Napísal život: Zoznámenie

Keď som si prečítala príspevky v ženskom časopise, prečo je niekedy dobre byť single, tak som iba mávla rukou, že je to nezmysel. Predsa žena nemôže zostať sama.

Máme jeden závit navyše, ktorý nám núti o niekoho sa starať. Ja som momentálne tak trochu sama, pred vyše rokom som sa rozviedla a vychutnávala som si to. Lenže, keď som sa dnes ráno zobudila, začala som o tom rozmýšľať.

Hneď, ako som sa rozviedla, povedala som si, že zostanem sama a trochu si oddýchnem. Deti sú už veľké a tak budem mať čas „na seba“. Pritom som sa bezhlavo vrhla do nového vzťahu. Áno, je mi s ním dobre, všetko je super, ale prečo nie som spokojná? Nie, že by som nebola prispôsobivá, ale prečo sa musím prispôsobovať hlavne ja? Tá jeho snaha prerobiť ma na jeho obraz mi začína poriadne liezť na nervy, a to sme spolu ešte len pár mesiacov. Prečo si muži myslia, že nás ženy sa dá zmeniť? Veď sme také isté bytosti, ako oni.

Skúste prerobiť chlapa, ktorý má 50 rokov. Ide mi už na nervy jesť tie jedlá, ktoré má rád on, ide mi na nervy jeho chrápanie a pri vete „moja babička to robila takto“ mi šedivejú ešte aj tie tri posledné vlasy, ktoré majú ešte pôvodnú farbu. Nie, že by som bola televízny maniak, radšej si prečítam dobrú knihu, ale poisťovňa šťastia „ ma chytila“. Môžem si ju pozrieť, keď odskočím na kávičku ku kamoške. Televízor sa kupoval „len kôli mne“.

Ešteže mám rada futbal a hokej. Pritom, keď si kúpim ženský časopis, tak sa k nemu dostanem až na druhý deň. Nechcem sa sťažovať, lebo sa určite snaží, aby bol pozorný, vnímavý a neobmedzoval ma, ale poznámky typu (keď mi cez rameno číta môj časopis) „ty tak pomaly čítaš?“, ma naozaj vytáčajú. Nečítam pomaly, ale chcem si ten recept na masku aj zapamätať. Náš spoločný byt je zariadený nábytkom, ktorý vybral on. Je síce urobený na mieru za nekresťanské peniaze, ale nikto sa ma neopýtal, či sa mi páči.

Kuchynská linka je vo výške, ako vyhovuje jemu, lebo je vysoký, kým ja som malá. Pritom som v kuchyni hlavne ja. Jeho výkrik do tmy, „ prerobím to“, som odbyla iba mávnutím ruky. Mohla by som takto pokračovať ďalej, ale poznáte to. Keď ho zavolal kamarát na pivo, chcel, aby som s nimi šla aj ja. Nie, že by som si nedala pivo, ale konečne som si urobila v kľude masku, dobrý čajík a pozrela si aspoň jeden diel poisťovne a ignorovala som poznámku, že ty ma už nechceš, nemáš náhodou niekoho? Namýšľam si, že sa to už stalo, alebo som to už raz prežila?

Možno, že keby som bola single, mala by som zas iné problémy, nudila by som na dovolenkách s kamoškou, chýbali by mi naše víkendové lyžovačky, skialpinistické túry a trápila by som sa s...to by sa hodilo skôr do zakázaných stránok. Myslíte si, že my ženy vieme byť skutočne spokojné so svojim životom?

Autor: Emília