Ako (pre)žiť s adolescentom

Náš malý princ či princezná zo dňa na deň začnú byť nervózni, potom sa bez príčiny rozplačú, keď sa ich pýtame, čo sa stalo, podráždene zrevú – nič. Prípadne buchnú dverami, až idú vyskočiť z pántov. Skrátka, nevedia sa vpratať do kože a my, zvlášť ak máme prvé dieťa, nechápavo krútime hlavou. Dlhšie nám trvá, kým pochopíme prečo zrazu, keď ich voláme na pravidelný spoločný nedeľný výlet, pozerajú sa na nás tupým pohľadom a na otázku deje sa niečo, myknú hlavou a vyhlásia: To je trápne. Neostáva nám iné, ako sa zmieriť s tým, že naše deti práve prechádzajú zložitým obdobím dospievania. Organizmus nášho maličkého sa mení na dospelého človeka.

Deti dozrievajú skôr
Čo všetko táto zmena zaznamenáva v organizme? Najviditeľnejšie sú zmeny v raste a v sexuálnej oblasti, ale organizmus sa výrazne mení ako celok. Je to obdobie od začiatku pohlavného dozrievania po dosiahnutie pohlavnej zrelosti. Ak sa nám zdá, že naše dieťa nemôže už v desiatich rokoch vstupovať do puberty, mýlime sa. V súčasnosti sa puberta začína u detí skôr ako v minulom storočí. Súvisí to so zlepšením celkového zdravotného stavu, lepšími sociálnymi aj ekonomickými podmienkami a zmenou stravovacích návykov.

„U dievčat sa puberta zvyčajne začína medzi desiatym a jedenástym rokom, keď hypofýza (podmozgová žľaza) vyšle vaječníkom signál na intenzívnejšiu tvorbu pohlavných hormónov. Rýchlosť vývinu je u oboch pohlaví individuálna. Od začiatku puberty po prvú menštruáciu ubehne asi 2 až 2,5 roka. U chlapcov sa puberta začína asi o 18 mesiacov neskôr, keď sa vplyvom hypofýzy zvýši produkcia pohlavných hormónov (testosterónov) v semenníkoch,“ vysvetľuje pediatrička a endokrinologička Marta Repková. Pubertálne obdobie je vo všeobecnosti ukončené zväčša okolo pätnásteho roku dieťaťa.

Intenzívny rast
Zvýšená produkcia pohlavných hormónov vyvoláva aj mnoho telesných zmien. V prvom rade je to intenzívny rast. Dievčatám sa rast zrýchľuje od začiatku puberty, v priebehu roka môžu vyrásť 7 – 11 centimetrov. U chlapcov zrýchlenie rastu nastáva asi po dvoch rokoch od začiatku puberty a vyrastú 7 – 15 centimetrov za rok. „Rast sa končí uzavretím rastových štrbín (ukončenie rastu kostí), u dievčat asi dva roky po nástupe menštruácie. A prečo sú chlapci v dospelosti vyšší od dievčat? Prirodzene, už na začiatku puberty bývajú vyšší, no v priebehu puberty viac a dlhšie rastú,“ vysvetľuje Repková.

Dievčatám sa vplyvom estrogénov vyvíjajú prsníky, vnútorné pohlavné orgány, diferencuje sa typický vzhľad ženskej postavy. V oblasti ohanbia a v podpazuší sa objaví ochlpenie, chlpy na nohách sa predĺžia. Na koži sa objavuje akné. U chlapcov zvýšené hladiny testosterónu ovplyvňujú rast genitálií, rast a zrenie kostry, rozširovanie ramien, vývin svalstva, a rovnako ako u dievčat vznik a rozvoj ochlpenia. Zmenu či preskakovanie hlasu, takzvané mutovanie mladých mužov má na svedomí rýchly rast hrtana.

