Zaplatíme nájomné, účty za energiu či telefón a každodenné výdavky, časť výplaty je nenávratne preč. „Keď som si začala zará-bať ešte na brigádach, všetci sa mi smiali, či si už šetrím na dôchodok. Aj z niekoľkých tisíc som si vedela peniaze odložiť, napríklad na dobrú letnú dovolenku s kamarátmi a nikdy som s tým nemala problém. Postupne sa to však zmenilo a čím viac som zarábala, tým menej som peniaze sledovala,“ hovorí 31-ročná Petra Bošanová z Bratislavy. „Po skončení vysokej školy som sa zamestnala na plný úväzok, začala som pracovať v stavebnej firme. Môžem povedať, že zarábam lepšie, ako je bežný priemer. No s priateľom sme sa pred pár mesiacmi rozhodli, že si chceme nechať prerobiť časť nášho bytu a začneme si odkladať peniaze.
Na spoločný účet som doteraz prispievala minimálne,“ priznáva Petra. Vraj až teraz si uvedomila, že s peniazmi skutočne narábať nevie. Popri zaplatení nájomného, účtov a každodenných výdavkov, ako je strava, jej ešte stále ostáva istá suma. „Nemám pocit, že rozhadzujem peniaze, ale skutočne si neviem niektoré veci odoprieť. Napríklad dobrú večeru v reštaurácii alebo pekný kúsok oblečenia. Musím priznať, že si nedávam pozor napríklad na telefónne účty, bankové operácie, neporovnávam ceny produktov v obchodoch, nekupujem si to, čo je lacnejšie, ale to, čo si kúpiť chcem,“ tvrdí Petra.
Vzor u rodičov
Na tom, či vieme, alebo nevieme narábať s peniazmi, majú nepochybne svoj podiel rodičia. Potvrdzuje to aj psychologička Gabriela Herényiová. „Určite to do značnej miery závisí aj od výchovy v rodine, ktorá je veľkým vzorom. Ak už niekto odmala videl, ako sa dá rozumne narábať s peniazmi, tento model bude chcieť uplatniť aj vo svojej rodine.“ Často však zohrávajú úlohu aj osobnostné vlastnosti človeka. „Niektorí napríklad potrebujú väčší pocit bezpečia a istoty. Sú to najmä úzkostlivejší ľudia, pre ktorých je tento pocit prioritný, preto viac šetria.“
Sporenie na horšie časy bolo fenoménom najmä minulosti. Starší ľudia boli zvyknutí šetriť si peniaze, aby mali byť za čo pochovaní. „Tieto tradície prežívajú v rodinách, ktoré prešli obdobiami, keď nemali peňazí nazvyš a doslova každá koruna sa obracala niekoľkokrát v rukách. Títo ľudia si do väčšej miery uvedomujú hodnotu peňazí. Niekedy je to v takej miere, že si ich ani neužijú. Pre Slovákov je vo všeobecnosti ešte stále typické, že chcú mať veľa peňazí, ale nevedia si ich vychutnať. Sú schopní napríklad dlho šetriť na dovolenku, len aby išli niekam, kde boli minulý rok susedia. Aby mohli dokázať, že na to majú, hoci z toho nemajú až takú radosť,“ hovorí psychologička.
Míňanie peňazí ako terapia
V súčasnosti tento trend až tak nebadať. Mladšia generácia si naopak vie peniaze užiť. „Pozná ich ako obeživo, ktoré si vedia zarobiť, ale ktoré treba minúť. No strážiť si každú korunu, živoriť, aby mali do budúcnosti, to sa veľmi nenosí,“ hovorí Herényiová. Vari všetky poznáme ten pocit, keď si potrebujeme zlepšiť náladu a práve vtedy doslova nezmyselne minieme ani nie takú malú sumu.
Ak nemáme skutočne veľkú mieru sebazapierania, nevieme sa zvrtnúť na päte a reálne sa nad nákupom zamyslieť. Všeobecne platná rada, ako tomu predísť, neexistuje. „Do istej miery je takéto míňanie určite dobré, pretože funguje ako istá forma terapie. Aj to však treba odlišovať. Človek by si mal vedieť urobiť drobnú radosť, ale aby to bolo tak, že si to bude dva týždne vyčítať a bude ho to zožierať, to nie je dobré. Každý by sa mal na všetky tieto veci pozerať z dlhodobejšieho kontextu, nenechať sa uniesť, ale uvedomiť si, či tú vec bude potrebovať aj v budúcnosti. Treba k tomu pristupovať uvážlivo,“ vysvetľuje psychologička.
Babka k babke
Strážiť si pozorne každú korunu a precestovať celé mesto len preto, že v istom obchode majú niečo o pár drobných lacnejšie, je jeden extrém. Na druhej strane si však často ani neuvedomujeme, že pri každodenných platbách, telefonovaní alebo spotrebe energie nezmyselne prichádzame o peniaze, ktoré by sa nám mohli neskôr zísť. A hoci sa zdá, že je to taká malá suma peňazí, nad ktorou ani nemá zmysel sa zamýšľať, spolu to môže tvoriť peknú čiastku, ktorú sa oplatí niekam investovať. A staré známe „babka k babce, budú kapce“ má svoje opodstatnenie.
