Silvia Gašparovičová: Som náročná na seba i ostatných

Ako hodnotíte uplynulý rok?
Som spokojná s tým, čo som dosiahla. Podarilo sa mi v prezidentskom paláci zvládnuť nápor práce spojenej s problémami a požiadavkami ľudí a organizácií, ako aj reprezentačné povinnosti. Realizovali sme viaceré projekty v zdravotníctve, ako liečbu detí s kožnými ochoreniami, pomoc materským centrám, pomohli sme pri kúpe časti prístroja na operovanie metastáz v pečeni používaného na onkológii. Vyvinuli sme na školách iniciatívu pre zdravý životný štýl cez šport a zdravú výživu. Práce bolo veľa, ale aj veľa dobrých výsledkov, a to ma najviac potešilo.

Keby ste mohli zvrátiť čas, urobili by ste niečo inak?
Nie, nemám pocit, že by sa mi niečo až tak nepodarilo.

Súkromie a rodina
Aké to je, byť prvou dámou v krajine?
Po boku manžela sa pohybujem v politike a na spoločenských podujatiach už štrnásť rokov, od manželovej prvej štátnej funkcie. Dá sa povedať, že som si zvykla na život pod drobnohľadom verejnosti, no teraz je to so stratou súkromia ešte horšie. Pri každej aktivite mám sprievodcu a aj to obmedzuje moje súkromné stretnutia. Na seba často ani nemám čas myslieť. Niekedy sa dokonca spamätám až na poslednú chvíľu, že si potrebujem dať niečo ušiť alebo si dať urobiť účes. Takéto veci väčšinou riešim na poslednú chvíľu a v zhone.

Aké je to žiť s ochrankou?
Zvykla som si, že bez ochranky sa ani nepohneme, bývame v dome, ktorý je tiež neustále strážený, až mám niekedy aj problém vyjsť na balkón. Ešte aj o ceste k susedom vedia ochrankári, takže nič neuta-jím. Dá sa však na to zvyknúť. Nerobím z toho vedu.

Na čo si vaše okolie muselo zvyknúť na vás samej?
Možno som na seba i na svoje okolie príliš náročná. Často si poviem, že by som mala trochu poľaviť. Ale zároveň viem, že keď chcem napredovať, musím taká byť. Keď mám predstavu, že by sa niečo dalo urobiť lepšie alebo rýchlejšie, tak to otvorene a adresne aj poviem. Takže každý okolo mňa hneď vie, na čom je, a vtedy sa aj lepšie pracuje.

Svojho povolania ste sa museli vzdať zo zákona alebo to prináleží prezidentovej manželke?
Tak ako má prezident svoju prácu a program v rámci výkonu svojej funkcie, tak je to aj v mojom postavení. Byť prvou dámou je najzložitejšie v tom, že som sa musela vzdať práce stavebnej inžinierky, ktorú som mala rada. Každý deň mám vyplnený prácou v prezidentskom paláci. Snažím sa dať postu prvej dámy patričný význam a postavenie, a to nielen činnosťou, ale aj protokolárne. Vo voľnom čase robím pre moju nadáciu, kde sa snažíme v zmysle názvu dať vzdelanie a zdravie všetkým. Moju prácu a aktivity na poste prvej dámy si viacej všímajú a oceňujú v zahraničí, čo je mi vyjadrované pri rôznych stretnutiach. Každá takáto pochvala ma veľmi poteší, najmä keď ide pri tom aj o vyzdvihnutie Slovenska. Posledne na oficiálnej návšteve Ruskej federácie v Moskve som dostala od akademickej komisie Rad Kataríny Veľkej I. stupňa za podporu rusko-slovenských vzťahov a aktivít v kultúre a v spoločenskom živote.

Čo vás naučila funkcia prvej dámy?
Pracovať v širšej problematike. Predtým som sa orientovala prevažne na oblasť stavebníctva a hospodárskeho práva. Začínala som ako projektantka Pozemných stavieb, dvadsať rokov som pracovala na ministerstve výstavby a stavebníctva, kde som popri povoľovaní a vyhodnocovaní stavieb posudzovala aj pripravované zákony, čo ma najviac bavilo. V súčasnosti v úrade prezidenta riešim otázky z rôznych oblastí. Zúčastňujem sa na odborných konferenciách a podujatiach, kde mám príhovory a v diskusii musím byť oboznámená s danou problematikou. Tu sa mi zíde moja predošlá prax aj neustály záujem o osud našich zákonov aj o všetko dianie v politickom a hospodárskom živote u nás a vo svete.

Určite pociťujete aj obmedzenia okolo svojej osoby.
Obmedzení je viacero. Týka sa predovšetkým môjho oblečenia. Musí byť vždy elegantné, vkusné a často obmieňané. Ani sa už tak slobodne a voľne nepohybujem ako predtým po obchodoch, na podujatiach, v kine a v divadlách. Veľmi rada som šoférovala, to mi veľmi chýba. Nemám už ani toľko času ako predtým na rodinu a priateľov. Aj keď s deťmi sa snažíme pravidelne stretávať, aby nepocítili našu zaneprázdnenosť.

