Narodenie dieťaťa je dvojnásobným darom

Ako to funguje? Matka môže uchovať alebo darovať krv z pupočníka svojho dieťaťa. Pupočníková krv je eticky čistý zdroj, ľahko dostupný a pri odbere nehrozí riziko ani matke, ani dieťaťu. Budúci rodičia sa o tejto možnosti môžu dozvedieť cez médiá, ale predovšetkým by ich mal informovať ambulantný gynekológ alebo pôrodník. Pupočníková krv sa dnes dá odobrať vo všetkých pôrodniciach na Slovensku. Netreba na to špeciálne prístroje, iba takzvanú odberovú súpravu, vlastne štandartný transfúzny vak. „Odber sa musí uskutočniť hneď po narodení dieťaťa, pretože nastávajú ďalšie biologické procesy, ktorými by sa krv znehodnotila,“ vysvetľuje Marína Polonská, koordinátorka projektu Eurocord. „Krv sa po odobraní skladuje pri teplote 4 - 6 stupňov Celzia, a do 48 hodín je transportovaná špeciálnym kuriérom do Bratislavy, kde je spracovateľské laboratórium. Hneď po spracovaní sa materiál zmrazuje na -196 stupňov Celzia a ukladá v tekutom dusíku.“

(Skoro) naveky
Zmrazená pupočníková krv, ktorú rodina odloží pre dieťa alebo daruje do verejného registra, sa dá uchovať na veľmi dlhý čas. „Podľa súčasných vedomostí krv nemá lehotu exspirácie,“ vysvetľuje Mikuláš Hrubiško zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. „Zo skúsenosti vieme, že pupočníky rozmrazené po desiatich rokoch majú rovnakú kvalitu ako čerstvé.“

Znamená to, že keď dieťa v priebehu života ochorie a dalo by sa mu pomôcť transplantáciou vlastných krvotvorných buniek, odložená krv sa rozmrazí. Jedným z obmedzení však môže byť, že krv nebude obsahovať dostatok buniek pre jeho telesnú váhu. Vtedy sa vhodný darca hľadá v slovenských alebo medzinárodných registroch. Aj keď existuje rozvinutá sieť registrov v rôznych krajinách, a je možné získať krv aj z iného kontinentu, je mimoriadne dôležité, aby krajina mala aj vlastný „archív“. V rámci jedného územia, či už Slovenska, alebo strednej Európy, je omnoho vyššia genetická príbuznosť a vďaka nej aj vyššia pravdepodobnosť, že sa nájde vhodný darca.

Môže to zostať v rodine
Krv zmrazená v registri môže poslúžiť nielen dieťaťu, ale eventuálne aj jeho súrodencom. „Máme prípady, pri ktorých čakáme na narodenie druhého potomka, ale pravdepodobnosť zhody je štatisticky iba 25 percent. V praxi sa nemusí nájsť darca medzi šiestimi súrodencami alebo môžu byť zhodní obidvaja z dvoch,“ dopĺňa informáciu Daniel Kuba zo Slovenského centra orgánových transplantácií.

V prípade, že by súrodenci navzájom nemohli byť darcami, prichádza opäť na rad krv z registra. Na rozdiel od kostnej drene, pri ktorej sa musia zhodovať všetky antigény, pri pupočníku je krv použiteľná aj pri čiastočnej nezhode. „Čím je organizmus vyzretejší, tým viac má námietky proti niečomu cudziemu. Preto sa pri ,najmladších‘ bunkách z pupočníka toleruje aj istá nezhoda,“ približuje prednosti Hrubiško. „V tele nie je všetko geneticky naprogramované. Po narodení sa bunky imunitného systému učia rozoznávať ,moje a cudzie‘. Nezhodný neznamená automaticky odmietnutie. Môže sa začať učiť prijať nové telo.“

