Nebezpečná nehybnosť
Najväčším problémom pri dlhých letoch je stiesnený priestor, ktorý neumožňuje prirodzený pohyb. Napriek tomu sa v lietadle musíme hýbať, a to pravidelne, aj keď iba malými pohybmi prstov na rukách a na nohách alebo naťahovaním horných a dolných končatín. Inak nám hrozí zrazenina krvi v hlbokom žilovom systéme dolných končatín - hlboká venózna trombóza. „Venóznou trombózou pri dlhých letoch sú ohrození ľudia, ktorí majú poruchu zrážanlivosti krvi alebo niektoré z hematologických ochorení, trpia kŕčovými žilami, respektíve onkologickým ochorením,“ vysvetľuje všeobecná lekárka Beáta Miháliková. „Pred letom je vhodné poradiť sa s lekárom. Ten môže predpísať antiagregant - liek, ktorý zabraňuje tvorbe krvných zrazenín,“ špecifikuje lekárka.
Piť sa musí
Aj keď sa na palube podávajú nápoje, je dobré vybrať si z ponuky vodu. Do pitného režimu určite nepatrí alkohol. Aj keď sa niektorí ľudia nezaobídu bez aperitívu, aby upokojili prípadný strach, treba ho konzumovať striedmo. Okrem pohybu a prijímania tekutín existuje ešte tretia základná rada lekárov. „Je vhodné mať voľné oblečenie, ktoré neškrtí, najmä v slabinách, alebo ponožky, ktoré by nezhoršovali krvný obeh.“
Malé nepríjemnosti
V lietadle môžeme mať nepríjemný pocit vysychania očí. Je to spôsobené nízkou vlhkosťou v kabíne a odporúča sa preto skôr nosiť okuliare alebo mať so sebou kvapky do očí. Rýchlou pomocou pri zaľahnutí v ušiach je zívanie. „U dospelých pomáhajú hlavne žuvačky a cukríky. Ďeťom treba dať napiť, dojčatám z fľaše alebo dojčením,“ menuje ďalšie triky Miháliková.
Kedy necestovať
Sú aj pacienti, ktorým sa zaoceánske lety neodporúčajú vôbec. „Napríklad pri závažných kardiovaskulárnych chorobách, najmä u starých ľudí. Zvýšenú pozornosť musia venovať príprave a priebehu letu ľudia, ktorí trpia migrénami,“ hovorí lekárka. Tehotná žena väčšinou vie odhadnúť, či by let zvládla. „Ženám, ktoré čakajú dieťa, sa odporúča lietať, iba ak sa cítia zdravé a nie sú v najvyššom štádiu tehotenstva. Treba sa prejsť, byť pohodlne oblečená, snažiť sa sedieť tak, aby nebol tlak na veľké cievy,“ upozorňuje Miháliková.
V inej časovej zóne
Syndrómu časového posunu (po anglicky jet lag) sa nevyhnú ani skúsení cestovatelia. „Je dobre neletieť veľmi unavený“, radí lekárka. „Jet lag sa znáša horšie, keď organizmus nie je oddýchnutý.“ Telu pomôže aj to, keď je po prílete vystavené slnečným lúčom alebo dennému svetlu. Ideálne je hneď sa prispôsobiť aktuálnemu času.
Autor: Saša Petrášová, SME ženy, 12/2007