Ako často sa vídate s najbližšou rodinou?
Zo začiatku som aspoň dvakrát do mesiaca pozývala syna s rodinou a dcéru na obed alebo na večeru. Lenže povinností pribúdalo aj cez víkend, nám aj mladým, oni tiež majú svoj program, obaja vnuci hrajú futbal a vo voľných dňoch hrajú zápasy, a tak už ani oni nemajú voľný čas. Ale udržiavame častý telefonický kontakt a vždy si nájdeme čas aspoň na krátke stretnutia.

Vaše deti nikdy nechceli profitovať z otcovej funkcie, ale vždy chceli byť dobrými odborníkmi, uznávanými vďaka vlastným schopnostiam.
Syn Ivo je kardiochirurg, operuje pacientov s ochoreniami srdca ohrozujúcimi ich život a pracuje aj v tíme lekárov špecializujúcich sa na transplantáciu srdca. Je to veľmi náročná, namáhavá a zodpovedná práca, ale krásna. Synovo povolanie inšpiruje aj mňa osobne, pretože je tak veľa ľudí zbytočne a vlastným pričinením vážne chorých, že človek by sa mal zamyslieť nad zmenou životného štýlu a trochu aj nad spomalením uponáhľaného a stresujúceho života dnešnej doby. Ivo je ženatý a má dvoch synov vo veku 9 a 11 rokov. Obaja vnuci sú futbalisti, takže môj manžel je smutný, že nemáme v rodine nástupcu aj v hokeji. Dcéra vyštudovala zahraničný obchod a teraz robí v súkromnej firme v Bratislave. Je typ, ktorý sa nerád usadí na jednom mieste. Aj preto je možno ešte stále slobodná.

Nechcú sa vaše deti angažovať v politike?
Zatiaľ nie. Myslím si, že ešte nie sú vo veku, v ktorom by k aktívnej politike inklinovali, hoci ju obaja pozorne sledujú. Navyše vidia na svojom otcovi, že kto sa raz upíše politike, už sa z nej tak ľahko nedostane. V našom prípade žije už dlhé roky politikou celá rodina. Politickej angažovanosti sa v plnej miere zhostil manžel, ale môžem povedať, že keby on v politike nebol, bola by som v nej ja.

Keby sa však vaše deti v budúcnosti rozhodli pre politickú kariéru, podporili by ste ich?
Určite áno, lebo aj keď sa hovorí, že politika je špinavá a zákerná, ide v nej predovšetkým o to, aby človek dokázal svoje schopnosti odovzdať na prospech všetkých ľudí a niečo vo svojej krajine zlepšiť.

Ako vy osobne vnímate pojem rodina?
Ja som z generácie, ktorá uznáva iba klasické rodinné hodnoty. Manželstvo medzi ženou a mužom, ktorí majú a vychovávajú svoje, prípadne osvojené deti. Aj keď neodsudzujem názory niektorých mladých ľudí, že je možné žiť spolu ako muž a žena aj bez záväzkov alebo mať a vychovávať spolu deti bez uzavretia manželstva, čo je už aj u nás dosť časté. Túto situáciu, myslím, navodzuje voľnejšia morálka. Bolo by oveľa lepšie, keby sa u nás klasické hodnoty manželstva viac pestovali.

A čo si myslíte o homosexuálnych zväzkoch? Pripúšťate, aby homosexuálne páry vychovávali deti?
Som za to, aby sa každý človek mohol slobodne rozhodnúť, ako si chce svoj život usporiadať a s kým žiť, bez zvláštnej publicity. V právnom poriadku našej krajiny, ako i ostatných krajín sveta, iba s pár výnimkami, uznávame iba klasické manžel-stvo alebo zväzok medzi ženou a mužom za prostredie, kde môžu byť vychovávané deti. Deti majú nárok na život a výchovu v normálnom a prirodzenom prostredí s rodičmi vlastnými alebo adoptívnymi, prípadne v kvalitných detských domovoch, a my všetci sme povinní im to zabezpečiť.

Móda a obliekanie
Aký máte vzťah k móde?
Veľmi kladný. Ktorá žena by sa nechcela pekne a módne obliekať? Túto vec máme všetky zakódované.

Vraj máte skúsenosti s prácou modelky.
Keď som bola študentkou, tak ma priateľka prehovorila na fotenie do módneho časopisu. Ja však nie som typ, ktorý by vydržal dve - tri hodiny stáť pri fotení toho istého. Mne sa to zdalo ako nepredstaviteľná strata času, takže po dvoch razoch som to nechala. Určite som nebola typ na túto prácu.

Radí vám niekto v obliekaní?
Keď som vstupovala do prezidentského paláca, myslela som si, že budem mať o všetko postarané. Skutočnosť bola však celkom iná. Poukazovali mi palác, moju pracovňu, sekretariát so sekretárkou, neskôr pribudla asistentka a nastali každodenné povinnosti, dni boli zaujímavé a veľmi rýchlo ubiehali. Sama som si musela nájsť niekoho, kto mi bude šiť šaty, kto mi pomôže v kozmetike.

