Nejedzme, čo nám oči vidia

Čo však v prípadoch, keď to namiesto niekoľkých dní trvá dlhšie?

Väčšinu svojich problémov zvykneme zvaliť na zdedené danosti. V tomto prípade to však nie je celkom opodstatnené. „Prejedanie nie je dané geneticky. Tak je podmienený metabolizmus nášho organizmu. Niektorí ľudia môžu jesť veľa a nepriberajú. To je ovplyvnené neurovegetatívnym systémom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť metabolizmu, a v neposlednom rade naším životným štýlom,“ hovorí všeobecná lekárka pre dospelých Lucia Mariničová. Pravda, rodičia na tom istý podiel majú. To tvrdí aj psychologička Klaudia Trojanová. „Stravovacie návyky si vytvárame v našej rodine. Učíme sa, aké jedlá, koľko a kedy ich jeme. Či ich rýchlo zhltneme, alebo si doprajeme primeraný čas. Ako sa vraví, zvyk je železná košeľa a stravovacie návyky sa naozaj menia veľmi ťažko. Znamená to nielen viac pohybu a menej cukru, ale aj schopnosť zvládať stresové situácie inak ako dávkou čokolády.“

Jedlo ako terapia
Zo zdravotného hľadiska môže byť nutkavý pocit zjesť niečo medzi hlavnými jedlami spôsobený niekoľkými príčinami. „U žien je to napríklad hormonálna nevyváženosť v rôznej fáze cyklu. Za to zodpovedajú prevažne estrogény. Môže ísť aj o genetické poškodenie, ako napríklad pri ochoreniach štítnej žľazy, cukrovke, niektorých psychiatrických diagnózach a podobne. Takisto stres či smutná nálada môžu viesť k prejedaniu,“ objasňuje Mariničová. Jedlo teda pre nás môže pôsobiť ako istá forma terapie alebo zajedania nepríjemných emócií. „Keď sme z niečoho nervózni, smutní alebo nahnevaní, samotný akt jedenia môže navodiť upokojenie, zlepšiť náladu.

Nehovorím však o návalovom jedení, kde po krátkodobej úľave prichádzajú veľké pocity viny zo zlyhania. Takéto jedenie už hovorí o poruchách príjmu potravy – napríklad bulímii,“ vysvetľuje psychologička. Okrem toho nás k požívaniu veľkého množstva môže viesť prostredie alebo momentálna situácia. „Jeme, keď sme s priateľmi na dobrej firemnej akcii, takisto vtedy, keď sa napríklad chystáme na skúšku alebo potrebujeme vyriešiť nejaký problém,“ tvrdí Trojanová.

Možné riziká
Množstvo, ktoré zjeme, však môže byť spôsobené aj nesprávnym spôsobom nášho stravovania. Pocit sýtosti po jedení sa totiž dostavuje o desať až dvadsať minút. Centrum sýtosti sa nachádza v hypotalame v mozgu. „Pri rýchlom jedení dochádza k požitiu väčšieho množstva potravy, pretože pocit nasýtenia sa dostavuje s oneskorením. To znamená, že treba jesť pomaly a riadne jedlo prežuť. Ak nás medzi veľkými jedlami prepadne nutkavý pocit niečo zjesť, je lepšie dať si ovocie, zeleninu alebo musli tyčinku,“ hovorí lekárka.

Aby sme neprekročili energetický príjem na deň, je vhodné si potravu rozdeliť na viac menších porcií a ustrážiť si zloženie stravy, keďže stravovanie formou rýchleho občerstvenia nie je kaloricky ani obsahovo vyvážené. Nadmerné prejedanie pre nás predstavuje zvýšený prísun kalórií a takisto nekvalitné zloženie stravy. „Obyčajne sa prejedáme sladkosťami alebo čipsami. Vzniká obezita a u žien s obezitou spojené polycystické vaječníky a neplodnosť, zvýšená záťaž kostrového aparátu, kĺbov, môže sa objaviť aj akné, cukrovka či iné črevné ťažkosti,“ uvádza možné riziká Mariničová.

Ako tomu predísť?
Na obmedzenie chuti lekár špecialista predpisuje anorektiká. „Je to skupina liekov, ktoré tlmia chuť do jedla ovplyvnením hypotalamických centier v mozgu. No všeobecne známe je, že grepová šťava vyvoláva pocit nasýtenia,“ radí Mariničová. V istých prípadoch takisto môže platiť známa veta, že hlad je prezlečený smäd. „Pitný režim je pre organizmus veľmi dôležitý, tekutina objemovo zaplní žalúdok a cukor dočasne zasýti centrum hladu. Tuhá strava má byť zapíjaná tekutinami, aby sa uľahčilo mechanické spracovanie sústa v žalúdku a tekutiny pomáhajú odstraňovať splodiny metabolizmu z organizmu zvýšeným močením,“ odporúča lekárka.

Základným pravidlom je jesť menšie porcie a častejšie, doplniť jedálny lístok o ovocné, zeleninové šaláty a šťavy či celozrnné produkty. „Takisto platí zásada sebapozorovania, to znamená, že analyzujem chvíle nudy a podnety, ktoré ma vyprovokujú na maškrtenie. Aktívne kontrolujem a eliminujem rizikové situácie prejedania – napríklad nevhodné nákupy,“ hovorí lekárka. Dobrým tipom, ako tomu predísť, je aj zamestnať sa inou činnosťou. „Je výhodné mať akúsi predstavu o tom, čo urobím, keď to na mňa príde. Je tu viac možností – môžem mať dohodu s kamarátkou, že jej zavolám a porozprávame sa. Takisto to môžem skúsiť rozhýbať na stacionárnom bicykli alebo zacvičiť si – vlastne by sa dalo povedať rozchodiť to. V skutočnosti sa zbavujem svojho hnevu, zlosti a nie chuti na jedlo. Iným trikom je mať v chladničke zdravšie jedlá – niekedy menej chutia,“ uzatvára psychologička.

Autor: SME ženy, 9/2007