Veková hranica pôrodnosti podľa psychológov napriek zdravotnej rizikovosti zjavne stúpa. „Áno, z fyzickej stránky je tehotenstvo v neskoršom veku už brané ako rizikové, respektíve rizikovejšie, ale z psychologickej stránky sú tieto ženy, povedzme nad tridsať rokov, ako osobnosti vyrovnanejšie a často omnoho pripravenejšie na materstvo a na všetko, čo je s tým spojené,“ hovorí psychologička Erika Bohdanová z Psychologického a medicínskeho centra Salvus v Bratislave.
Jedným z dôvodov je trend súčasnosti, ktorý nenúti mladé ženy, aby sa z nich čo najrýchlejšie stali matky. Súvisí to jednoznačne aj s ekonomickým zabezpečením rodiny a konkrétnych partnerov. Je evidentné, že nielen ženy, ale všetci ľudia dnes majú výborné príležitosti, ako sa na rodinný život pripraviť. Mladí si myslia, že je rozumnejšie si najskôr zarobiť a až potom uzatvárať manželstvo. Podľa odborníčky je to z psychologického hľadiska výhodnejšie v tom, že mladé ženy si užívajú života, niečo zažijú, pocestujú, splnia si nejaké konkrétne plány.
„Medzi ďalšie dôvody určite patrí aj fakt, že súčasnosť umožňuje ženám čím ďalej, tým viac pracovať na svojej kariére a dosiahnuť úspechy v profesijnom živote. Ženy to chcú využiť skôr, než sa naplno budú venovať svojej rodine, ktorá by pre nich mohla povedzme znamenať určité obmedzenie pri dosahovaní týchto cieľov,“ vysvetľuje Bohdanová. Z toho vyplýva trend, že až potom, keď už sú ženy zrelšie, životom oveľa skúsenejšie, pocítia zrazu samy od seba, že by rady prešli do ďalšieho takzvaného levelu – chceli by byť matkami. „V tejto životnej situácii už nemajú tendencie brať dieťa ako záťaž, ako zábranu v naplňovaní ich životných predstáv. Naopak, vnímajú ho ako prirodzený životný krok a z toho určite vyplýva aj ich väčšia zodpovednosť.“
Netreba zabúdať na fakt, že firmy a zamestnávatelia preferujú ženy bez záväzkov, respektíve bez rodiny. „Toto je veľmi diskutabilný a diskriminačný fakt, ktorý však, žiaľ, na Slovensku určite stále zohráva významnú úlohu. Osobne si myslím, že jednoznačne trend súvisí so zaujímavými a lákavými pracovnými možnosťami, ktoré dnešné mladé ženy majú a ktoré chcú naplno využiť.
Sú neskororodičky karieristky?
Odborníci sa zhodujú, že ženy, ktoré rodia neskôr, by sa len ťažko dali zaškatuľkovať do nejakej spoločenskej skupiny, ako napríklad karieristky alebo príliš emancipované, rovnako sa nedajú vo všeobecnosti nájsť u týchto žien rovnaké povahové vlastnosti či spoločné povahové črty, ktoré by ich charakterizovali ako nejakú vyčlenenú skupinu. Každá žena má totiž svoje vlastné dôvody, prečo sa rozhodla svoje materstvo posunúť a odložiť.
Jednu môže k tomuto rozhodnutiu viesť dobre sa rozvíjajúca kariéra, inú vnútorný pocit psychickej nepripravenosti na takú veľkú životnú zmenu. Jediné, čo ich asi spája, je fakt, že sa tak rozhodli a posunuli dieťa, minimálne na nejaký čas, na vedľajšiu koľaj vo svojom živote. A podľa psychologičky na tom nie je nič zlé, pretože je dobré držať sa svojich vlastných hodnotových rebríčkov. A tie máme každý postavené inak.
Ohlas v spoločnosti
Nevýhoda neskorého materstva je v tom, že pokiaľ by deti rodili čoraz staršie ženy, mohlo by postupne nastať prehlbovanie generačného rozdielu. Na druhej strane dnešná spoločnosť priveľmi tlačí na ľudí, aby sa oveľa viac vzdelávali ako v minulosti, núti ich byť stále v obraze, vedieť, čo sa kde vo svete deje a mení a, samozrejme, prispôsobiť sa tomu. A práve tento fakt podľa odborníčky hovorí za výhody neskorších materstiev.
„Môžeme zodpovedne vyhlásiť, že vďaka tomuto trendu sú dnešné matky zrelšie, vyrovnanejšie, oveľa schopnejšie prežiť a zvládnuť viac stresu, čo určite pozitívne vplýva aj na dieťa a jeho výchovu. Navyše, človek okolo tridsiatky už má väčšinou v sebe ujasnenú životnú cestu, ktorou sa pravdepodobne už aj vydal a pre ktorú už niečo vo svojom živote aj spravil. A dieťa bude brať na svojej ceste ako ďalší krok.“
Psychologické riziká
Jedna stránka neskorých pôrodov sú zdravotné riziká, ako napríklad predčasný pôrod, povinnosť ženy po 35. roku života chodiť pravidelne na amniocentézu – odobratie plodovej vody, nehovoriac o tom, že organizmus staršej ženy vôbec nie je v takej kondícii ako telo dvadsiatničky. „Ak však nebudeme hovoriť o zdravotných rizikách, môžeme povedať, že neexistujú dôsledky, ktoré by mohli nejako výrazne negatívne ovplyvniť dieťa, jeho výchovu alebo jeho vzťah s rodičmi.
