Pre malých aj veľkých

Plávanie s deťmi
Pre deti do šiestich rokov by sa učenie nemalo zameriavať na konkrétne zručnosti, ale na všeobecný rozvoj. „Obsahom by mala byť jednoznačne hra, ktorej súčasťou sú prvky motivujúce deti ku skákaniu, pádom, ponáraniu sa a polohovaniu. Nie je zriedkavosťou, že sa pri takomto prístupe naučia deti plávať samy odseba,“ hovorí Alexander Vajda zo spoločnosti ALVA. Podľa neho by priebeh každej lekcie mal byť svojím spôsobom originálny, tak ako je originálne každé dieťa. „Optimálne je navštevovať kurz každý druhý deň. Prevádzkovatelia volia rôzne spôsoby frekvencie a dĺžky ich trvania, od týždňových až po nepretržité.

Každá forma má svoje výhody aj nevýhody. Častejšia frekvencia lekcií núti rodičov, aby si zorganizovali čas a má väčší význam pre dieťa. Voľnejšia forma kurzu poskytuje väčší komfort pre rodiča, ale má menší vplyv na dieťa. Najčastejšie sa konajú jeden až dva razy do týždňa v priebehu mesiaca,“ vysvetľuje Vajda. Ako hovorí - rodičia sú v podstate veľké deti. „Ak sa im podarí ponúknuť určitú formu vyžitia, je to len v prospech veci. Vplyv vodného prostredia je rovnaký na každého a v každom veku,“ hovorí Vajda. Povinnou výbavou sú plavky, a to aj v prípade menších detí. „Ideálne je, aby nemuseli mať plienkové plavky. To si však môžu dovoliť len špecializované prevádzky, kde je zaručená vysoká hygiena, čo sa týka úpravy vody v bazéne,“ dopĺňa Vajda.

Cvičenie na fitloptách
Táto pohybovo-hravá aktivita je zameraná na celkový rozvoj detskej osobnosti. „Je to príjemne strávený čas rodiča s dieťaťom v priateľskom prostredí, v kolektíve vekovo príbuzných detí. Pri jednotlivých cvikoch si zlepšuje jemnú aj hrubú motoriku, koordináciu, stabilitu tela. Možno sa dieťa prvýkrát stretáva s cvikmi, ako je kotúľ, podliezanie, preskakovanie,“ hovorí precvičovateľka Elena Kolínková. Pri menších deťoch sa precvičujú reflexy, spevňuje sa chrbát, končatiny. Nemenej dôležitá je aj prítomnosť detí, ktoré robia tie isté cviky, majú možnosť ich pozorovať a takisto majú prvý kontakt s organizovanou činnosťou. Skupiny sú zväčša rozdelené podľa veku, napríklad od šiestich do dvanástich mesiacov a od jedného do štyroch rokov, pričom každé dieťa má svoju fitloptu.

Samotné cvičenie trvá štyridsaťpäť minút pre staršie deti, tridsať minút pre mladšie. „Pravidelnosť, rituály a ustálený kolektív kurzu sú pre deti dôležité. Napríklad počas päťtýždňového kurzu každá hodina prebieha s malými zmenami, rovnako. Na toto rodičov vždy upozorňujem. Pre nich to môže vyzerať nudne, ale ich deti práve takto uvidia svoj pokrok a cvičenie ich bude tešiť,“ objasňuje Kolínková. Hodina má pevnú stavbu, cvičí sa na jednoduché detské pesničky, ktoré majú to isté poradie. Okrem fitlopty sa používajú karimatky, hrkálky, guľôčky alebo švihadlá. A akú úlohu zohráva rodič? „Jeho prítomnosť je dôležitá pri každom cviku. Dieťaťu pomáha, ukazuje mu cviky, usmerňuje ho. Mnohokrát je cvičenie fyzicky náročnejšie pre dospelého ako pre dieťa,“ hovorí s úsmevom Elena Kolínková.

Cvičenie hrou
Odbúranie prebytočnej energie – to jej jeden z hlavných cieľov cvičenia s deťmi od šiestich mesiacov do troch rokov. „Pre deti je dôležitá všestrannosť pohybu. Sú hravé, takže dôležité je, aby sa pohybom bavili a nič nerobili nasilu,“ hovorí Helena Petrášová zo športovo-relaxačného centra H-Fit. Od šiestich mesiacov do jedného roka je dobré zameriavať sa na koordináciu pohybov, sebadôveru dieťaťa a rozvíjanie zmyslov, cvičenia sú vedené formou zábavnej hry. Pri všetkých je však dôležité správne držanie tela. „Polročné dieťa sa začína plaziť, takisto rozvíja schopnosť a presnosť uchopenia. Hra vo forme lietadla je dobrá na vývin chrbtových svalov.

Kotrmelec okrem toho pomáha pohyblivosti panvy,“ vysvetľuje Petrášová. Deti od ôsmich do deviatich mesiacov zvládajú plazenie cez prekážky či tunel. Od deviatich mesiacov do jedného roka sa z bábätka stáva batoľa. „Vie sedieť, kľačať a dokonca aj stáť bez opory. Už môže nastúpiť gymnastika – v podobe prípravy na mostík, kotúľov.“ Vo veku od jedného do troch rokov je základom každej hodiny rozcvičenie. „Potom deti čakajú špeciálne hry či tance za sprievodu riekaniek a hudby. Pripravujeme prekážkové dráhy, kde sa môžu deti zbaviť prirodzených obáv a strachu, napríklad z výšok. Využívame rôzne náradie, napríklad kruhy, kladinu, švédsku debnu či trampolínu.“ Na konci hodiny nasledujú oddychové alebo relaxačné cvičenia.

Autor: SME ženy, 15/2007