Verme, vyvíja sa aj rozum
Okrem spomínaných zmien nastávajú v období puberty aj vývinové zmeny v jednotlivých orgánoch mimo pohlavného systému - srdcovocievnom, tráviacom, respiračnom, neurovegetatívnom. Ich harmonický vývin zabezpečuje plynulú prestavbu organizmu. Akákoľvek disharmónia môže viesť k vzniku dočasných i trvalých porúch s negatívnym vplyvom na citlivý psychický stav dospievajúceho mladého človeka. „Popri zmenách v telesnej oblasti, prebiehajú u adolescentov významné zmeny aj v oblasti psychickej. Kvalita týchto zmien závisí od predchádzajúceho vývinu v detstve, výchovy a vzťahov v rodine a najbližšom okolí.

Zmena nastáva aj v oblasti rozumovej, rozvíja sa abstraktné a logické myslenie, čo prispieva k bohatšiemu rozvoju osobnosti. Výrazná zmena prebieha v citovej oblasti. Pri dočasnom ešte nevy-zretom a nevyváženom telesnom a duševnom vývine sú typické časté zmeny nálad, podráždenosť, precitlivenosť, sentimentalita, pozérstvo, vystatovačnosť. Dospievajúci môžu byť emocionálne labilní,“ upozorňuje pediatrička. Pripomína, že v sociálnej sfére nastáva zmena vzťahov k najbližšiemu okoliu, kryštalizuje sa vlastná identita, vlastné „ja“, ktoré už nezapadá do detského veku, ale nemá ešte vyhranené ani dospelé rysy. Preto by dospelí mali ich „nálady“ prijímať s pochopením, s pokojnou vľúdnosťou a porozumením. Napätie odľahčiť vtipnou poznámkou, hoci i na svoj účet.

Ako na to
Teóriu ovládame, prax nás však často nasmeruje presne k opačným reakciám. Desaťkrát sa ovládneme a nereagujeme na drzú poznámku našej ratolesti. Jedenástykrát sa nezdržíme a na dieťa nakričíme. Potom nás to mrzí, ale čo s tým? „Matka tak dá dieťaťu najavo, že ho nezvláda a vyrieši si svoj hnev, nie problém. Na to však treba veľmi silnú osobnosť zo strany rodiča a nie vždy sa nám to podarí. V tomto prípade sa netreba ospravedlňovať, pretože dieťa si vynadať zaslúžilo, aj keď nám je to ľúto. Treba vydržať a nevracať sa k tomu. Reakcia bola na jeho správanie a myslím si, že v puberte je to niekedy aj žiaduce. Najmä ak zlyhali iné metódy, nesmie to však byť často, pretože stratí výchovný účinok,“ vysvetľuje detská psychologička Daniela Kolibová.

Čo však robiť, keď náš inak anjelik „skratuje“ a začne sa napríklad predvádzať pred návštevou? Podľa Kolibovej si ho nemáme absolútne všímať, akoby sa nič nestalo a k tomuto problému sa nevracať. Veď aj návšteva pochopí, že nie je nevychované, len má potrebu upútať na seba pozornosť. Pomaly si zvykáme, že bežné pohladenie ratolesti sa z nášho života vytráca. Nevieme však pochopiť, prečo nemôžeme „naše milované“ odviesť autom pred školu, nedajbože sa s nimi stretnúť v jednej električke. Objaviť sa verejne s nami na ulici je pre ne neprekonateľná hanba. „Áno, hanbia sa. Veď o tom je vlastne celá puberta.

Pubescent a rodič - to je generačný problém. Pubescent nemá dostatok skúseností pozrieť sa na niektoré veci našimi očami a my sa na svet pozeráme úplne inými, preto nemôžeme chcieť, aby to klapalo. Ak nám dieťa povie, že si nepraje, aby sme ho navštívili v škole prírody, rešpektujme to. Dieťa je na nás citovo viazané, a preto nás vníma skreslene. V dospelom veku mu to určite nebude prekážať. Dokonca ani to, keď ho pohladíme, alebo mu dáme pusu,“ odporúča nám výdrž psychologička.