„Moja mama bola extrém v tom, že si každý deň zapisovala, na čo a koľko peňazí minula. To mi síce pripadá prehnané, no napriek tomu som si vďaka nej vo financiách spravila svoj vlastný systém. Viem, aký mám stabilný mesačný príjem a takisto mám prehľad v tom, koľko mi mesačne ide na nájomné, účty a telefón. Zostáva mi suma, z ktorej mi musí vystačiť na každodenné výdavky, na stravu aj oblečenie. Takisto mi každý mesiac odchádza suma z výplaty na účet, z ktorého si nevyberám. Moja kamarátka si zasa napríklad odkladá sumy peňazí na jednotlivé položky do obálok a robí to už niekoľko rokov,“ tvrdí Monika Porubová z Bratislavy.
Ako zbytočne neprísť o peniaze
Kde sa nám najčastejšie strácajú peniaze? „Ľudia sú nepozorní pri vyberaní z bankomatu inej banky, bežných poplatkoch spojených s hotovostnými operáciami v banke,“ tvrdí regionálny riaditeľ pre OVB Miroslav Kopernický. Vo väčšine prípadov je výhodnejší výber z bankomatu ako osobná návšteva banky. Práve tá sa totiž spoplatňuje oveľa viac. „Je to však individuálne. Každá komerčná banka ponúka iný, takzvaný balík služieb a je potrebné vedieť, čo všetko tento obsahuje. Ak sú v poplatku za vedenie účtu zahrnuté výbery z bankomatu, je lepšie uprednostniť takýto výber oproti návšteve pobočky.“ Vo všeobecnosti však možno povedať, že výber z banky je niekedy až päť či sedemkrát drahší ako výber sumy z bankomatu.
V súčasnosti je takisto preferovaná platba v hotovosti, ešte stále sme si nezvykli využívať platenie kartou. Často sa stáva, že ľudia si vyberú peniaze a vzápätí s nimi platia v obchode. Zbytočne. Platba kartou v obchode je totiž prevažne zahrnutá v balíku služieb. „Z hľadiska bezpečnosti je rozumnejšie použiť platobnú kartu. Väčšina obchodov disponuje terminálom, kde je možné platbu realizovať,“ tvrdí Kopernický. Najnevýhodnejší je však výber z bankomatu inej banky, ako z tej, v ktorej máme založený účet. Klienta to môže stáť desiatky korún.
Dobrým tipom, ako ušetriť zopár mincí, je aj vyberanie si väčšej sumy iba niekoľkokrát mesačne, ako viackrát do týždňa po „stovkách“. Pomôcť môže aj internet banking, ktorý na Slovensku zatiaľ nemá natoľko vybudovanú tradíciu ako v zahraničí. Okrem peňazí nám usporí aj čas. „Účet možno obsluhovať kedykoľvek z ktoréhokoľvek miesta, kde je možné pripojenie na internet. Internet banking je výhodný v tom prípade, ak je zahrnutý v spomínanom balíku služieb a je pohodlnou formou, ako mať kontrolu nad účtom,“ vysvetľuje riaditeľ.
Správny výber
Tie, ktoré si však rady porovnávajú ceny produktov a služieb a nepovažujú to za stratu času, si prídu na svoje na internetových spotrebiteľských stránkach. Na stránke www.konzum.sk sú uvedené akciové ceny veľkých obchodných reťazcov, čo sa týka všetkých druhov potravín, ale aj drogérie, kozmetiky, spotrebnej elektroniky, kancelárskych potrieb či kníh a hudobných nosičov. Na www.najdicenu.sk si zasa možno vyhľadať ceny produktov od audia - hi-fi, kancelárskych potrieb, cez nábytok až po veci do domu a záhrady. Stránka www.natankuj.sk zasa ponúka aktuálne ceny benzínu rôznych značiek. Na internetovej stránke mobil.sme.sk možno zasa nájsť aktuálne informácie o cenách mobilných operátorov, aktuálne aj porovnanie vianočných akcií.
Železnú rezervu mám vždy
Lenka Hlinková (27) z Považskej Bystrice, manažér projektového portfólia
Patrí medzi tie šťastnejšie, ktoré si peniaze nijako špeciálne kontrolovať nemusia, no zároveň zúfalé čakanie na ďalšiu výplatu nepoznajú. „Vždy mám nejakú železnú rezervu na účte. Takže viem, že keby sa stalo niečo nečakané, môžem ňou disponovať. Nie som typ, čo by žil od výplaty k výplate. Väčšinou ani nesledujem, akú presnú sumu mám na účte. Ale asi mám v hlave nejakú spoľahlivú kontrolku, ktorá vždy zasvieti. A do tých peňazí už nejdem,“ hovorí Lenka. Jej zaobchádzanie s peniazmi do veľkej miery ovplyvnila výchova v rodine. „Moji rodičia mali vždy istú sumu v zálohe. Keď som ešte v puberte dostávala vreckové, viedli ma k tomu, aby som si vždy nejakú sumu nechávala a nemíňala všetko.“ Aj ona na sebe sleduje, že čím viac zarába, tým aj viac míňa. „Chodím do drahších podnikov, reštaurácií, kupujem si lepšie oblečenie, chodím v zime na lyžovačku alebo v lete na dovolenku do zahraničia.