Máte svoju návrhárku a krajčírku?
Áno, je to pani Janka Černáková. Radíme sa, ona donesie látku, návrhy a vyberáme, čo mi svedčí a najmä v čom sa budem dobre cítiť. Vždy je to síce všetko veľmi narýchlo, ale zatiaľ sa mi všetky tie významné podujatia podarilo absolvovať vo vhodnom oblečení.

Platí vo vašom prípade, že už raz oblečený kostým si nemôžete obliecť znova?
Nie. Na štátne návštevy, ktorých našťastie nie je veľa, si obliekam vždy niečo iné. Potom si aj tie kostýmy viackrát oblečiem na domáce podujatia, pretože stále obmieňať šatník je veľmi náročné a nie je ani potrebné, až tak to preháňať s oblečením.

Pomoc ľudom
Čomu sa v súčasnosti najviac venuje vaša nadácia?
Keď som v začiatkoch rozmýšľala, ktorej oblasti by som sa mala venovať, kde treba najviac pomôcť, videla som medzeru v oblasti vzdelávania postihnutých ľudí, pre ktorých u nás nie je možnosť uchytiť sa v práci. Preto sme založili projekt prvej Ľudovej akadémie orientovaný na získanie vzdelania v oblasti ekonomických a právnych predpisov potrebných na začatie podnikania alebo na zamestnanie sa. Pri nej zriaďujeme chránené dielne a infocentrum. Na začiatku kurzov pozveme miestnych podnikateľov, ktorí si potom „študentov“ berú k sebe na prax alebo ich zamestnajú. Teraz pripravujeme otvorenie Krízového centra s linkou pomoci obetiam násilia. Venujeme sa aj deťom, chorým a postihnutým ľuďom. Mám pocit, že v pomoci pre nich je stále čo zlepšovať. Zaujal ma príklad v Portugalsku, kde bohatý manželský pár založil veľkú nadáciu, ktorá sa starala o postihnutých ľudí tak kvalitne, že štát sa každoročne vzdá časti výťažku z lotérií priamo v prospech tejto nadácie, aby mohla rozšírenú starostlivosť udržať a nebola odkázaná na sponzorov. Možno sa to aj mne raz podarí presadiť na Slovensku.

Projekt Ľudovej akadémie vyšiel z vašej hlavy?
Nie, inšpirovali ma krajiny ako Taliansko a Rakúsko, kde to už dlho úspešne beží, a pridali sa k tomu aj Litva a Lotyšsko, kde nezamestnanosť vďaka mnohým vzdelávacím projektom rýchlo klesá. Mojím cieľom je dosiahnuť, aby sa na tomto type vzdelávania podieľal aj štát ako v spomenutých štátoch.

Ste s výsledkami projektu spokojná?
Áno, keď si predstavím, že už počas štúdia si tretina z účastníkov založila svoju firmu, že vedia všetko o podnikaní, účtovníctve či podnikateľskom pláne a živia sa sami. Niektorí pracujú v našej chránenej dielni a v infocentrách a ostatní sa dokážu zamestnať v krátkom čase. Je to pre nás úžasný pocit, že naša námaha nebola zbytočná.

Stretnutia so svetovými osobnosťami
Ako ste vnímali návštevu pánov Bushaa Putina a ich manželiek? Aké sú to dámy?
Keď som si pred ich návštevou prezerala internetové stránky amerického aj ruského prezidentského páru, pani Laura Bush
mi pripadala na fotografiách trochu strojená. Po osobnom stretnutí som zmenila názor. Pri rozhovore bola veľmi prirodzená a srdečná, škoda že sme mali tak málo času. Pani Putinová ma príjemne prekvapila veľkým záujmom o prehliadku starého mesta, bola nadšená, že som patrónkou slovanského gymnázia, kde sa v najväčšom rozsahu učí ruský jazyk. Pol dňa sme mali stále o čom hovoriť, bola veľmi bezprostredná a milá.

Kto zo svetových osobností vás očaril alebo koho si mimoriadne vážite?
Najviac ma očarila prezidentka Lotyšska pani Vaira Vike-Freiberg. Je to veľmi múdra a ambiciózna, ale zároveň milá a srdečná žena. Svojím ľudským prístupom si každého vie získať a teší sa veľkému uznaniu doma aj vo svete. Na Slovensku sa aj s manželom predviedla na Detve nielen krojom, ale aj spevom. Je málo žien v takejto vrcholnej štátnej funkcii a robí ju naozaj dobre, čo ma teší najmä ako ženu.

Silvia Gašparovičová (65)
Manželka prezidenta Slovenskej republiky sa narodila v Bratislave. Vyštudovala Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity a absolvovala postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v štátnom podniku Pozemné stavby a na ministerstve výstavby a stavebníctva. Bola vymenovaná za súdnu znalkyňu pre oceňovanie nehnuteľností v odbore stavebníctvo. Posledne pôsobila ako konateľka v stavebnej spoločnosti. Po zvolení Ivana Gašparoviča za prezidenta SR založila ako prvá dáma Slovenskú nadáciu Silvie Gašparovičovej – Vzdelanie a zdravie pre všetkých.

Autor: Eva Miklánková