S trpezlivosťou zájdeme ďalej
Podobne nám radí aj v prípade, keď je naše dieťa precitlivené, prípadne sa rýchlo a ľahko uzatvorí do seba, alebo sa zmení na veľkú nafúknutú bublinu, ktorú nevieme prasknúť. Dieťa má svoj vnútorný svet, problémy. „Je potrebné pochopiť, že puberta prináša aj takéto výkyvy. Netreba si ich prehnane všímať. Treba dieťa nechať, nech to uňho odznie a počkať, či chce o tom rozprávať, alebo nie. Nechať to naň. V období puberty je potrebné mať veľa trpezlivosti. Netreba na všetko hneď reagovať,“ myslí si Kolibová.

Ozbrojiť sa trpezlivosťou máme aj v prípade, keď naše deťúrence začnú trpieť krátkodobou stratou sluchu a na našu prosbu nereagujú, či opačne, keď nám predvedú dokonalú hysterickú scénu spojenú s agresiou, plačom, krikom. „Hysterické reakcie dieťaťa si netreba veľmi všímať, pretože sa môžu zafixovať a stať sa sprievodným javom v správaní dieťaťa. Je potrebné vždy počkať, keď ho to prejde, a potom sa v pokoji pokúsiť rozobrať situáciu. Avšak ak niečo chce, matka povie nie a pubescent začne búchať dverami, plieskať knihami, matka to nevydrží a povolí, vznikne zaujímavá situácia – dieťa bolo za hystériu odmenené, a tak ju využije častejšie,“ vysvetľuje psychologička. „Hluchotu“ považujme tiež za prirodzenú. Je normálne, ak sa dieťaťu nechce hneď vykonať našu požiadavku. Má svoj svet, alebo práve keď niečo od neho chceme, sa mu nechce. Na požiadavke však treba trvať, no ak nám dieťa vysvetlí, že práve má nejakú prácu, je potrebné sa s ním dohodnúť, kedy spraví, čo potrebujeme a potom ho skontrolovať. Ak ani to nepomôže, treba postupovať tak, ako ono.

Robiť sa hluchým a nevykonať to, o čo nás žiada. „Často vnímajú deti svojich rodičov ako nespokojných s ich prácou. Treba pripomenúť, že ak dieťa urobí niečo presne podľa našich predstáv, treba ho pochváliť, poďakovať sa, usmiať sa. Dieťa tak získa motiváciu do ďalšej práce,“ upozorňuje psychologička.

Mali by sme sa dovychovávať?
Tak ako nenájdeme na svete dvoch ľudí rovnakých, takisto nemôžeme očakávať, že priebeh dospievania prebehne u každého rovnako. Vývin dieťaťa je ovplyvnený kultúrou, rodinou, detskou skupinou, jednoducho prostredím, v ktorom sa pohybuje. Rodič môže priebeh puberty ovplyvniť iba do istej miery, pretože pubertálne zmeny sú predovšetkým biologické a hormonálne. Takisto nemá veľký vplyv na priebeh puberty, či dieťa pochádza z mnohopočetnej rodiny, alebo vyrastá ako jedináčik. „Snáď len vtedy, ak je sám, nemá sa s kým pobiť, a tak rodičia neprežívajú večné šarvátky súrodencov,“ vysvetľuje Kolibová.

Za dôležité považuje to, aby rodičia svojich adolescentov brali ako dospelých. „Aj pre formujúce sa sebahodnotenie. Veľa mladých ľudí má problém s tým, že rodičia si neuvedomujú, že už nie sú deti. Najmä ich musíme nechať spolurozhodovať o niektorých rodinných záležitostiach, ako je dovolenka alebo kúpa auta. Aj keď nie vždy sa rodina rozhodne podľa neho, ale aby vnímal to, že ho berú. Pre jeho vývin je to psychicky veľmi dôležité.