Napriek tomu to nie je extrémne, že by som doslova rozhadzovala peniaze. Viem, čo si môžem dovoliť.“ Presné zapisovanie výdavkov za každý deň takisto skúsila. Vydržalo jej to približne mesiac a pol. „Na toto som asi lenivá. Prestala som, pretože som zistila, že to nijako neovplyvňuje moje financie, nemíňala som menej. Ale viem zhruba, akú sumu mám na účte. Takisto mám celkový prehľad o svojich mesačných príjmoch a výdavkoch, výpis z účtu si pozerám.“ Lenka si peniaze väčšinou odkladá na podielové fondy alebo životné poistenie. „Viem, že tam posielam určitú sumu za mesiac a do týchto úspor už nejdem.“
Určila som si priority
Barbora Michalová (33) z Bratislavy, odbor firemných klientov – referent senior
„Pamätám si, keď som bola menšia a moja mama dostávala výplatu ešte v hotovosti, mala obálky so sumami na zaplatenie telefónu, nájmu, elektriny a podobne. Čo jej ostalo, mohla míňať na ostatné veci. Takže istý systém v narábaní s financiami som videla už vtedy,“ hovorí Barbora Michalová. Aj vďaka vzoru v rodine ani ona nemá problém vyjsť s peniazmi. V súčasnosti väčšina jej aj manželovho príjmu ide do hypotéky na novopostavený rodinný dom. Hypotéku majú však spravenú tak, aby stihli splácať aj ostatné. Majú dve malé deti, musí preto ostať aj pre ne či ich športové aktivity. Keď bola Barbora na materskej dovolenke, mali presne vyhradenú sumu napríklad na nákup potravín. „Myslím, že to bolo asi 4000 korún mesačne.
Počas materskej som mala viac času, a tak som sledovala výhodné akcie v obchodoch, nakupovala som podľa toho. Teraz na to nie je čas, nabehnem do akéhokoľvek obchodu a kúpim, čo práve potrebujem.“ Podľa Barbory všeobecne platný systém, ako ušetriť peniaze, neexistuje. „Každý si musí určiť priority. Najprv by mal myslieť na zaplatenie šekov a každomesačné výdavky. No, samozrejme, závisí to aj od príjmov. Na základe nich nech si každý sám stanoví, čo si môže dovoliť.“ Odmeňovací systém – po ťažkom dni si spravím radosť, vbehnem do ktoréhokoľvek obchodu a kúpim aj to, čo nepotrebujem – pozná Barbora iba od svojich známych. „Ja nie som ten typ, ale keď kolegyne niekto vytočí, vbehnú do obchodov a tam si ulahodia. Mňa to neláka. Viem, že peniaze sa dajú minúť aj iným spôsobom. A najmä myslím na deti.“
Pár tipov ako ušetriť na energiách
Radí Monika Sulíková – koordinátorka projektu Bezplatné energetické poradenstvo pre domácnosti z Energetického centra Bratislava.
Asi 80 percent nákladov domácností na energie sa spája s výrobou tepla a teplej vody. Preto sa úspory – často tisíce korún - dajú realizovať najmä v tejto oblasti. Rozdiel jedného stupňa Celzia predstavuje šesť percent v spotrebe tepla.
Utesnením okenných škár sa dá s relatívne malými nákladmi ušetriť 6 až 10 percent nákladov na kúrenie. Škáry medzi rámom a stenou sa vypĺňajú izolačnými penami a tmelmi. Do spoja medzi okennými krídlami a rámom sa väčšinou dajú, ak to dovoľuje technický stav pántov a kovaní, vložiť samolepiace tesniace profily.
S oknami úzko súvisí aj vetranie. Ideálne je otvoriť ráno a večer okno dokorán na niekoľko minút. Čím je vonku chladnejšie, tým rýchlejšie sa vymení vzduch v miestnosti. Po zotmení sa oplatí stiahnuť závesy, rolety či žalúzie. Ak nezakrývajú radiátor, významne znížia straty tepla cez okno.
S úsporami sa spája aj tepelná pohoda. Je to stav, keď v miestnosti nie je ani príliš teplo, ani zima. Nastáva pri rovnováhe teploty, vlhkosti a intenzity výmeny vzduchu. Na tepelnú pohodu vplýva povrchová teplota stien – preto je dobré zatepliť. Pomôže však aj zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu.
Radiátory bývajú umiestnené do výklenkov v stenách. Tam, kde je radiátor, teda veľká časť tepla slúži na vykúrenie ulice. Riešením je umiestnenie izolačnej vrstvy medzi stenu a radiátor. Môže to byť aj karimatka s reflexnou fóliou, ktorá bude do izby odrážať tepelné žiarenie. Radiátor má ostať voľný. Nesmú ho zakrývať záclony a nábytok.
Autor: SME ženy
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
