Som im za to vďačný. Prvá sa v mojom živote objavila moja mama. Môžem jej za všetko iba ďakovať. Bola a je v mojom mikrosvete tá, ktorá mi v základoch určila smer života.
Prirodzene, nenásilne, nechala na mne, či si zvolím cestu, ktorú mi ukázala. Máme medzi sebou vybudovaný kamarátsky, dôverný, otvorený vzťah. Povieme si takmer všetko. Je to oslobodzujúce, keďže hrám s otvorenými kartami, mám čisté svedomie, nemusím sa robiť pred ňou lepším. Náš vzťah, city sa tak čoraz viac prehlbujú. Je dokonca jednou z mojich bútľavých vŕb. V časoch, keď som bol na turné po svete, niekedy aj štyri mesiace, spával som v luxusných hoteloch, ľudia mi tlieskali, uvedomil som si, že som vlastne sám. Neprešiel však deň, aby som nezavolal domov a nespýtal sa, čo je nové.
Rozhodla, klavír
V útlom detstve som spoznal aj druhú ženu, ktorá mi doslova predurčila kariéru. Mal som štyri roky a rodičia rozhodli, že budem huslistom a brat klaviristom. Žena, ktorá prišla k nám domov, nám pozrela na ruky a vyhlásila, že ja pôjdem na klavír a brat na husle. Tak som spoznal Katarínu Szüczovú, moju prvú učiteľku klavíra. Nebola to iba učiteľka. Stala sa mojou akoby druhou starou mamou. Vďaka nej som v piatich rokoch vyhral prvú národnú súťaž, v šiestich prvú medzinárodnú súťaž. Nebolo to iba milé, ale pre mňa priam dôležité. Aj dnes si dám od nej poradiť. Je to žena s aristokratickými zvykmi, správaním, prejavom, čo ma tiež ovplyvňovalo. Naučila ma množstvo vecí, od toho, ako treba pristupovať k malým deťom, po to, že je dôležité mať nad vecami nadhľad. Ona ho dokáže mať do dnešného dňa. Naučila ma vytvárať si vlastný názor, ale nevnucovať ho druhému. Je medzi nami silné puto, môžem jej za veľa ďakovať.
Môj vzor
Ďalšiu, veľmi charizmatickú ženu, ktorá zarezonovala v mojom živote, som stretol na štúdiách v Paríži. Zhoda náhod chcela, aby som spoznal famóznu, svetoznámu klaviristku Briggite Anderene. Je neobyčajná. Mnoho sme sa rozprávali, konzultovali, zaujímala sa o mňa, poradila mi. Nikdy sa nevyvyšovala, nie je v nej štipka namyslenosti. Dodnes si z nej beriem príklad.
Richard Rikkon
sa narodil 6. júna 1974 v Želiezovciach. Hre na klavír sa venuje od štyroch rokov. Už ako päťročný získal cenu v národnej súťaži, šesťročný sa stal víťazom Bartókovej ceny v Maďarsku, v ôsmich sa stal mimoriadnym žiakom Žilinského konzervatória. Ako jedenásťročný vystupoval na Lisztovej Akadémii v Budapešti. V rokoch 1995 až 2000
bol poslucháčom VŠMU u profesora Cyrila Dianovského, pričom zároveň od roku 1998 do roku 2000 študoval na parížskej Conservatoire Superiore. Venuje sa kompozícii a aranžovaniu diel iných autorov, ako aj komornej hre. Koncertné vystúpenia odohral v mnohých krajinách sveta. Vydal niekoľko albumov, ostatný Richard Rikkon uvádza.
Autor: Lea Sobotová, SME ženy, 5/2007