Napísal život: Láska na prvý pohľad?

Mala som 15, keď si on všimol mňa. Poznáte to puberta, priatelia a zábava to bolo jediné, čo ma v tom období trápilo. Skúšanie hraníc trpezlivosti rodičov a všetkých okolo mňa. Pekná, pyšná mladá dáma, ktorá to musela dať všetky najavo. Áno, verím, že niečím podobným prešiel každý jeden z nás. Nič na veci nemení, že som odolávala a skúšala trpezlivosť muža môjho života dlhé 4 roky. V čase, keď už možno ani nedúfal, som prelomila bariéru namyslenosti a vzniesla som sa nohami na pevnú zem. Oslovila som ho.

Pamätám si akoby to bolo dnes. Bolo to na Silvestra, ako väčšina mladých ľudí, plných očakávania z budúcnosti, plný snov a plánov, sme sa bezstarostne vybrali baviť. Osud chcel, aby som tam bola JA aj ON. Ako z tých dievčenských románov. Polnoc všade smiech a radosť. Ocitla som sa vo víre priateľov a ich prianí.

Zrazu, ani neviem ako, stála som oproti nemu. Medzi nami pár ľudí, ale v tú krásnu chvíľu som nevidela nikoho len jeho, nepočula nič, len svoj hlas „šťastný Nový rok“ moje pery sa spojili s jeho a bolo to. Od toho okamihu sme boli „svoji“. Je zvláštne poznáte niekoho roky a vlastne nakoniec zistíte, že ho vôbec nepoznáte. Bol úplne iný. Jemný, nežný s veľkým srdcom. Všetci ho mali aj stále majú veľmi radi, považujú ho za dobrého človeka, ktorý by nebol schopný nikdy nikomu ublížiť. Hm, opak je pravdou. Nezažila som vo svojom živote väčšiu bolesť ako bola tá, s ktorou som sa stretla. S neverou. Áno, s triezvym vnímaním si každá pomyslí, bože dievča tak čo chceš. Lenže ja som si toho muža vzala, prišlo dieťa, byt všetko pomaličky bolo ako má byť.

Až do dňa kedy pochopil, že ho moja láska dusí. Je možné, aby ste niekoho milovali tak, že mu tým ubližujete? Verte, je to možné. Ešte aj teraz mám v očiach slzy, ktoré nepotečú. Celý môj život sa zmenil v okamihu, keď som ho prvý krát pobozkala, od tej chvíle bol len on a ja. Neskôr to bola moja malá rodina, môj vysnívaný sen. Chcela som len manžela, ktorý bude hrdý, že ma má, ktorý nás bude chrániť a bude pri nás stáť v dobrom aj v zlom.

Nepochopím do dnešného dňa kam sa stratila tá jeho láska, ako mohol zahodiť to všetko čo nás spájalo, jednoducho zo dňa na deň? Žiaľ môj osud je inak vo hviezdach ako v mojich snoch. Moja láska dokázala opustiť mňa a nášho syna, pre ktorého bol celým svetom. Povedzte mi, prečo sa cítim vinná, za to čo som nespáchala, prečo by som bola ochotná prijať takého muža späť do svojho života? Nie rozumom, ale srdcom mi poraďte čo robiť.

Autor: M