Všetko by bolo jednoduchšie, keby sa vyžadoval od rodičov, ktorí sa rozhodnú mať deti, preukaz o prístupe k dieťaťu, výchove. Skrátka, keby rodičia povinne museli absolvovať školenie, ako pristupovať k potomstvu. Vyhli by sme sa množstvu problémov. Podobný, ako je vodičský, keď chceme riadiť auto alebo obsluhovať vysokozdvižný vozík. Určite by sa nám takéto školenie pred privedením dieťaťa na svet zišlo a vyvarovali by sme sa množstvu nechcených chýb,“ uzatvára Kolibová.

Módny prerod
Oľga Valentová (40), živnostníčka
V rodine Valentovcov sa nemusí riešiť papuľovanie, trieskanie s dverami či extrémna drzosť detí – sedemnásťročného Filipa a desaťročného Huga. „Dospievanie prežívame bezbolestne, nemáme problém strpčujúci bežný deň. V živote by mi však nenapadlo, že intenzívne budem riešiť so synmi módu. Trvá to už tretí rok. Začal s tým Filip, ktorý vždy presne vie, aké nohavice, tričko, tenisky, farby šiat sú prípustné, čo by si nikdy na seba neobliekol. Prirodzene, mladší Hugo ho začal napodobňovať, a tak mám doma módne konzultácie,“ so smiechom opisuje pubertu synov. Chalani chcú byť vždy trendovo oblečení, navoňaní, ostrihaní, jednoducho, ako zo žurnálu. „Dokonca navštevujú rovnakú kaderníčku ako ja,“ opisuje premeny synov z detí na dospelákov.

Ranné ticho
Táňa Penevová (38), vedúca školského stravovania
Pani Penevová má za sebou už jedno dozrievanie svojej sedemnásťročnej dcéry Sone, a preto dobre vie, že tento čas je nutné trpezlivo prečkať. Nezažila pri nej nijaké zdrvujúce prejavy puberty, nakoniec tie nezažíva ani pri svojej druhej, trinásťročnej dcére Deniske. „Mykanie plecami, flegmatický prístup a veta: mne je to jedno, odznieva u nás často. Takisto keď ju požiadam, aby umyla riad, opýta sa – zase? Skôr sa nad ňou pousmejem. Čo však musíme všetci akceptovať, je Deniskina nevôľa rannej komunikácie. Nikto jej nesmie povedať ani ahoj. Spustilo by to lavínu podráždených reakcií. Popoludní je však všetko v úplnom poriadku,“ usmieva sa Táňa a dodáva, že dcéru absolútne chápe. Vraj bola v jej veku úplne rovnaká.

Zopár drobných rád
Skúsme sa naučiť akceptovať osobnosť dieťaťa. Prijmime ho so všetkými jeho chybami, nedokonalosťami. Prirodzene, to neznamená, že budeme súhlasiť so všetkým, čo robí.

Každý človek potrebuje pozitívnu stimuláciu. Zvlášť deti. Večer pred spaním ho pochváľme. Určite nájdeme aspoň jeden dôvod, prečo. Môžeme si byť istí, že naše slová si bude opakovať, až kým nezaspí.

Vyjadrime uznanie pred ďalšou osobou, keď sme si istí, že nás dieťa počuje.

Naučme dieťa vyjadriť, čo cíti. Keď sa hnevá, nechajme ho. Keď sa teší, tešme sa s ním. Akceptujme jeho vnútorné cítenie.

Učme ho rozhodovať sa samostatne, ale len vo veciach, ktoré dokáže posúdiť.

Dajme dieťatu pocit istoty. Ohraničme jeho svet bezpečnými hranicami. Nenechávajme ho tápať v neistote, ponúknime mu pravidlá. Poskytujme mu toľko slobody, koľko potrebuje, nie viac, ani menej. Viac na www.butlavavrba.sk

Autor: Lea Sobotová, SME ženy, 5/2007