Nezavolá a nezavolá

Prirodzene ,že očakávate viac. Ste presvedčené, že sa vám ozve. Prečo by inak od vás mámil to číslo? Utieklo už pár dní a vy sa cítite, akoby ste sedeli na kôpke pripináčikov. Každú chvíľu hádžete okom nenápadne na displej mobilu a pri každom zabzučaní poplašene nadskočíte. To volá on!

Nevolá.
V kútiku duše sa tajne zožierate pochybnosťami, či sa vôbec ozve a sama pre seba špekulujete nad tými najbizarnejšími a najnepravdepodobnejšími výhovorkami, prečo už dávno nežhaví telefónnu linku a nepokúša sa s vami spojiť.

Možno je tak hrozitánsky pracovne vyťažený, že jednoducho nemá čas.
Pracovne vyťažený? Až natoľko, že si nenájde päť minút voľna v priebehu dňa alebo večer?Ukážte mi prosím takého „extrémne busy“ človeka. Keď zvláda brnknúť donáškovej službe a objednať si pizzu, určite má čas zavolať aj vám, hoc len na pár sekúnd. Alebo....

......neumiera túžbou vás počuť.....?

Možno vaše číslo stratil?
No jasné, uplávalo mu v Dunaji. Myslieť si, že vaše číslo jednoducho stratil je hlúpe a detinské. Ak má o vás seriózny záujem, váš telefónny kontakt opatruje ako ten najvzácnejší poklad a rozhodne sa mu nemôže prihodiť taká trápna nepríjemnosť, že sa číslo odrazu vyparí. Era, keď sa telefónne číslo zbrklo naškriabalo na zdrap papiera,ktorý sa ležérne zastrčil do vrecka džínsov a následne skončil v práčke, sa už pominula.
Dobre, povedzme , že mu môže aktovku s mobilom, kde ukrýva vaše drahocenné číslo omylom prejsť kamión alebo mu môže padnúť do tej najodpornejšej kaluže. Tie náhody sú však natoľko ojedinelé, že je oveľa rozumnejšie priznať ten menej sci – fi dôvod a to je....

......že sa asi sa do stretnutia s vami až tak veľmi nehrnie....

Výhovorky, výhovorky, výhovorky.
Vysvetlenie jeho záhadného „telefonického“ správania bude s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi jednoduché a zrejme nie príliš povzbudivé pre ženskú márnivosť.

Málokto totiž prijíma s ľahkosťou fakt, že toho druhého až tak „nedostal.“ Radšej ho budete donekonečna ospravedlňovať, ako sa konečne zmieriť s tým, že jeho požiadavka o kontakt na vás bola len „pro forma“, veď čo ak si náhodou raz za uhorský rok spomenie....

Keby z vás bol totiž totálne mimo, tak by vám predsa čo najskôr zavolal, nie? Dobre, povedzme ,že nie hneď v ten istý deň, ale na druhý deň určite. Rozhodne by to zbytočne nenaťahoval,ale horel by od nedočkavosti znovu vás vidieť.

V mužoch je už po tisícročia zakódovaný lovecký inštinkt ako dedičstvo po pravekých predkov a keď si vyhliadnu svoju „korisť“, vyvinú ,maximálne možné úsilie, aby ju v čo najkratšom možnom čase ulovili. Boja sa, aby im korisť neubzikla alebo aby im ju neodlákal ktosi iný.

Hoci už nežijeme v dobe pravekých lovcov a feministky si vydupali zrovnoprávnenie pohlaví, schéma ostala v princípe rovnaká.

Aby sme niekomu nekrivdili, možno sa vám do cesty priplietol taký ten milý typ, ktorý treba poriadne „nakopnúť“,aby sa rozhýbal. No ale milé dámy, potrebujete k životu takého chlapíka? Keď sa nevie prepnúť do stavu „aktívny“ v takej elementárnej záležitosti ako naťukať pár číslic, môžete od neho očakávať, že bude „pribrzdený“ aj v mnohých iných, závažnejších veciach. A stojí vám takýto človek za tie nervy?

Milé dámy, keď nevolá a dni a týždne plynú,asi je čas to zabaliť, už viac nemrhať na neho svoje myšlienky a poobzerať sa po niekom ,kto z vás padne na zadok.
A nebude otáľať ani sekundu, aby mohol opäť počuť váš hlas.