Zabijaci vzťahu

Bezdôvodná podozrievavosť alias syndróm komára
Nielen vonkajší podnet / najčastejšie ženského pohlavia, disponujúci fyzickou alebo psychickou črtou, ktorá u vás absentuje/, ale aj vnútorná neistota, pocity tlmenej žiarlivosti, frustrácie alebo nespokojnosti, sa môžu prejaviť vo forme podozrievavosti voči partnerovi. Nie je nič horšie pre vašu i jeho psychiku.

V hlave sa vám usadil notoricky známy červíček pochybností a zákerne zatína zúbky vždy, keď vám drahý oznámi, že sa zdrží dlhšie v práci. Najprv sú to len príležitostné bodnutia, letmé zaváhanie o pravdivosti jeho slov, ale pri dlhšej životnosti červíčka začnete každú hlásku, čo vypustí z úst detailne analyzovať. „Kde si bol?“ sa stane vašou obľúbenou vetou a nezabudnete zagániť na každú sukňu, čo sa okolo neho mihne na ulici. Pri podozrievavosti dovedenej do extrému sa niektoré exempláre ženského pohlavia vedia znížiť aj k takým ponižujúcim veciam ako je lozenie do jeho mobilu, snorenie po zásuvkách, tajnom čítaní jeho e- mailov a podobne. Keď prídu na rad žiarlivostné scény, tak je zle.

Ženy žiaľ rady robia z komára somára, čo na nás muži vo všeobecnosti „nesmierne oceňujú.“ Skôr, než začnete vyvádzať, položte sama sebe otázku: Mám na takéto správanie nejaký dôvod? Myslím, že vzápätí by mala nasledovať ďalšia: Kam sa podela dôvera? Bez dôvery predsa harmonický vzťah nemá zmysel. Čo také teda urobil, že ju u mňa stratil?

Ak zistíte, že išlo len o „komára“, teda že na podozrievavosť nemáte naozaj pádny dôvod, vyvarujte sa výsluchom a sondám do jeho privátnej sféry. Klesnete v jeho očiach a postaráte sa o to, aby si čo najrýchlejšie zbalil kufre. Radšej popátrajte vo svojom vlastnom vnútri, prečo vôbec „somárov z komárov“ vytvárate.

Funkcia vášho partnera? Boxovací mech!
Šéfka vás poriadne vytočila, kaderníčka vám pokazila účes a k tomu ste ešte aj dostali menzes. Skrátka Deň blbec. Ste napätá ako struna krátko pred prasknutím, žlč vo vás už vrie. Nutne to potrebujete dať zo seba von. Po príchode domov po celodennom pracovnom kolotoči k erupcii aj skutočne dôjde. Jed a podráždenie sa z vás vyvalí rovno na hlavu vašej polovičky. Naziapete na neho pre tanier, ktorý si po sebe zase raz neumyl. V skutočnosti neštekáte pre ten banálny tanier, ale ventilujete si na ňom všetky negatívne emócie, ktoré sa vo vás za celý deň nazbierali.

Predtým, než sa do neho znovu pustíte, sa na chvíľu zastavte a zhlboka nadýchnite. Nedovoľte, aby vám potláčaná zlosť už dočista otupila mozgové bunky. Myslíte si, že je rozumný nápad hádzať na neho vinu za krivdu, ktorú vám spôsobil niekto iný? Zaslúži si byť obetným baránkom? Nemalo by to byť náhodou tak, že on je tou náručou, ktorá vás uteší a upokojí? Ak vyvádzate často a jediný spôsob, ako odstrániť nutkanie vyzabíjať polovicu ľudskej populácie je boj, či už verbálny alebo fyzický, choďte si zabehať až kým neodpadnete, alebo sa prihláste na kurz karate. Ale nerobte si z partnera fackovacieho panáčika. Keď prvotný amok opadne, budete vás to stopercentne mrzieť. Potom už bude ale zbytočné plakať nad rozliatym mliekom.

JA – JA – JA
Ženiete sa vyššie a vyššie a načahujete sa za pomyselným kariérnym Olympom. V honbe za úspechom nie ste ochotná robiť ani tie najmenšie kompromisy. Všetko musí byť nalinkované v súlade s vašim diárom. Voľný čas podriaďujete práci.

Svoj vzťah, a tým pádom aj svojho partnera, odsúvate na druhú koľaj. Chce s vami čosi dôležité prediskutovať, no vy máte plnú hlavu svojich starostí. Nemáte čas na jeho problémy. V centre svojej pozornosti máte SAMU SEBA. On je kdesi na okraji.

O rovnocennosti tu nemôže byť ani reči. Svojim prístupom v ňom vyvolávate pochybnosti, či pre vás ešte niečo znamená. Alebo je len osobou, ktorá rozhádže druhú stranu postele? Keď vycíti, že vo vašom živote nie je pre neho miesto a šanca na zmenu je nulová, tíško sa vzdiali. Veď kto by chcel hrať druhé husle?

Väzenský dozorca v sukni maskovaný imidžom obetavej pijavice
Najradšej by ste s ním boli 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Do práce mu vyvolávate štyristokrát za deň len preto, aby ste mu zaštebotali, ako vám „veľmi chýba môj sladučký mucko.“ Keby to bolo na vás, priviazali by ste si ho o nohu, aby vám nemohol zdrhnúť von vyvenčiť sa s kamarátmi. Niečo hovorí, vy mu visíte mu na perách a idete sa pokrájať, keď pre vás čo i len nepatrne pohne malíčkom.