Azda by sme medzi riziká mohli zaradiť fakt, že staršia žena by mohla byť „konzervatívnejšou“ alebo „serióznejšou“, než keď mala dvadsať rokov, čo však na jednej strane môže pri výchove dieťaťa pomôcť, no zároveň to môže byť aj na škodu, keď napríklad rodičia pozabudnú, že aj oni boli kedysi mladí a aj oni robili hlúposti, ktoré teraz neraz neprimerane vyčítajú dieťaťu a podobne. Preto je dôležité, aby človek stále zostával duchom mladý a zaujímal sa, čo je teraz „in“ aj vo svete detí a adolescentov,“ vysvetľuje Erika Bohdanová, podľa ktorej je zároveň veľmi individuálne, aké vzťahy sa medzi rodičmi a deťmi vyvinú a ako na tom obe strany pracujú.
Výhody a nevýhody skorého materstva
Máloktorá matka, ktorá porodila dieťa v osemnástich rokoch alebo skôr, v tom čase aj naozaj plánovala stať sa matkou. Väčšinou priznávajú, že išlo o náhodu, ktorá definitívne ovplyvnila ich život. Niektoré mladé dievčatá sa rozhodnú pre interrupciu, pričom hlavný dôvod uvádzajú vlastnú neschopnosť byť matkou a zároveň nedostatok finančných ani iných možností na uživenie a výchovu dieťaťa.
Tie, ktoré sa však napriek mladému veku odhodlali stať mamičkou, dnes zhodne tvrdia, že to bolo najlepšie rozhodnutie ich života. Nemohli si síce užívať naďalej toľkých diskoték a posedení s priateľmi, no s pomocou svojich rodičov či priateľov neprišli ani o mladosť a zábavu. Mamičky, ktoré rodili do dvadsiateho roku života, si taktiež pochvaľujú rýchlu rekonvalescenciu po pôrode, ako aj takmer bezproblémové tehotenstvo. „Úlohu tu hrá dobrá kondícia mladého organizmu. A to sa netýka len tehotenstva a pôrodu, ale aj akýchkoľvek ochorení, s ktorými človek bojuje. Nie nadarmo sa hovorí – „ty sa rýchlo uzdravíš, veď si mladý“.
Mladší organizmus rýchlejšie hojí rany, jeho obranyschopnosť je pevnejšia ako u staršieho človeka. Preto sa odporúča ženám z hľadiska ľahšieho priebehu pôrodu rodiť do tridsiateho roku života. Samozrejme, že táto hranica sa nedá zovšeobecňovať. Sú ženy, ktoré aj v 35 mali hladký priebeh pôrodu a naopak dvadsiatničky mali veľké problémy,“ dodáva odborníčka.
Judita Podolínska, knihovníčka (45)
Nie je povinnosť rodiť do tridsiatky
Syn Miško sa jej narodil ako 42-ročnej a dcéra Hanka, keď mala 44 rokov. „To, že sa mi deti narodili tak neskoro, nebolo nijako plánované, jednoducho to tak život priniesol. Niekomu sa pošťastí nájsť životného partnera v osemnástich a niekomu sa nepodarí vybudovať trvalý vzťah ani keď má osemdesiat. Ja som to našťastie stihla okolo štyridsiatky,“ rozpráva Judita.
„Mať dieťa bolo potom pre mňa tou najprirodzenejšou vecou na svete. Na vek som vôbec nemyslela. Bola som na to pripravená psychicky, ale aj fyzicky, pretože som vždy veľa športovala, v zime lyžovala, v lete som takmer ani krok neurobila bez bicykla, behala som a chodila do posilňovne. Keď som otehotnela, bolo zvláštne, ako sa všetci čudovali. Miško sa narodil dva dni po mojich 42. narodeninách.
Druhé tehotenstvo som už zvažovala viac, rodiť v 44 rokoch mi už nepripadalo až také ideálne. Nakoniec zvíťazil pocit, že pre Miška bude lepšie, ak nebude sám. A nakoniec - aký to je už rozdiel medzi 42 a 44?“ smeje sa. „Prvé dieťa som rodila s epidurálkou, ktorú mi, aj vzhľadom na vek, odporučil môj gynekológ. Podľa asistujúcej anestéziologičky to bol pôrod priam učebnicový.
