Keď sa čiary začnú vlniť, je čas zbystriť pozornosť

árnej degenerácie (VPMD). Ide o ochorenie očí, ktorého pravdepodobnosť sa vekom zvyšuje. Príčiny jeho vzniku zatiaľ ostávajú lekárom nejasné. Zrejmé však je, že okrem populácie nad 50 rokov postihuje viac fajčiarov, obézne osoby a hypertronikov.

V rizikovej skupine sú navyše ľudia, ktorí trpia VPMD jedného oka, alebo sa toto ochorenie vyskytlo u ich rodinných príslušníkov. Z hľadiska pohlaví sú postihnutejšie ženy. Vznik ochorenia môže čiastočne ovplyvniť nedostatočný príjem antioxidantov, látok, ktoré v organizme pôsobia proti voľným radikálom. Silným antioxidantom je aj luteín, ktorého pravidelný príjem v strave či formou výživových doplnkov je účinnou prevenciou proti vzniku makulárnej degenerácie. Rovnako pôsobí podporne pre pacientov s už diagnostikovanou tzv. vlhkou formou VPDM.

Luteín, ktorý chráni bunky sietnice pred poškodením, znižuje aj riziko vzniku šedého zákalu. Pravidelný príjem luteínu tiež znižuje riziko vzniku srdcových chorôb, podporuje hladinu HDL alebo tzv. dobrého cholesterolu a môže mať ochranný vplyv pred vznikom rakoviny hrubého čreva. "Preventívne užívanie antioxidantov chráni ľudský organizmus pred škodlivým pôsobením voľných radikálov," povedal oftalmológ z Fakultnej nemocnice v Bratislave Jaroslav Hasa. Luteín sa v prírode vyskytuje ako voľný, alebo vo forme zlúčeniny (esteru). V tele sa lepšie a rýchlejšie vstrebáva voľný luteín, čo je podmienené tým, že nepotrebuje enzýmy, alebo tuky, ako je to pri ester luteíne.

Tento antioxidant je obsiahnutý napríklad v brokolici, ružičkovom keli, mrkve, kukurici, zelenej fazuľke, ale rovnako je naň bohatý aj kel, listový šalát, čerstvý špenát a paradajky. Obsahujú aj niektoré výživové doplnky. Odporúčaná denná dávka luteínu je šesť miligramov. Pri VPMD je zasiahnutá makula - žltá škvrna v centre sietnice. Makula je tkanivo citlivé na svetlo, ktoré vypĺňa vnútornú stranu oka. Úlohou sietnice je prijímať obrazy predmetov z prostredia a následne ich vysielať v podobe impulzov do mozgu. Makula zabezpečuje centrálne videnie a umožňuje rozoznávať jemné detaily, napríklad rozpoznávať tváre, čítať alebo sledovať televíziu.

Poškodením makuly môže dôjsť k výraznej strate zraku. Vekom podmienená degenerácia makuly existuje v dvoch formách - suchej a vlhkej. Prvá z nich vzniká v dôsledku zatrofovania a následného obmedzenia funkčnosti makuly. V praxi to znamená, že postihnutý pozoruje výpadky zorného poľa, alebo slepé miesta v centrálnom videní. Účinná liečba pre suchú formu ochorenia zatiaľ nejestvuje ani ako forma prevencie.

Vlhká forma VPMD sa vyskytuje pomerne zriedka, ale až v 90 percentách prípadov vedie k strate zraku. Spôsobuje ju prerastanie abnormálnych krvných ciev do makuly a priľahlej vrstvy sietnice. Keď z týchto ciev uniká tekutina do okolitého tkaniva na zadnej strane oka, začnú sa tvoriť jazvy a rýchlo dochádza k strate zraku. V ranom štádiu ochorenia má pacient zvyčajne zahmlené videnie, alebo vidí veci zdeformované. Jednoduchým a účinným testom, ktorý môže zistiť jemné zmeny sprevádzajúce VPMD, je vyšetrenie pomocou tzv. Amslerovej mriežky. Pomôcka sa dá získať u očného lekára, no hoci je samovyšetrovanie užitočné, u niektorých pacientov sa skoré štádium makulárnej degenerácie nemusí prejaviť ani pri vyšetrení touto metódou. Aj preto sa osobám starším ako 40 rokov odporúčajú pravidelné prehliadky u očného lekára.