Láska kvitne v každom veku

„Nikdy by som nepredpokladala, že moja mama, ktorá žila niekoľko rokov sama, si po svojej päťdesiatpäťke nájde priateľa. Dovtedy sústreďovala pozornosť na vnuka, pomáhala nám a zrazu nemala čas ísť po syna do škôlky, nemohla ho cez víkend varovať. S previnilými, napriek tomu rozžiarenými očami mi odmietla prísť v nedeľu na obed. Náhle mala potrebu obnoviť si šatník, zmeniť účes. Tri mesiace sme netušili, čo sa deje, iba sme s manželom pozorovali zmenu. Keď nám predstavila muža svojho srdca, bol to šok,“ dnes už s nadhľadom hovorí o maminom vzplanutí Jana Ivanová z Prievidze. Prekvapenie našťastie rýchlo prijala a jej syn dodnes nemá iba babku, ale získal aj vynikajúceho deda. Ich rodina sa nečakane rozrástla o jedného člena a Jana si nevie vynachváliť „osud“, ktorý dal jej matke do cesty práve tohto človeka.

Neprirodzené odmietanie
Nie vždy nájdu rodičia, ktorí vstupujú vo vyššom veku do nového partnerstva, pochopenie u zväčša už odrastených detí. Niektorým je cudzie vidieť svoju matku či otca držať sa za ruku s opačným pohlavím. Keď však človek stretne blízku dušu, je úplne jedno, či má dvadsať, alebo päťdesiat rokov. Prejav náklonnosti nevie a nechce v sebe potlačiť. „Niekedy sa naozaj čudujem, koľko dospelých detí odmieta nových partnerov svojich rodičov. Možno im je trápne, že ich otec alebo matka majú partnera, ktorý sa správa maznavo, nežne, pohladí, ba dokonca verejne pobozká.

A tak sa zrelí ľudia často veľmi ťažko odhodlávajú zdôveriť svojim deťom o tom, že sa zaľúbili, že túžia po láske, po intimite aj po sexe. Ak nejde o vyslovene spoločensky či ľudsky chybného človeka, vidím v odmietaní nového partnera svojho rodiča veľkú dávku sebeckosti a nepochopenia,“ vysvetľuje psychologička a sexuologička Danica Caisová.

Prirodzená intimita
Podľa psychologičky partnerstvá zrelého veku veľké odlišnosti, ako by sme očakávali, nemajú. Nelíšia sa vo svojich očakávaniach od mladších ročníkov. „Zaľúbenosť je v každom veku rovnaká. Nie nadarmo sa vraví, že láska je vždy mladá. V zrelom veku je to iba neočakávanejšie. Aj vtedy však hľadáme priateľa, blízkeho človeka, a pretože si lepšie rozumieme sebe, veríme, že budeme lepšie rozumieť aj partnerovi,“ myslí si psychologička.

Pri vstupe do partnerstva v zrelom veku si človek svoj vzťah viac váži, s väčšou energiou sa oň stará, aby ho náhodou nestratil. Caisová je presvedčená, že zaľúbenosť a vášeň môže byť rovnako intenzívna, ako keď prebieha u mladého človeka. Dokonca aj tendencia intímnych momentov je prirodzená. „Ak medzi dvoma ľuďmi vzplanie láska, vyzerá rovnako bez ohľadu na vek. Aj potreba sexuálneho vyjadrenia lásky je totožná. To, čo partneri v zrelom veku musia rešpektovať, sú možné zdravotné či iné obmedzenia. Dokážu sa im však prispôsobiť a nájsť si pri milovaní vhodný spôsob aj napriek týmto obmedzeniam,“ objasňuje.

Neporovnávajme
Pri vzťahu budovanom v zrelom veku sa očakáva, že dvojica je skúsenejšia riešiť partnerské konflikty, ochotnejšia robiť kompromisy. Každý vzťah je však iný. Zrelí ľudia vedia, že majú oveľa menej času ako tí mladší, a preto si nebudú spoločné chvíle kaziť hádkami. „Naopak, viac sa snažia tieto momenty prežívať pokojne, tolerantne, preukazujúc si navzájom spoločnú lásku. Zo skúseností totiž vedia, aké je to vzácne, aké šťastie ich postretlo tým, že sa práve oni dvaja našli,“ objasňuje Caisová. Nedá sa presne povedať, či predchádzajúce vzťahy bývajú v tom novom výhodou alebo nevýhodou. Isté je iba to, že ak ľudia svojich súčasných a predchádzajúcich partnerov navzájom porovnávajú, zistia, že porovnávajú jablko s paprikou. Skrátka sú neporovnateľné.

