Ženy - osobnosti obdivujem a veľmi rád počúvam, keď rozprávajú. Na-šťastie som ich už niekoľko v živote stretol aj osobne a rád to zažijem opäť.
Inšpirácie
Román, ktorý práve dokončujem, je príbehom mladého muža, ktorý sa stále so ženami stretáva takpovediac profesionálne, takže o ženách momentálne premýšľam 24 hodín denne. Zistil som, že nie som jediný, koho mimoriadne fascinujú ich vône. Goethe sa priznal, že si od madam Steinovej tajne odniesol jeden z jej korzetov, aby ho mohol doma vdychovať. Flaubert rozjímal nad papučkami svojej lásky. Nepoznám nič omamnejšie, ako keď sa vôňa osudovej ženy usadí na koži, na perách, na riasach a vo vlasoch, keď mám pocit, že mi vnikla do tela, do hrdla, do špiku kostí, keď zažíha iskry na mojich sietniciach.
Romantický sen
Ženy sú naozaj úžasne zaujímavé a inšpiratívne bytosti. Strávil som už istý čas s viacerými, dokonca priznávam, že s mnohými, no nehovorím to z vystatovačnosti, práve naopak, istým spôsobom sa za to hanbím. Odjakživa som si predstavoval, že spoznám jedinú pravú ženu a budeme spolu navždy. Zatiaľ sa mi však tento sen nepodarilo naplniť. Dvakrát v živote sa mi stalo, že som sa zamiloval do muža, no nebolo v tom nič erotické, skôr to bolo citové a myšlienkové očarenie, ktoré Platón nazýval duševným obcovaním, aj keď tento preklad sa mi nezdá najvhodnejší. Myslím si, že väčšina mužov túto časť svojej osobnosti zapiera, no pre mňa to bola veľmi prekvapivá a obohacujúca skúsenosť – hoci to nebol opätovaný cit.
Ženy v rodine
Vyrástol som v rodine silných žien, ktoré sa museli presadiť samy. Stará mama Róžika Kirchmayer pochádza z deviatich detí a neskôr sama vychovávala tri, čo pri učiteľskom plate za socializmu predstavovalo značnú životnú výzvu. Ona aj moja mama boli vášnivé čitateľky, po oboch som zdedil veľkú časť svojej knižnice, za čo som im veľmi vďačný. Vážim si, že ma ženy vychovávali v úcte k vzdelaniu a ku kultivácii seba aj svojho okolia. Som hrdý na to, že som vyrástol medzi múdrymi a krásnymi ženami, ktoré sa nikdy neznižovali pod svoju úroveň.
Matka môjho dieťaťa
Najnovšie je oživením môj synovec Július Hvorecký, ktorý práve oslávil jeden rok. Dokázal by som s ním tráviť celé dni, lebo je naozaj zázračný. Dosiaľ som sa bábätkami a deťmi nijako zvlášť nenadchýnal, ale Julko ma v tomto smere zmenil. Začínam na sebe pozorovať podozrivo silnú túžbu vytvoriť si raz tiež takého Julka alebo Julku. Obávam sa, že na to budem musieť vysnenú osudovú ženu upozorniť. Čo odpovie, netuším, no určite jej pri tej príležitosti venujem slnečnicu.
Michal Hvorecký
sa narodil roku 1976. Vydal zbierky poviedok Silný pocit čistoty (1998), Lovci & zberači (2001) a romány Posledný hit (2003) a Plyš (2005). Pravidelne píše pre denník SME. Žije v slobodnom povolaní. Veľa cestuje, trvalý pobyt má v Bratislave.
Autor: Saša Petrášová, SME ženy, 7/2007