Dračie hniezdo

Oravský hrad sa právom považuje za naj-krajšiu pamiatku svojho druhu u nás. V jeho historických priestoroch sa nakrúcal jeden z prvých nemých filmov - Upír Nosferatu. Nakrúcali tu i legendárneho Adama Šangalu a nedávno aj film Sokoliar Tomáš. Oravský hrad je súčasťou Oravského múzea P. O. Hviezdoslava - najstaršieho múzea na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1868. Chýry o Oravskom hrade dávno prekročili hranice Slovenska. Zo známych osob-ností sem v minulosti chodil hľadať inšpiráciu pre svoje romány napríklad aj Karel Čapek. Zo zahraničia pochádza takmer 60 percent návštevníkov, z približne 150 000, ktorí prejdú ročne jeho bránami.

Môj hrad – môj dom
Prvé písomné zmienky o vzniku murovaného hradu sú z roku 1267. To je letopočet, ktorý musí sprievodkyňa opakovať návštevníkom z USA niekedy aj trikrát. Nechcú uveriť, že stavby môžu existovať ešte v takom dobrom stave. Celý komplex sa skladá z horného, stredného a dolného hradu. Ako prvú postavili citadelu horného hradu, ktorá sa týči na strmom brale nad priepasťou hlbokou až 112 metrov. Pôvodne bol do nej prístup len po drevených rebríkoch, čím sa hrad stal prakticky nedobytný. Dodnes sa hovorí o tom, že hrad silou nikdy nepokorili, vždy iba zradou alebo lesťou.

Do hornej časti hradu v súčasnosti návštevníci vystupujú po strmých schodoch, vytesaných do hradnej skaly. Výstup je dobrodružstvom a vyžaduje si dobrú kondičku. Odmenou je nádherný výhľad na okolie. V strednej časti hradu sa dodnes zachovala studňa, ktorá vraj v minulosti siahala do hĺbky 90 metrov. V roku 1800 postihol hrad požiar, ktorý zničil všetky drevené časti. Zachovali sa len dva pôvodné drevené stropy v dolnej časti hradu.

Zo starodávneho šatníka
Zbierkové predmety sú zhromaždené v historickej, etnografickej a prírodovedeckej expozícii. Ich súčasťou sú aj zbierky zbraní a historického nábytku. K najcennejším predmetom uloženým v depozite patria takmer päťstoročné komplety oblečenia Juraja a Imricha Turzovcov, ktoré v roku 1899 vyzdvihli z rodinnej krypty na Oravskom hrade. Pozornosť si zaslúžia aj detské šaty zo 17. storočia, zemiansky odev so zlatými a striebornými doplnkami z 19. storočia, zbierka rastových porúch u zvierat (dvojhlavé teľa, šesťnohé jahniatko) a ďalšie pozoruhodnosti. Na Oravskom hrade majú osobitný význam aj sprievodné podujatia, napríklad nezabudnuteľné nočné prehliadky hradu za žiary fakieľ. Bližšie informácie záujemcovia získajú na internetovej adrese www.oravamuzeum.sk

Legenda o Oravskom hrade
Veľmi dávno žil na Orave starý boháč, ktorý mal úplne všetko. Chýbala mu iba jedná jediná vec – hrad. Keďže bol už veľmi starý, vedel, že by sa nedožil jeho dokončenia. Existoval len jeden spôsob, ako ho postaviť za jednu noc - uzavrieť zmluvu s diablom. Ak diabol postaví hrad z večera do rána, duša starého boháča prepadne peklu. Diabol sa zaradoval ľahkej úlohe a pustil sa do práce. Aká však bola jeho zlosť, keď na úsvite zakikiríkal kohút a stavba stále nebola hotová - zostali mu tri obrovské balvany. Diabol nahnevaný, že stávku prehral, zodvihol obrovské kamene a šmaril ich do diaľky. Jeden z veľkých kameňov je v Orave, ďalší v Dolnej Lehote a tretí je na vrchu Šibenica, kde počas protihabsburského povstania popravili jeho vodcu Gašpara Piku a dvadsaťšesť oravských zemanov.

Autor: Jozef Terem, SME ženy, 10/2007