Hanička sa zasa tak ponáhľala na svet, že lekár si nestihol natiahnuť rukavice, nieto ešte ma nastrihnúť. Hneď ako sa narodila, som si ju položila na brucho, presne tak, ako som si to vysnívala. Doteraz mám pocit, že eufória z narodenia našich detí zo mňa ešte nevyprchala.“ Podľa Judity má každá žena svoj vlastný čas, kedy je pripravená na materstvo. U niekoho to môže byť v osemnástich, pre niektorú podstatne neskôr. Je to vraj veľmi individuálne. V každom prípade si nemyslí, že by to rozhodne každá mala stihnúť do tridsiatky. Veď v hre je podľa nej aj mnoho iných faktorov, ako len pripravenosť tela na pôrod.
„Pri výchove našich detí som zatiaľ nemusela riešiť žiadne problémy spojené s vekom. Práve naopak, udržiavajú ma vo veľmi dobrej kondícii (smiech). Občas by som si síce želala mať aspoň o jeden pár očí a dva páry rúk viac a niekedy by som dala celé kráľovstvo za dve hodiny spánku navyše. Avšak to sú veci, ktoré zažíva každá matka s malými deťmi.“ Judita oceňuje aj iné výhody svojho „posunutého“ materstva. „Som celkom rada, že som mohla zažiť a vychutnať si študentský život aj život nezávislej slobodnej ženy. Len som nerátala s tým, že to bude trvať tak dlho (smiech). S ruksakom na chrbte som precestovala kus sveta. Takže, keď sa mi potom narodili deti, bez väčších problémov som sa zaradila medzi kočíkujúce mamičky a nemala som pocit, že by som pri tých plienkach o niečo prišla,“ dodáva so smiechom.
Diana Zelená, grafická dizajnérka (26) 
Materstvo som si užila
Keď sa jej narodil syn Leon, mala len devätnásť rokov. „V osemnástich rokoch som sa zamýšľala nad úplne inými vecami ako dieťa... Samozrejme, že to bolo neplánované tehotenstvo,“ začína svoj príbeh Diana. Na prvé pocity po zistení, že je tehotná, si spomína takto: „Mala som pocit, že sa mi to sníva. Jediné, čo ma naozaj zaskočilo, bola reakcia mojej gynekologičky, ktorá sa ma nespýtala, či si chcem dieťa nechať, ale rovno ma informovala o interrupcii a sume, ktorú si mám pripraviť. Taká možnosť pre mňa neprichádzala vôbec do úvahy, a keď som vyšla z ordinácie, rozplakala som sa.
Bol to však plač šťastia, úplne od srdca.“ Azda každé osemnásťročné tehotné dievča si myslí, že je na dieťa ešte priveľmi mladé, ale Diane tento pocit v pozitívnom slova zmysle ostal dodnes. „Mladá sa cítim aj dnes a dúfam, že sa budem cítiť ešte dlho. V tom čase sa mi však nezdalo, že mi niečo podstatné v živote uniká. Verila som, že stihnem všetko aj so synom v náručí. A tak sa aj stalo.“
V čase svojho tehotenstva si Diana vedela len ťažko prestaviť, že sa čoskoro stane rodičom. Prešla však, podľa jej slov, deväťmesačným prirodzeným „prípravným kurzom“. „Tak ako mi rástlo brucho, som si postupne začala zvykať na to, že mi niekto bude hovoriť mama,“ usmieva sa. „Myslím, že som si to naozaj užila. Každé obdobie vývoja dieťaťa ma bavilo. Aj detské choroby, plače a náročnejšie momenty som sa snažila zvládnuť tak, aby som stres neprenášala na dieťa, udržať si nadhľad, brať tieto situácie ako prirodzenú súčasť detského života. Prešlo odvtedy už sedem rokov, ale ja si naozaj spomínam len na to pozitívne.
Aj staršia žena môže byť v lepšej kondícii ako mladšia. Poznám mamičky s dvoma deťmi, ktoré vyzerajú fantasticky, dokonca lepšie ako pred pôrodom. Myslím, že veľa vecí závisí od predispozícií a od toho, v akej je žena fyzickej forme. Ja som mala tri mesiace po pôrode späť pôvodnú hmotnosť.“ Ako dokázala Diana všetko zvládnuť vo veku, keď si mnoho ľudí užíva nočný život alebo štúdium? „Všetko sa dá v živote zorganizovať. Vysokú školu som začala študovať s týždenným bábätkom. Na umeleckej škole sa to dalo zvládnuť ľahšie, pretože som všetky práce realizovala doma.
Vďaka pomoci najbližšej rodiny som nemusela obetovať ani svoju mladosť a všetko, čo k tomu patrí.“ V čom vidí Diana najväčšie výhody a nevýhody skorého pôrodu a skorého materstva? „V pôrodnici som bola obklopená mamičkami vo veku okolo tridsať, ktoré boli ustráchané a vystresované, či dieťa zvládnu. Ja som také pocity nemala. Možno práve preto, že som bola príliš mladá,“ uzatvára Diana so smiechom.
Autor: Eva Miklánková, SME ženy, 7/2007
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