Ak za vami príde s tým, že má poobede individuálny program = BEZ VAS, ste schopná dramatickej scény, že vás už nemiluje. Vy predsa tak veľmi túžite byť s ním a len a len s ním! A najradšej by ste sa už videli po jeho boku pred oltárom. Ozaj, a už ste mu spomenuli ako si myslíte, že bude schopným ploditeľom vašich piatich detí?

Zobuďte sa! Nedovolíte mu dýchať. Cíti sa ako väzeň v hermeticky uzatvorenej vzduchovej komore. Držíte ho v železnom objatí oddanosti a vaša láska ho gniavi tak, že sa ňou ide zadusiť.

Nedáte mu priestor na sebarealizáciu a existenciu jeho vlastného sveta? Potom sa nečudujte, že dlhšie ostáva v práci a odrazu musí každý víkend nutne cestovať na služobky. / Je dosť možné, že sa do toho nakoniec pripletie aj tretia osoba./

Jeho „náhle zmenené chovanie“ a „pracovná vyťaženosť“, rozumej úteky od vašej prítomnosti, sa dá bez mimoriadnej námahy pochopiť. On totiž zúfalo hľadá únikový východ.

Utĺcť ho papučou
Partnerský vzťah, to je spolunažívanie dvoch rovnocenných bytostí. V harmonicky fungujúcom vzťahu by nikdy jeden z dvojice nemal mať výrazne navrch. Samozrejme, že vždy je jeden z partnerov ten dominantnejší, no vo všeobecnosti by mala existovať akási rovnováha a decentralizácia síl. Vtipné „prupovídky“ o tom, ako sa z manžela po tridsiatich rokoch manželstva stáva podpapučník, by mali ostať len na literárnom poli.

Šťastnému vzťahu sa žiada priradiť slovko „demokracia.“ Názor a vôľa každého z dvojice by mala byť slobodne vyjadrená a akceptovaná Vzťahy nie sú o tom, že sa musíte obaja nutne vo všetkom zhodnúť. Každá ľudská bytosť je individuálna. Ak sa v niečom vaše názory radikálne rozchádzajú, spoločne skúšajte nájsť oboma akceptovaný kompromis.

Neochvejná túžba vychovať z neho ideálneho chlapa
Asi nikto nezajasá pri predstave stať sa účastníkom vašej privátnej Zmenárne. Obliecť si košeľu, ktorú síce nemusí, ale vám sa veľmi páči síce zvládne, aj špinavé ponožky triafať do koša na bielizeň sa s trochou úsilia naučí. No keď ho budete chcieť tvrdošijne od základov zmeniť, to si nechá málokto.

Frfľanie do spôsobu obliekania je ešte tým menším zlom. Ale keď sa vrhnete na prevýchovu jeho povahových vlastností, zlozvykov, zabehaných rituálov....varúúúj!
Berte ho takého, aký je alebo nechajte tak a nájdite si niekoho, kto sa vášmu obrazu ideálneho chlapa približuje viac. PS: Ozaj, poznáte taký ideál?

Máte ho „na háku“
Na akýkoľvek jeho návrh čosi neprítomne zamumlete a vidno na vás, že je vám totálne štyri, kam sa vyberiete v lete na dovolenku. To už nie je submisívne: „Ako ty chceš zlatko,“ ale flegmatický prístup: „mám na háku.“ Veci, ktoré sa krútia okolo neho, ale aj okolo VAS OBOCH sa u vás narážajú na ľadovú stenu ľahostajnosti.
Cítiť z vás nezáujem. O neho, o vzťah. On zmätene nevie, na čom u vás vlastne je. Záleží vám na ňom vôbec? Pretože on o tom pochybuje. Cíti sa nedocenený, bez podpory, bez láskyplnej náruče, bez porozumenia. Nenájde to u vás, tak začne skôr či neskôr hľadať inde.

A pritom vás to nič nestojí. Drobný kompliment, pohladenie po vlasoch, pozorné počúvanie jeho príhod z práce...Chce to len vložiť do vzťahu srdce a dať mu pocítiť, čo pre vás skutočne znamená. Alebo neznamená????

Útek pred problémami
Často nevidíme to, čo nechceme vidieť. A aj keď nám to už naozaj kole oči, aj tak ich skúšame prižmúriť. Prečo? Obávame sa konfrontácie s nepríjemnou realitou. Keď však máte dojem, že to už nejaký čas medzi vami škrípe, strkaním hlavy do piesku onen problém nevymažete. Nezmizne len tak, sám od seba. Naopak. Len ho zhoršujete.
Akékoľvek nedorozumenia by sa mali čo najskôr riešiť. Spoločne. Úprimným rozhovorom. Komunikácia je jedným zo základných pilierov /ak nie tým najzákladnejším/ harmonického a fungujúceho vzťahu. Neduste v sebe vážne pochybnosti, hoci navonok sa tvárite ,že je všetko v pohode. Aký to má zmysel? Radšej sa usilujte o ich vyriešenie. Zase zopakujem slovo „spoločne.“

Poznám páry, ktoré majú so vzájomnou komunikáciou ťažkosti, a hádky sa u nich vyskytujú na dennom poriadku. Vrčia po sebe kvôli zdanlivo nesúvisiacim banálnostiam, skrývajúcim však omnoho hlbší problém. Ani jeden z nich to však nechce otvorene pripustiť a čeliť mu zoči voči.

Tých možných „schém“ je ešte omnoho viac. Možno sa podaktorí pozastavia nad tým, prečo som nespomenula neveru. Nevera býva tiež poriadnym klincom do rakvy narušeného vzťahu. Napriek tomu som ju neuviedla. Nevera môže vzťah ovplyvniť aj konštruktívnym spôsobom. Ale o tom až inokedy J