Každý, kto v partnerstve žil, vie s určitosťou, že si žiada pochopenie, toleranciu a dáva blízkosť, ale aj nehu, sex či naopak odstup, sklamanie, bolesť. „Poznanie spolužitia z rôznych uhlov je výhoda. Nevýhodou je, ak stále rovnako opakujeme tie isté chyby a čakáme od vzťahu to, čo nám nemôže dať. Výhodou zrelého veku je, že človek býva vo svojich očakávaniach oveľa reálnejší. Zabehnutých zvykov a zlozvykov máme o niečo viac, ak sme starší, platí to rovnako pre oboch partnerov,“ tvrdí psychologička.

Rovnako krásne
Ľudia majú niekedy tendenciu vyberať si nového partnera na „obraz“ predchádzajúceho. Tým, že si svoje polovičky intuitívne vyberáme, stáva sa, že sa čímsi na seba naozaj podobajú. Prirodzene, nie je to pravidlo. „Keďže už vieme, čo nám v predošlom vzťahu „nevoňalo“, ktoré vlastnosti partnera znášame ťažko, dokážeme ich v novom vzťahu rýchlejšie zbadať,“ vymenúva prednosti lásky v zrelom veku Caisová.

Pre nový vzťah sa dokážeme rozhodnúť rýchlejšie a jednoznačnejšie. V čom zásadnom sa líši partnerstvo ľudí, ktorí sa stretli neskôr ako rovnako starých manželov, ktorí žijú spolu už dlhé roky? Najmä harmonický, dlhoročný vzťah je plný porozumenia bez slov, dôverného poznania zvykov aj jeden druhého navzájom. Na druhej strane je každý vzťah výnimočný, iný než ten predošlý. Podľa Caisovej môže byť novovybudovaný vzťah rovnako intenzívny a pekný ako dlhoročné manželstvo.

Mať niekoho pri sebe
Všeobecné pravidlá, ktoré by jasne definovali, kedy vznikne nový vzťah, neexistujú. Niekto stretne spriaznenú dušu v obchode, druhý na prechádzke v parku, iný dopomôže náhode a vyhľadá si partnera napríklad cez internet. „Reagoval som na množstvo inzerátov na internete, kým som spoznal Mariku. Pomaly som sa vzdával nádeje, že existuje na svete žena, ktorá by mi vyhovovala a najmä, aby som ju mal rád,“ priznáva päťdesiatnik Jozef z Galanty. S Marikou sa zoznámil pred dvoma rokmi. Ich vzťah každý deň naberá na intenzite a hoci nemajú vyriešené spoločné bývanie, každú voľnú chvíľu sa snažia prežiť spolu.

„Deti sa mi trochu smejú, že sa správam, akoby som prežívala prvé zaľúbenie. Je to pre mňa zvláštny, naozaj neočakávaný pocit. O to viac si náš vzťah vážim,“ otvorene rozpráva o vzťahu Marika, ktorú s Jozefom zoznámila dcéra. Tá reagovala na jeho inzerát za mamu. Psychologička je presvedčená o tom, že prvým predpokladom na začatie vzťahu v akomkoľvek veku je túžba mať niekoho vedľa seba. Táto túžba človeka potom navádza, kam má ísť, aby mal možnosť niekoho stretnúť. Iba vnútorný pocit, otvorenosť dávajú priestor na nadviazanie nového partnerstva. Až ako druhoradé je pozitívne vnímanie seba samého, chodenie do spoločnosti, či oveľa modernejšie formy zoznamovania.

Svadba po osemdesiatke
Mária Skačiková (87), Ladislav Fuchs (87)
Príbeh Márie a Ladislava je naozaj raritou. Oficiálne spečatiť svoj sľub vernosti na matrike sa rozhodli, keď mali osemdesiatdva rokov. Nejde o pár, ktorý by svoj život prežil „na divoko“ a nakoniec sa zosobášil. Zoznámili sa v Penzióne a domove dôchodcov v Bratislave, kde pán Ladislav po trinástich rokoch bývania ovdovel. Práve tu sa rozlúčil so svojou prvou ženou a spoznal svoju terajšiu manželku Máriu. „Piaty rok sa spolu trápime,“ usmieva sa pani Skačiková. Do penziónu prišla najskôr na skúšku. Deti boli odrastené, každé bývalo samostatne. Rozhodla sa vyskúšať penzión. Keby sa jej nepáčilo, vrátila by sa do bytu. Nakoniec tu ostala dodnes a pribudol jej aj manžel.

„Mám tri deti, keď som im oznámila, že sa budem vydávať, každé reagovalo inak. Nakoniec však všetky prišli na svadbu. Boli na nej aj moje pravnúčatá,“ s úsmevom spomína. Pán Fusch zasa hneď pripomenie, ako na matrike museli vyplniť kolónku s vierovyznaním a personál sa ich pýtal, akého vierovyznania budú ich spoločné deti, keďže jeden je katolík a druhý evanjelik. „Dohodli sme sa, že chlapci budú evanjelici a dievčatá katolíčky,“ aj dnes sa manželia rozosmejú nad absurdným formulárom. Pre byrokraciu a zložité vybavovanie dokumentov sa rozhodli ponechať si svoje pôvodné mená. Svorne sa zhodujú na tom, že vzťah hoci v neskoršom veku je pozitívom. Navzájom si pomáhajú, pohovoria hoci aj o svojich boľačkách a najmä, nemajú pocit osamelosti.

