Márnomyseľnosť JE výsostne ženská vlastnosť

Ján Slezák
Herec, spevák a tanečník Ján Slezák sa narodil 27. 12. 1978 v Myjave. Vyštudoval Janáčkovu akademii múzických umění v Brne, odbor muzikálového herectva, hlasové zaradenie tenor. V súčasnosti účinkuje na Novej scéne v muzikáloch Neberte nám princeznú a Na skle maľované, v Národnom divadle v Brne v muzikáli Edith Piaf a v pražskom divadle ABC v činohre Sestup Orfeův.

Ako každé dieťa som mal v detstve najradšej svoje dve babičky. Poznáte to, babky všetko dovolia, aj to, čo rodičia zakazujú. Najviac ma však v doterajšom živote ovplyvnila matka. Je to môj najväčší kritik a poradca. Pýtam sa jej na veľa vecí, máme otvorený kamarátsky vzťah. Je to veľmi inteligentná a vzdelaná žena. Niekedy s ňou nesúhlasím, no neskôr väčšinou prídem na to, že mala pravdu. Jej názor je pre mňa veľmi dôležitý. Má oveľa fundovanejšie postrehy ako mnohí odborníci z brandže. Mama je jeden z mála ľudí, ktorému, keď sa niečo nepáči, tak vie aj povedať prečo. Je pre mňa vzorom vo viacerých veciach. Zdedil som po nej zodpovednosť, dochvíľnosť a zásadu, podľa ktorej vždy splním to, čo sľúbim. Takisto si nikdy nikam nedovolím prísť nepripravený alebo neskoro. Čo sa týka pracovnej sféry, môj názor na divadlo a život veľmi ovplyvnila vysokoškolská profesorka pani Janeková.

Ženy berú veci osobne
Na nežnom pohlaví veľmi obdivujem ochotu pomôcť a empatiu. Ženy totiž pochopia aj veci, ktoré sú pre ostatných zdanlivo nepochopiteľné. Je to tým, že majú oveľa bohatší emotívny záber, veci si vedia ľahšie zaradiť a pomenovať. Jedna vec mi však na nežnejších polovičkách prekáža. Podľa mňa ženy medzi sebou nebudú nikdy také dobré kamarátky, ako sú muži. Chlap je schopný viac odpúšťať. Keď sa už aj pohádame, tak si veci povieme na rovinu a ideme každý svojou cestou alebo si dáme po papuli a je vybavené. U žien je to však väčšinou siahodlhá záležitosť, akoby všetko brali viac osobne. Aj preto som presvedčený, že márnomyseľnosť je výsostne ženská vlastnosť.

Neviem baliť baby
Zaujme ma len silná osobnosť so schopnosťou normálne sa rozprávať a chápať. Mám rád veselé, inteligentné a vtipné ženy. Mali by sme sa spolu vedieť zasmiať, vzájomne baviť jeden druhého. Na druhej strane nenávidím aroganciu, neúprimnosť a to, keď sa niekto snaží prekrúcať fakty. Ženy si často vyberú tú najhoršiu z desiatich možností, ako danú vec pochopiť. Takisto neznášam, keď sa žena pre niečo urazí a nepovie prečo. Celý týždeň je schopná chodiť okolo mňa potichu a ani za nič na svete nepovie dôvod. To je fakt hrozné. Čo sa týka dobýjania ženského srdca, musím sa priznať, že to je vec, ktorú naozaj neviem. V živote som nikoho nezbalil, neviem totiž spraviť prvý krok, dokonca ani vydedukovať záujem z druhej strany. Možno aj preto som zatiaľ nenašiel tú pravú, ale ja si počkám.

Autor: Eva Miklánková