Pupočníková krv verzus kostná dreň
Krvotvorné kmeňové bunky z pupočníkovej krvi je možné použiť na liečbu viac ako sedemdesiatich ochorení, ako napríklad poruchy krvotvorby, imunity, metabolizmu, leukémie a niektorých nádorových ochorení. Tak ako kostná dreň, sú schopné vytvárať všetky zložky krvi – červené a biele krvinky, ako aj krvné doštičky. Krvotvorné bunky z pupočníkovej krvi a z kostnej drene majú tie isté schopnosti, je tu však jeden veľký rozdiel. „Keď je novorodenec zdravý, tak jeho krv obsahuje mladé tkanivo a krvotvorné bunky sú čerstvé. Keď sa odoberá kostná dreň u staršieho dieťaťa alebo u dospelého, organizmus je už starší, použitý,“ vysvetľuje Polonská. „Bunky z pupočníka majú často lepšiu schopnosť deliť sa. Kostná dreň má aj tú nevýhodu, že človek často už prešiel ochoreniami, ktoré majú negatívny vplyv na jej kvalitu.“

Morálna dilema
Rozhodnutie, či odložiť krv pre svoje dieťa, alebo darovať do registra, musí každá žena urobiť sama. Všetko má svoje za a proti – na jednej strane má dieťa zábezpeku do budúcnosti, na druhej strane je tu veľká šanca pomôcť. Kapacita slovenského registra je 3000 jednotiek pupočníkovej krvi, v blízkej budúcnosti by sa chcel Eurocord dostať na 1000 dotypizovaných vzoriek v registri, teraz ich má 169. Problém rozvoja registra nie je v darcovstve pupočníkovej krvi, ale v jeho financovaní. „Príprava a kompletné molekulové otypizovanie jedného odberu stojí 30 000. Transplantát z Európy stoji asi pol milióna korún a krv z registra z USA dokonca milión,“ vyratúva Hrubiško. To znamená, že každý transplantát, ktorý sa získa doma, je úsporou financií. Transplantát sa nepredáva ako tovar, ale má svoju cenu, lebo sú s ním spojené náklady: plat lekára, typizácia, uskladnenie, doprava kuriérom. Dôležité preto nie je len darovať pupočník, ale finančne podporiť jeho odobranie, spracovanie a zamrazenie.

Liečenie pomocou pupočníkovej krvi na Slovensku  
Príbuzenské transplantácie sa robia na pediatrickom oddelení na Kramároch pod vedením doktorky Horákovej, ďalej na Klinike hematológie v Petržalke u doktora Mistríka a v Národnom onkologickom ústave na hematologickom oddelení.

Nepríbuzenské transplantácie robí Transplantačná jednotka Druhej detskej kliniky DFNsP na Kramároch. Pre dospelých Klinika hematológie a transfúziológie FNsP na Antolskej. 

Na Slovensku bolo doteraz uskutočnených päť transplantácií: jedna bola pri leukémii, dve pri vrodených poruchách krvotvorby, štvrtá bola absolútna porucha imunitného systému a piata bolo vlastné darcovstvo. Dieťa malo nádor na mozgu a chemoterapia bola taká silná, že by mu poškodila krvotvorbu, ktorá sa musela obnoviť práve týmto spôsobom.

Z histórie
Prvý raz použila pupočníkovú krv čerstvo narodeného dieťaťa pre jeho vážne chorého súrodenca profesorka Gluckmanová v Paríži v roku 1988. Odvtedy sa pupočníková krv použila viac ako 8000-krát a ročne sa zvyšuje o 20 percent. 

Organizácie, ktoré sa venujú odoberaniu, spracovaniu a dlhodobému uskladneniu pupočníkovej krvi, existujú všade vo svete. Prvý register darovanej pupočníkovej krvi vznikol v New Yorku v roku 1993. 

Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek oslavuje desiate výročie svojho vzniku. Na Slovensku zatiaľ pomohol zachrániť život piatim deťom.

Úschova pupočníka pre vlastné dieťa
Poplatok za všetky činnosti súvisiace s odberom, vyšetrením a so zamrazením transplantátu je 24 840 Sk. Rodička podpisuje zmluvu a na úvod, ešte pred pôrodom, zaplatí preddavok 8 400 Sk. Zvyšok je potrebné doplatiť do dvoch týždňov, ako príde výsledok odberu, ale dá sa aj splácať. Pravidelný ročný poplatok za skladovanie pupočníkovej krvi v tekutom dusíku je 600 Sk ročne. Viac na www.eurocord.sk

Autor: Saša Petrášová, SME ženy, 11/2007