Slovenská spisovateľka Denisa Fulmeková vydáva novú knihu. V druhej polovici februára 2007 vyjde vo vydavateľstve Ikar pod názvom Dve čiarky nádeje.
Vydavateľstvo spolu s www.zena.sme.sk vám prináša možnosť nahliadnuť do tejto zatiaľ nevydanej knihy, a prečítať si prvé stránky románu, na pokračovanie. Po vyjdení knihy Dve čiarky nádeje budete mať možnosť získať jednu z piatich kníh v súťaži, takže nás nezabudnite sledovať.
1. kapitola
Na vchode do lekárne visela tabuľka s otváracím časom. Zatvárali o dvanástej. Eva pozrela na hodinky, ukazovali o päť minút dvanásť.
Odchýlila dvere a so zovretým hrdlom sa spýtala postaršej magistry, zahĺbenej do dajakých papierov, či ju ešte obslúži. Bála sa, že sa na ňu žena v bielom plášti osopí. I tak sa musela premôcť, a keby mala iné východisko, ani za svet by sem nevošla.
„Čo si prajete?“ zdvihla magistra oči od papierov.
„Jeden tehotenský test,“ odvetila Eva a odhrnula si z čela prameň tmavých vlasov. Snažila sa pôsobiť pokojne a sebaisto. Nemá už predsa osemnásť, aby jej bolo trápne pýtať si takú vec, no napriek tomu sa potešila, že v lekárni nie sú iní zákazníci.
„Aký?“ Touto otázkou ju magistra trochu zaskočila.
Eva už dávno žiadny test nekupovala a vedela len toľko, že z niektorých sa dá gravidita zistiť hneď a z iných iba ráno.
„Ten, čo sa dá kedykoľvek.“
Magistra pred ňu položila bielo-červenú škatuľku: „Stodvadsať korún, môže byť?“
Eva zaplatila a nehlučne za sebou zatvorila dvere.
Mešká jej to týždeň, ale brucho i prsia ju bolia, kým príde domov, možno sa to aj tak spustí a test ani nebude potrebovať.
„Ďuro, Ďuro, poď sem!“ volala z kúpeľne Eva a neveriacky hľadela na dve ružové čiarky na teste. Prvá sa rysovala výrazne, druhá bola slabučká a tenká ako vlas.
„No čo je?“ Evin manžel nemal rád, keď začul v ženinom hlase známky hystérie. Najmä nie vtedy, ak ho takým hlasom volala v sobotu po obede, keď si hovel na gauči s novinami. Neochotne sa zdvihol a prešiel do kúpeľne.
„Koľko čiarok tu vidíš?“ podávala mu testovaciu tyčinku.
„Jednu,“ povedal ľahostajne.
„Ale vidieť aj tú druhú, čo si slepý?“ Eve sa zachvel hlas, bolo badať, že sa už-už rozplače.
„Nepanikár, preboha. Veď tú druhú skoro nerozoznať, neboj sa.“ Juraj sa vrátil na pohovku a znovu siahol po novinách, nechcelo sa mu riešiť ženino podozrenie. Navyše ho trochu rozladilo, že o hodinu mali ísť blahoželať na svadbu Evinho bratranca. „Na tú gratuláciu si mám dať akože aj oblek?“ opýtal sa namosúrene.
„Ďuro, ale tu píšu, že aj keď je tá druhá čiarka slabšia, ide o tehotenstvo, čo to nechápeš?“ zvolala Eva s plačom. Cítila sa nielen zaskočená a bezradná, ale zdalo sa jej, že Jurajovi je to úplne fuk.
„Ukáž!“ Podišiel znovu k nej, zobral test a začal ho študovať s rovnakou vážnosťou, ako pred chvíľou noviny. „Hm, niečo tu je, máš pravdu. Ale je to slabé, ja neviem...“ vrátil test Eve.
Sadla si na okraj vane: „Ďuro, čo keď som fakt tehotná?“ zašepkala. Juraj si prisadol k nej a rozpačito ju pohladil po ruke.
„Neboj sa, zvládneme to. Najmä sa zbytočne nestresuj.“
Eva si utrela oči a zahodila test do plastového koša v kúpeľni. „V Nove majú lekáreň otvorenú stále, však? Pôjdeme tam kúpiť kvetiny pre nevestu a kúpim si ešte jeden test.“
Juraj ju pobozkal: „Kúp si aj dva, pre istotu... Tak mám ísť v obleku?“
Eva pokrčila plecami, v tej chvíli jej to bolo naozaj jedno.
Celé telo sa jej chvelo nervóznym vzrušením. Ako však hodiny plynuli, uvedomovala si, že to nie je nepríjemný pocit. Naopak, keď volala Tilde, pocítila odrazu prudkú radosť: „Tilda, počuj, koľko testov si si naposledy urobila?“ vypálila bez okolkov na tehotnú kamarátku.
„Tri.“ V telefóne nastalo na kratulinký okamih ticho: „Ty si tehotná!?“ zvolala pobavene Tilda.
„Asi,“ vybafla Eva a vtedy si v jedinom zlomku sekundy predstavila, ako ich s Tildou čaká zasa raz spoločná budúcnosť. Budú sa stretávať na káve a rozoberať nákupy výbavičky, Tilda jej bude s niekoľkotýždňovým náskokom oznamovať, aké vyšetrenia ju práve čakajú a ako budú spolu potom, keď sa ich deti narodia, v každom počasí kočíkovať.
„Evuška, ale to je perfektné!“ zvýskla Tilda a Eva počula, ako Tilda hovorí manželovi: „Aj Eva je tehotná!“
„Prepáč, Evi, ale musela som to povedať Maťovi,“ zasmiala sa Tilda, ktorá nevedela udržať žiadne tajomstvo. Eva sa zháčila – je to vôbec tajomstvo?
„A Simonka to už vie?“ vypytovala sa.
„Simonke sme to ešte nepovedali... Tilda, veď ja som si ten test robila len teraz napoludnie. Potom sme išli na bratrancovu svadbu, kúpila som si ďalšie dva testy a jeden som si ešte bežala domov spraviť. No a potom sme boli gratulovať. Len čo sme sa vrátili, hneď ti volám. Je to úplná novinka, chápeš?“
„A poviete jej to?“
Simonka bola práve na prázdninách u babky, takže zatiaľ ani netušila, ako sa jej postavenie jediného a výlučného dieťaťa otriasa v základoch.
„Simonke to povieme, až keď sa vráti od babky.“
„Bože, ja som z toho úplne hotová! To je krása!“ radovala sa Tilda a zrazu sa zarazila: „A tešíte sa?“
Eva sa pousmiala: „Ďuro povedal, že tomu nebude veriť, kým to nepotvrdí lekárka, a ja... Ja som šťastná! Ale aj sa bojím, veď vieš, ako to je.“
Pokračovanie nájdete na naších stránkach v stredu 31.1.2007
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
