
Kritériá posudzovania ženskej krásy sú časovo premenlivé a závisia od konkrétnej doby, kultúry, národa, či vkusu jednotlivca. Menia sa aj nároky na rozmery ženského tela. V 50. rokoch bola stelesnením ženskej krásy Marilyn Monroe. Dnes by ju pravdepodobne pobádali, aby pár kíl schudla.
Vedci z University of Texas a Harvardskej univerzity preskúmali literárne diela v časovom horizonte troch storočí a ázijskú literatúru, ktorej počiatky siahajú do obdobia pred dvoma tisíckami rokov. Ich zámerom bolo zistiť, ktorú časť ženského tela v priebehu vekov označovali spisovatelia za krásnu. Po odpovedi siahli k indickým eposom Mahábhárata a Rámájana a čínskej poézii z obdobia 6. dynastie. Poslúžili im aj diela v angličtine publikované na internete. Ústredné miesto medzi opismi ženského tela zohrávali hlavné erotogénne zóny ako prsia, zadky a stehná. Avšak úplne ich zatienil štíhly driek. Vedci zistili, že nezáležalo na tom, či má žena kypré tvary, alebo je štíhla. Dôraz sa kládol na úzky pás.
Ani v jednom zo skúmaných diel sa neglorifikovalo prevísajúce brucho. Štíhly pás sa tešil veľkej obľube najmä v dielach ázijských literátov. Výskumníci tak vo svojej štúdii, publikovanej v britskom Zborníku Royal Society B prišli k záveru, že úzky driek je objektom túžby naprieč časom a kultúrami. Vedci si to vysvetľujú tak, že je znakom zdravia a plodnosti. Muži ho inštinktívne oceňujú pre jeho reprodukčný potenciál, ktorý zabezpečí šírenie ich vlastných génov. Moderný výskum poukázal na súvislosť medzi obezitou brucha a zníženou hladinou estrogénu, nižšou plodnosťou a vyšším rizikom chorôb. "Britskí a ázijskí literáti inštinktívne vycítili súvislosť medzi krásou a zdravím," píšu autori štúdie Devendra Singh, Peter Renn a Adrian Singh.