Na vaše otázky odpovedá školská psychologička Gabriela Herényiová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
Dospievajúca trinástka
Moja trinásťročná dcéra sa začala maľovať. A to aj do školy. Nedokážem jej vysvetliť, že na maľovanie si musí ešte počkať. Argumentuje tým, že všetky spolužiačky sa maľujú. Odmieta akékoľvek moje prosby. Pripadám si ako pajác, ktorý sústavne chodí do školy a sľubuje, že už nepríde zmachlená. V prípade, že ju pred školu odveziem nenamaľovanú, nalíči sa v škole. Ako jej mám vysvetliť, aby s tým prestala?
Anežka Biela, Tvrdošovce
Vaša dcéra prežíva jedno z najdôležitejších a najťažších období svojho života. Je to obdobie, keď si mladý človek musí dokazovať svoju dospelosť a utvrdzovať sa vo vlastnej pravde. Toto obdobie je veľmi ťažké aj pre nás dospelých – rodičov, učiteľov.... Maľovanie sa do školy je pre vašu dcérku mimoriadne dôležité, najmä zo sociálnej stránky. Musí sa začleniť do kolektívu spolužiakov, nesmie byť iná, chce sa páčiť, ale najmä, musí si budovať sebavedomie.
Dnešný školský poriadok už nie je až taký striktný ako pred niekoľkými rokmi a ak sa maľujú aj iné spolužiačky, nebojujte s ňou a pristúpte skôr na kompromis. Upravujte sa spoločne a ukážte dcére cestu a spôsob, ako sa maľovať decentne, nenásilne a primerane veku. Nepomôžu vám prednášky a dlhé monológy, ale skúste dcére priblížiť vašu pubertu a odlišnosti jej prežívania od terajších mladých ľudí. Len pozor, vyhnite sa patetizmu, ten práve mladých ľudí poburuje. Asi ťažko dokážete zariadiť, aby sa vaša dcéra prestala maľovať, ale dokážete ovplyvniť mieru upravovania sa vašej dcéry a mieru jej vkusu. Buďte jej príkladom, posilňujte pozitívne stránky jej osobnosti.
Nekoncentrovaný prváčik
Doma mám prváka, ktorý je v podstate šikovný, ľahko sa učí, len tá jeho koncentrácia je strašná. Nedokáže desať minút pokojne sedieť a písať, vždy si nájde niečo, čo ho rozptýli. A to aj v prípade, keď pri ňom sedím a pomáham mu s úlohou. Takže to, čo by mohol spraviť v priebehu pätnástich minút, robí hodinu. Aj v škole máme problém, pretože štyridsaťpäť minút nedokáže pokojne sedieť. Existujú nejaké cviky, cvičenia na sústredenie?
Simona Čertíková, Zavar
Podobný problém majú mnohé deti, ale nezúfajte. Pochváľte vášho syna za každý malý pokrok, aj keď zostane v pokoji čo len o sekundu dlhšie. Neprejavujte pred ním svoju netrpezlivosť a nervozitu z pomalých pokrokov, nepreceňujte schopnosti vášho dieťaťa a neporovnávajte ho so spolužiakmi. Pri domácich úlohách si stanovte spolu nejakú spoločnú cieľovú odmenu, spoločnú vychádzku, návštevu kina či divadla. Hrajte sa s dieťaťom pokojné hry, kde musí sedieť a používať jemnú motoriku – navliekanie korálikov, hra s legom, pexeso, človeče, nehnevaj sa a podobné. Majte však na pamäti, že pohyb je prirodzenou súčasťou života dieťaťa, a preto je dobré a potrebné striedať pohybové aktivity s upokojujúcimi. Ak vy ako rodičia pôjdete príkladom dieťaťu, a pri jeho malých neúspechoch si nebudete „trhať vlasy“, ale pokojne prejdete na inú činnosť, je to pre dieťa ten najlepší vzorec správania. Snažte sa brať dieťa také, aké je, a podporovať jeho pozitívne stránky.