Je stres dnes už iba módne slovo?

Dnešná žena chce dokázať, že je výborná v práci, že je úžasná mama a ešte aj vynikajúca gazdinka. Toto množstvo aktivít je určite náročné. „Záťažové situácie môžeme zoradiť podľa sily, na prvé miesta patria živelné pohromy, ale aj strata zamestnania. Nové silné podnety, príval informácií, sklamania alebo zmeny životných hodnôt a cieľov. My ženy vykonávame denne množstvo vecí, a ak ukážeme, že sme úspešné, tak na nás nakladajú ešte viac,“ hovorí docentka Eva Gajdošová z Katedry psychológie FF UK. Často používame slovo stres, ale odborníci vedia, že nie vždy celkom správne.

Čo je vôbec stres? „Pojem stres sa ponecháva na pomenovanie krajných foriem záťažových stavov. Ohrozenie života si vyžaduje mimoriadnu mobilizáciu obranných mechanizmov. Stres ako celok nepovažujeme za škodlivý, pretože človek sa aktivizuje. Aktivizácia môže byť zdraviu prospešná alebo škodlivá. Tá škodlivá spôsobuje, že organizmu sa čoraz menej darí obnovovať rovnováhu medzi napätím a uvoľnením a objavujú sa psychické a fyzické problémy. Chronickým stresom trpia ľudia vystavení trvalej záťaži,“ vysvetľuje Gajdošová.

Keď nie sme v strese, nežijeme
Možno naše pocity stresu vyplývajú z neschopnosti naplánovať si veci, nemeškať, nechávať si rezervu. „Stres v širšom ponímaní je reakcia organizmu na nadmernú záťaž. Spúšťače stresu nazývame stresormi. Môže to byť hluk, medziľudské stresory, napríklad konflikty, osamelosť, ale aj nadmerná pracovná záťaž. Nie je to teda len naša neschopnosť správne si zorganizovať čas,“ reaguje psychiatrička Andrea Marsalová.

Ak chceme stresu predísť, treba si život naplánovať a aj sa niekedy odmeniť, spraviť si radosť, dať si sama sebe napríklad darček. Venovať sa svojej obľúbenej činnosti, stretnúť sa s kamarátkami. „Kým žijeme, budeme stresovaní. Celý život sa učíme, ako stres zvládať. Môžeme cielene meniť aj svoje emócie - city. Napríklad relaxačnými cvičeniami, ale aj slasťami všedného dňa – ako sú dobre jedlo, pitie, sladkosti, sex. Tak ako reagujeme na chémiu stresu, reagujeme aj na chémiu radosti a slasti, napríklad produkciou endorfínov, následnou dobrou náladou a lepším zdravím,“ dodáva Marsalová.

Dá sa stresu vyhnúť?
„Dobré je skúsiť tréningové programy, ktoré organizujú niektoré nadácie ako napr. Liga za duševné zdravie,“ hovorí Gajdošová. „Človek by mal znížiť príliš vysoké ideály, pretože je tvor nedokonalý. Nemal by sa snažiť byť zodpovedný za všetko a mal by sa naučiť hovoriť NIE. Je potrebné stanoviť si priority, sústrediť sa len na podstatné činnosti, robiť si prestávky a uvedomiť si, že zásoba energie je obmedzená. Mal by si nájsť dôverníka, ktorému môže otvorene povedať problémy a pohovoriť si s kolegami, požiadať ich o radu a návrhy riešenia.“ Najviac nás asi trápi zhon a zlá atmosféra v práci. Je pravda, že peňazí môžeme mať viac, ale času nie. Pre nás laikov je ťažké stanoviť hranice, kedy už môže stres spôsobiť človeku zdravotné problémy. Na psychológa sa treba obrátiť vtedy, keď už cítime, že stres je nad naše sily, keď máme telesné či duševné príznaky a pomoc príbuzných a priateľov už nestačí.

Čo to je áčkarske správanie?
Americkí kardiológavia opísali jednu skupinu ľudí s A-typom správania. Sú rizikoví práve pre srdcovocievne ochorenia. Pre „áčkarov“ je typické, že sú ambiciózni, vždy nespokojní so svojím postavením a zárobkom, neustále sa ponáhľajú, sú netrpezliví. Ľahko ich rozčúli, ak sa niečo nevyvíja podľa ich predstáv, snažia sa všetko kontrolovať, nevedia relaxovať, sú workoholici. Žijú v ustavičnej časovej tiesni, rýchlo pracujú, rýchlo rozprávajú, rýchlo jazdia, často robia viac činností naraz, bez práce sa nudia.

Vnímame stres?
Podľa posledných prieskumov spoločnosti ACRC až 70 percent obyvateľov Slovenska nad 18 rokov sa cíti v poslednom období v pohode. Viac sa cítia stresovaní ľudia z väčších miest, menej obyvatelia malých dedín a obcí. Vo väčších mestách dosahuje počet stresovaných ľudí približne dvojnásobnú hranicu. Najviac v pohode sa podľa svojho pracovného zaradenia cítia súkromní podnikatelia so zamestnancami, z ktorých až 40 percent uviedlo, že sú úplne bez stresu.

Autor: Oľga Valentová, SME ženy, 14/2007