Zrelá pohoda
Oľga Čermáková (51), Ladislav Prikler (51)
Ladislav a Oľga sa spoznali na svadbe. Oľga ženila syna, Ladislav ako profesionálny fotograf svadbu fotil. Keďže to urobil na žiadosť svojej kamarátky a bezplatne, Oľga sa chcela odvďačiť dobrou večerou. Z krásneho večera sa nakoniec medzi Lacom a Oľgou vytvoril pevný vzťah, ktorý trvá vyše roka a pol. „Na večeri to medzi nami zaiskrilo. Určite sme však boli obaja pripravení na vzťah, nebránili sme sa mu. Podstatné je, že máme rovnaké názory na život, záujmy, životnú filozofiu. Mám pocit, že s Oľgou žijem už veľmi dlho,“ vysvetľuje Ladislav. Oľga pritakáva a dodáva, že vo svojom živote lepší vzťah nezažila. „Ten je svieži, neznudený, nezažívame stereotyp. Je fantastické, že v zrelom veku si človek dokáže nájsť partnera.

Lacko mi pomáha vo všetkých smeroch, je naozaj mojou oporou,“ opisuje Oľga. Zhodujú sa aj v tom, že vo svojom veku sa pozerajú na mnohé veci triezvejšie, situácie, ktoré by ich predtým vedeli priviesť k výbušnosti, berú z nadhľadom, považujú ich za nepodstatné. „Našťastie, rovnako vnímame dôležitosť rodiny a harmóniu v nej. Každý máme z predchádzajúcich vzťahov po dve deti. Dnes sú všetky naše spoločné. Nerobíme medzi nimi rozdiel. Dokonca nám pribúdajú ďalšie, keďže už sú vo veku dospelosti a majú svojich partnerov,“ smeje sa Ladislav. Hoci si plánujú spoločnú budúcnosť, o svadbe nerozmýšľajú. „Tlačia nás do nej len deti. Podpichujú nás, že sme pre ne zlým príkladom, keď žijeme len tak na divoko,“ smejú sa spoločne.

Nečakaná láska
Paula Lepiešová (65), Jaroslav Kresánek (85)
„Paulínka je stred môjho vesmíru. Mám iba ju,“ úprimne nám prezradil vitálny farmakognóz - špecialista na liečivé rastliny pán Kresánek. „Jarko je človek, na ktorého som čakala tridsaťpäť rokov,“ s očami uprenými na svoju lásku nám hovorí Paulínka, ktorá od rozvodu žila sama so synom. Je medzi nimi vytvorené silné puto, ktoré je priam hmatateľné a nemusia o ňom vôbec hovoriť. Našli sa v Penzióne Lamač pred necelým rokom a je viac ako isté, že už ostanú spolu. Po štyroch mesiacoch spoznávania sa dokonca rozhodli pre spoločné bývanie.

„Jarko je síce odo mňa o dvadsať rokov starší, no vzhľadom na môj zdravotný stav mi viac pomáha ako ja jemu,“ vysvetľuje nám pani Lepiešová, ktorá už druhý rok býva v penzióne. Keď pred deviatimi mesiacmi do neho prišiel Jarko, hneď si všimol ženu, ktorá s barlami bojuje o každý krok. Najskôr jej chcel iba tak ľudsky pomôcť. Zakrátko sa stala jeho oporou. Ani jeden z nich si vzťah neplánoval a vonkoncom nepredpokladali, že ešte budú niekoho ľúbiť. O to viac si svoju spätosť vážia. Pri stretnutí s nimi nemáte pocit, že sa poznajú niekoľko mesiacov, ale že prežili spolu krásny harmonický život. Vyžarujú pokoj, múdrosť, vyrovnanosť. „Je to prirodzené. Obaja sme už čo-to prežili, a tak máme inak postavené priority hodnôt. Nepotrebujeme škriepky.

Paulínka je všestranne vzdelaná, má rozhľad, môžeme sa o všetkom rozprávať,“ nešetrí chválami na Paulínku Jarko. Ona rovnako krásne rozpráva o ňom. Jediné, čo Jarko svojej partnerke zazlieva je, že sa nechce vydávať. „Som konzervatívny. Rád by som sa s Paulínkou oženil. Rád by som jej ukázal množstvo krásnych vecí na Slovensku. Jej boľavé nôžky nám to však nedovoľujú,“ vysvetľuje nám pán Kresánek a pani Lepiešová len dodáva, že na svadbu je priskoro a nohy naozaj neposlúchajú. Uvedomujú si svoj vek a možno aj preto každú chvíľu, ktorú môžu spolu prežiť, si vychutnávajú a prijímajú ako dar.

Autor: Lea Sobotová, SME ženy, 6/2007