Nijaký pôrod nie je bezbolestný

Čoraz častejšie sa u nás v spojitosti s pôrodom hovorí o takzvaných bezbolestných pôrodoch. Tie, žiaľ, neexistujú. Ako sa píše v Biblii „v bolestiach budeš rodiť“, platí aj dnes. Jediné, čo nám vývoj priniesol, je utlmenie bolesti počas pôrodu. Za naj-optimálnejšiu a najúčinnejšiu metódu tlmenia bolesti sa dnes považuje epidurálna lumbálna analgézia (ďalej EDA). Už názov nám v skratke vyjadruje spôsob a účinok tejto metódy. Analgézia znamená bezbolestnosť, lumbálna, čiže bedrová a epidurálna je anatomicky presne určený priestor v chrbticovom kanáli medzi tvrdou plenou miechovou a žltým väzom.

Často však prichádza k dezinformáciám, keď sa EDA prezentuje ako zákrok, pri ktorom sa pichá do miechy a dochádza k ochrnutiu. „Citlivosť kože a pohybové funkcie tela sú zachované. Podstatou epidurálky je prerušenie prenosu bolestivých vzruchov z maternice do nadradených centier nervového systému. Rodička bolestivé sťahy maternice takmer nevníma, avšak činnosť maternice nie je ovplyvnená. Kontrakcie prebiehajú ďalej. Určite sa nepichá do miechy a strach z možného poškodenia plodu tiež nie je opodstatnený,“ vysvetľuje anestéziologička Viera Lesná.

Bolo to perfektné
Pani Ingrid Hluštíková z Vištuka sa po prvom pôrode zaprisahala, že už nikdy rodiť nebude. Nie preto, že by netúžila po ďalšom dieťati. Trauma, ktorú zažila bola silnejšia ako túžba po vysnívanej dcérke. „V priebehu druhého tehotenstva som sa neskutočne bála pôrodu. Aj preto som sa rozhodla ísť na epidurálku. Nebanujem. Do pôrodnice som prišla s bolesťami, po vpichnutí epidurálky som do dvadsiatich minút pocítila úľavu. Kontrakcie boli zrazu tlmené. Mohla som sedieť na fit lopte, pokojne sa rozprávať s manželom. Po hodine sa ostrá bolesť znova objavila, preto som poprosila o ďalšiu dávku. Prirodzene, tlaky som cítila, mohla som tlačiť a bez problémov priviesť na svet dcérku,“ nevie si vynachváliť pôrod formou EDA Ingrid. Ani na druhý deň sa nedostavili bolesti hlavy či chrbtice.

V čom spočíva
Podľa anestéziologičky treba budúcu rodičku, ktorá sa rozhodla pre metódu EDA, vopred podrobne informovať o priebehu pôrodu. „Dôležité je správne načasovanie. Pri účinných a pravidelných sťahoch maternice, ktoré vedú k otvoreniu bránky krčka maternice na 3,5 – 4 cm, môžeme za prísnych sterilných podmienok v polohe posediačky alebo na ľavom boku pri miestnom znecitlivení kože cez špeciálnu ihlu zaviesť tenkú cievku (priemer niekoľko desatín milimetra) v oblasti medzi druhým a tretím, prípadne tretím a štvrtým bedrovým stavcom tak, aby bol hrot cievky umiestnený v epidurálnom priestore.

Ihla sa vytiahne a cievka fixuje na plece rodičky,“ vykresľuje priebeh EDA doktorka Lesná. Cez cievku sa podáva lokálne anestetikum v nízkej koncentrácii v kombinácii s liekom proti bolesti analgetikom. Úľava sa tak dostaví do tridsiatich minút. Počas pôrodu sa pozorne sledujú srdcové ozvy plodu, intenzita a kvalita sťahov maternice. „V podávaní sa pokračuje podľa želania rodičky, ako silno pociťuje sťahy maternice. Rodička je mobilná a ak to stav plodu dovoľuje, môže chodiť, sedieť na fit lopte, použiť sprchu. Pri epidurálnej analgézii je zachovaná citlivosť aj pohyblivosť. Pri dobrej spolupráci možno aplikovať dávky tak, aby v druhom pôrodnom období rodička cítila tlak na konečník a bola aktívna pri tlačení. Po ukončení pôrodu pretrváva protibolestivý účinok liekov, čo zabezpečuje, že prípadné ošetrenie rodidiel je bezbolestné. Cievka sa odstráni v krátkom čase po pôrode.“

Aké sú nástrahy
Vo všeobecnosti platí, že EDA metódu môžu podstúpiť všetky rodičky. Jediné výnimky, keď sa pomocou EDA rodiť nemôže, je pri poruchách krvnej zrážanlivosti, teplotných stavoch, infekciách v mieste vpichu, precitlivenosti na použité anestetiká, vážnych deformáciách chrbtice či výskyte nervových degeneratívnych ochorení v minulosti. Prípadná neúspešnosť či komplikácie sú však veľmi zriedkavé. „Často sa za bolesti chrbta po pôrode obviňujú katétre. Je to nesprávny názor.

V prípade, že dôjde k nechcenej punkcii tvrdej miechovej pleny, môžu sa v ďalších dňoch po pôrode objaviť bolesti hlavy. Sú to bolesti v zátylí a na čele, zhoršujúce sa pri zmene polohy. Táto bolesť je liečiteľná, neznamená riziko pre matku. Neurologické komplikácie sú tiež extrémne zriedkavé. Trauma nervového zväzku, krvácanie alebo hnisavé ložisko v epidurálnom priestore, porucha motoriky močového mechúra, mravčenie dolných končatín sa vyskytnú iba zriedka,“ hovorí anestéziologička.

Aké prostriedky používali ženy v minulosti?
Ženy sa snažili svoje pôrodné bolesti tlmiť odnepamäti. Známe je podávanie vína v priebehu pôrodu. V čínskej literatúre nájdeme zmienky o aplikácii ópia, extraktov z konope a mandragory. Prvú pôrodnú analgéziu vykonal v januári roku 1847 lekár, sir James Young Simpson z Edinburghu, ktorý použil pri pôrode éter. V novembri toho istého roku bol prvý raz aplikovaný chloroform. Tento objav sa rozšíril a analgéziu podal John Snow – prvý anestéziológ v Anglicku. V roku 1891 prichádza prvá zmienka o diagnostickom a liečebnom využití lumbálnej punkcie, objavuje sa epidurálna ihla, katéter. V Anglicku už v roku 1964 vzniká 24-hodinová služba na podávanie epidurálnej analgézie pri pôrode.

Autor: Lea Sobotová, SME ženy, 10/2007