Dušan Tittel: Mám rád vyrovnané ženy

Dušan Tittel
Dušan Tittel sa narodil 27. 12. 1966 v Dolnom Kubíne, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Popri štúdiu sa venoval futbalu, v ktorom dosiahol veľké úspechy. Stal sa trikrát po sebe najlepším futbalistom Slovenska, s klubmi, v ktorých hral, získal niekoľko titulov a ocenení. Do histórie slovenského futbalu sa však nezapísal len ako vrcholový hráč, ale aj ako funkcionár. Postupne sa prepracoval až na post generálneho sekretára Slovenského futbalového zväzu a aj jeho zásluhou sa slovenský futbal - amatérsky, profesionálny, ale aj ženský - dostal do európskej futbalovej rodiny.

Na prvom mieste v mojom živote je mama. Vďaka nej som na svete a môžem žiť svoj život. S mamou sme nikdy nemali vážnejší konflikt, naopak, vždy bola milá a chápavá. Aj dnes ma vie za každých okolností podporiť. Otec ma viedol k športu, ona sa snažila môj život ovplyvňovať duchovnejším smerom, či už išlo o slušné správanie, alebo o vzdelanie. Už od malička rozvíjala u mňa vzťah k umeniu, divadlu a ku kultúre, o ktoré sa zaujímam dodnes. A som veľmi rád, že mám pri sebe človeka, ktorý tento záujem prežíva so mnou. Je ňou moja manželka Daniela.

Platonická láska z detstva
Veľmi rád si spomínam na pani učiteľku Nemčekovú z materskej školy, aj keď som ju paradoxne odvtedy nikdy nestretol. Bola to platonická láska všetkých chlapcov. Bola mladá a pekná a kvôli nej sme sa každý deň do škôlky veľmi tešili, doslova sme sa tam ráno hrnuli. Na základnej škole mala na mňa veľký vplyv pani učiteľka Čaplovičová. Príjemná pani, ktorá nás naučila mať pozitívny a zodpovedný vzťah ku vzdelaniu. Ešte aj po skončení školy sme za ňou chodievali domov, keď už bola v dôchodku. Vďaka nej sme sa naučili vážiť si aj starších a tých ľudí, čo človeka v živote niečo naučia.

Cez spoluhráča k manželke
Manželka Daniela ma upútala na prvý pohľad svojím výzorom aj vystupovaním. Bolo to v roku 1990 v reštaurácii, kam sme so spoluhráčmi zo Slovana chodili po tréningoch na obedy. Chodili tam tiež študenti medicíny, medzi nimi aj Daniela a s ňou zhodou okolností brat môjho spoluhráča Miloša Gloneka. Ten nás zoznámil a odvtedy sme spolu. Mali sme dostatok príležitostí spoznať sa po všetkých stránkach. Boli sme spolu vo Francúzsku a na Cypre, kde som mal angažmán, ďaleko od domova a priateľov. Bola to pre nás vynikajúca skúsenosť a zároveň výhoda do manželstva. Ja som veľmi zásadový, ale Daniela je ešte tvrdšia. Niekedy nedokáže odpustiť alebo pochopiť, že veci nie sú len biele a čierne, ale je aj niečo medzi tým. Má však skvelý vzťah k domácnosti a vareniu.

Stretol som všelijaké ženy
V okruhu mojich spoluhráčov a kamarátov sa pohybovalo veľa žien, niektoré boli inteligentnejšie, iné len veľmi pekné. Bolo by zaujímavé stretnúť peknú modelku a diskutovať s ňou o globálnych problémoch ľudstva. (Smiech.) My muži máme radi, keď žena je nielen pekná, ale aj inteligentná. Preto si vážim všetky dámy, ktoré v živote niečo dokázali. Niekedy mám pocit, že všade sa hovorí len o všelijakých kráskach, ale človek postupom času príde na to, že ho zaujíma osobnosť.

Autor: Eva Miklánková, SME ženy