Na internetových stránkach Výskumného ústavu mliekarenského a Slovenského mliekarenského zväzu sa dočítame všetko, čo nás o mlieku učili rodičia a učitelia v škole: mlieko je nenahraditeľný zdroj všetkých pre život človeka potrebných látok. Je to takmer dokonalá potravina. Navyše obsahuje minerály vápnik a fosfor v takej väzbe, ktorá je nevyhnutná pre stavbu kostí a zubov. Otázka je, či je to úplne celá pravda.
Mliekom proti liekom?
„Mlieko je z hľadiska zdravej výživy ľudí nesporne najhodnotnejšou potravinou na uchovanie zdravia a dobrej pohody človeka,“ hovorí zástupkyňa Slovenského mliekarenského zväzu Zuzana Nouzovská. „Obsahuje v harmonickom pomere všetky základné látky nevyhnutné v našej výžive. Medzi najdôležitejšie zložky patria ľahko stráviteľné tuky a bielkoviny, vitamíny a minerálne látky, z ktorých najvážnejšiu úlohu hrá vápnik.“ Práve nedostatok vápnika sa spolu s našou nezdravou nevyváženou stravou a nedostatkom pohybu najviac podpisuje na vzniku choroby osteoporózy, ktorá spôsobuje ubúdanie kostnej hmoty a oslabenie pevnosti kostí.
„Na Slovensku trpí osteoporózou každá tretia žena a každý šiesty muž,“ spresňuje čísla Nouzovská. Dennú potrebu vápnika pre ľudí zabezpečí pol litra mlieka a jogurt alebo jedna porcia syra. „Ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je však na kritickej hranici 153 kilogramov na osobu namiesto odborníkmi odporúčaných 220 kilogramov na osobu.“
Precitlivenosť
Dojčatá produkujú enzým laktázu, ktorý štiepi mliečny cukor – laktózu. Tvorba laktázy v dospelosti klesá, niekedy až tak, že sa laktóza stane nestráviteľnou. Ak máme teda problémy po požití mlieka, môžeme trpieť takzvanou laktózovou intoleranciou alebo môžeme mať iné problémy, ktoré nám komplikujú prijímanie ťažšie stráviteľných potravín napriek tomu, že sú to jedlá zdravé. Problémy s trávením majú väčšinou dva dôvody. Ten prvý je vážny a netreba ho podceniť. „Buď je to úplná alergia na bielkoviny kravského mlieka, keď môžu vznikať ekzémy, ochorenia dýchacích ciest a podobne,“ objasňuje detská lekárka Magdaléna Lukyová. „Vtedy je potrebné túto bielkovinu úplne vynechať, teda aj v mliečnych výrobkoch, ako sú jogurty a syry. Možno ju nahrádzať inou bielkovinou, podľa posúdenia alergológa.“
Druhý menej závažný dôvod je neznášanlivosť laktózy, ktorá spôsobuje hnačky, nafukovanie a bolesti brucha. „Precitlivenosť môže byť aj prechodného rázu po chorobe,“ vysvetľuje lekárka. „Vtedy je možné podávať najmä deťom výrobky bez laktózy alebo niekedy ľudia lepšie znášajú mliečne výrobky ako jogurty, rôzne kyslomliečne nápoje a zakysanky alebo napríklad aj sójové mlieko.“ No aj s náhradami je dôležité zaobchádzať opatrne, niekto môže zle znášať aj zdanlivo neškodné sójové mlieko. Reakcia je prísne individuálna a pacient ju zistí iba priamo po konzumácii.
Ako ho nahradíme
Škoda, že delaktózované mlieko je na našom trhu zastúpené iba v malom počte výrobkov. V zahraničí je to podstatne lepšie. Medzi dojčatami a deťmi trpí neznášanlivosťou bielkovín kravského mlieka podľa posledných štatistík približne 5 - 6 % tejto populácie. Pre niektorých však existuje relatívne jednoduché riešenie. „Je zaujímavé, že časť týchto alergikov - približne 15 % z nich - znáša bielkovinu kozieho mlieka,“ hovorí Vladimír Boroš z Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline. Okrem toho kozie mlieko je aj ľahšie stráviteľné a vhodnejšie pre ľudí s tráviacimi ťažkosťami a ľudí po operáciách. Má však inú, špecifickú chuť.
„Pre ostatných je riešením len konzumácia hypoalergénnych mliečnych prípravkov.“ Pre aktívnych dospelých ľudí je dostatok iných zdrojov bielkovín, tukov aj minerálnych látok – teda tých, ktoré hľadáme v mlieku, živočíšneho aj rastlinného pôvodu, rôzne druhy mäsa, sójová bielkovina, strukoviny, rastlinné oleje, ktoré ich môžu veľmi dobre nahradiť. Z pohľadu dietológov možno ešte lepšie.
Ľudia sa môžu mýliť
Odborníci na alternatívnu medicínu, ktorí sa vplyvom stravy na naše zdravie zaoberajú od 30. rokov minulého storočia (pozn. redakcie J. Prúchová, MUDr. J. Jonáš, M. Kushi) vo svojich knihách píšu, že polovicu našej stravy by mali tvoriť celozrnné potraviny, 5 – 10 % strukoviny (a morské riasy), 30 % rôzne upravovaná zelenina a len posledných 20 % ryby, ovocie a nápoje. Mäso ani mlieko vôbec neodporúčajú.
Celé 20. storočie prebieha medzi lekármi spor medzi vegetariánstvom a obhajobou živočíšnych bielkovín. Znalci tradičnej prírodnej medicíny tvrdia, že takzvaná kultúra jedla s mäsom je najťažší civilizačný omyl. Americký lekár L. A. Elis zhrnul svoje celoživotné dielo vetou: „Mlieko je národná pohroma Ameriky“. Iní americkí lekári tvrdia, že mlieko a mliečne výrobky oslabujú imunitný systém a sú príčinami vážnych chorôb (rakovina, AIDS), najviac vinou mliečneho cukru laktózy.
Podľa vlastného pocitu
Ak patríme k tým, ktorí vypijú liter mlieka a je nám potom fajn, tak si ho asi naše telo žiada. Komu mlieko nechutí, ten ho piť aj tak nebude. V západnej Európe vypijú ľudia trikrát viac mliečnych nápojov a zjedia dvakrát viac syrov ako my. Ktovie, či si z toho máme brať príklad. Ako sa hovorí, každý si je strojcom svojho šťastia. Možno sa ľudia vo vyspelom svete nestravujú až tak zdravo, že by to v každom ohľade bolo hodné nasledovania.
Náš súčasný životný štýl prevažne sedavého charakteru si už nevyžaduje takú kalorickú stravu ako v minulosti. Možno je čas prehodnotiť, čo konzumujeme a ako to pôsobí na naše civilizáciou trápené telo. Ľudia žijúci napríklad v Ázii majú iné zvyklosti, jedia oveľa viac zeleniny a štatistiky vo výskume liečenia rakoviny im dávajú za pravdu.
Čo hovorí odborná literatúra
Michio Kushi: Přírodní léčení makrobiotikou
V populárnej knihe Přírodní léčení makrobiotikou píše Michio Kushi, japonský priekopník makrobiotickej medicíny žijúci v USA, ktorý už desaťročia spolupracuje s významnými americkými univerzitami, že potraviny rastlinného pôvodu neporušujú blahodarnú činnosť črevných baktérií, ale živočíšne bielkoviny a dôsledky ich hnilobného rozkladu v črevách tam zostávajú veľmi dlho a znemožňujú prácu prospešným mikroorganizmom. Pri poruchách tráviaceho traktu (pečeň, črevá, žlčník) by mal, podľa neho, pacient vynechať živočíšnu stravu. Mlieko, tuky, biela múka a sladké potraviny vytvárajú v tkanivách nežiaduce tuky a hlieny, ktoré ich zaťažujú a oslabujú samoopravné mechanizmy.
Jarmila Prúchová: Úplně nový pohled
Česká makrobiotička, ktorá uprednostňuje prevenciu pred chorobami, tvrdí, že pravým vinníkom chrípky a respiračných chorôb sú jednoduché cukry (repný, ovocný, trstinový, sladké nápoje) a zahlieňujúce potraviny (mlieko, mliečne výrobky, biela múka a výrobky z nej). Oslabený imunitný systém a znečistený zahlienený organizmus urobia jediné možné: snažia sa všetky škodliviny vysmrkať, vykašľať, vypotiť, spáliť formou horúčky. Keď sa to nepodarí, podľahne vírusovému ochoreniu.
Čo je čo?
Pasterizácia
Je tepelná úprava mlieka nazvaná podľa francúzskeho chemika a bakteriológa L. Pasteura, pri ktorej sa na 15 sekúnd zahreje na teplotu 75 stupňov Celzia a zbaví sa tak väčšiny baktérií.
Osteoporóza
Ochorenie kostí charakterizované nízkou hustotou kostného tkaniva. Kosti sa stávajú krehkými a zvyšuje sa riziko zlomenín.
Probiotiká
Potraviny obsahujúce baktérie okrem iného aj kyseliny mliečnej, ktoré sú aktívne aj po prechode tráviacim ústrojenstvom v črevnom trakte, kde podporujú vnútornú vyváženosť mikroflóry.
Autor: Oľga Valentová, SME ženy, 5/2007
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
