SME

Nikdy nie je neskoro

To si hovorí väčšina študentiek na Univerzite tretieho veku. Jedny si plnia životný sen, iné dobiehajú to, čo pred pár rokmi nestihli, ďalšie si zvyšujú odborné znalosti. Do školských lavíc, v ktorých striedajú svoje deti či vnukov, si sadajú rady.


„Po skončení strednej školy ma prijali na ekonomickú, ale aj na históriu. Nakoniec som vyštudovaná ekonómka, dve
školy naraz sa nedali zvládnuť. A pre ekonómiu som sa rozhodla preto, že som poslúchla rady rodičov,“ hovorí 53-ročná Zuzana Majerová z Trenčína. „Do toho prišli deti, rodina, takže som bola rada, keď som stíhala svoje zamestnanie. Deti však sú už dospelé, mám viac času a kamarátka ma nahovorila na študovanie dejín na Univerzite tretieho veku. Dá sa to zvládať aj popri práci a mám dobrý pocit, že ešte aj pre seba niečo robím,“ končí svoje rozprávanie Zuzana Majerová.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Klasický scenár
Väčšinu žien motivuje vzdelávať sa v odbore, ktorý bol mimo ich profesie. „Máme tu veľa technikov alebo učiteľov, ktorí študujú dejiny hudby či archeológiu,“ hovorí Nadežda Hrapková, riaditeľka divízie Univerzita tretieho veku, Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského. Ďalej pribúdajú iné dôvody - kvalitne využiť voľný čas alebo hľadať spoločenský kontakt, čo sa týka najmä starších študentiek a študentov. Na základe prieskumov sa totiž zistilo, že seniori sa cítia v našej spoločnosti izolovaní. Univerzita tretieho veku im pomáha opäť sa zapojiť do istých sociálnych skupín. „Sú radi, že môžu vyjsť von, takisto ich to prinúti rozmýšľať, zvyšuje to ich sebavedomie a nachádzajú sebarealizáciu. Nájdu si tiež nových priateľov, po skončení prednášky si idú spolu niekam sadnúť,“ hovorí Ivana Radlerová z Univerzity tretieho veku pri Technickej univerzite vo Zvolene.

Ženská prevaha
Aj keď sa to môže zdať inak, čísla hovoria za všetko. Na univerzitách v súčasnosti majú prevahu väčšinou ženy. „Pred sedemnástimi rokmi, keď sme začínali, to pritom bolo pol ku pol. Teraz je na našej univerzite približne deväťkrát viac žien ako mužov,“ hovorí Nadežda Hrapková.
Podobne je to aj na Univerzite tretieho veku pri Technickej univerzite vo Zvolene. Z počtu študentov, ktorí školu navštevujú, 80 percent tvoria ženy. „Ženy sú možno v týchto veciach komunikatívnejšie a asi aj aktívnejšie,“ tvrdí Ivana Radlerová. Dôvodov je hneď niekoľko. Ženy v minulosti nemali až také príležitosti študovať a často bola u nich prioritou výchova detí, starostlivosť o domácnosť a, samozrejme, práca. „Takisto je všeobecne známe, že ženy sa dožívajú dlhšieho veku ako muži a zároveň skôr odchádzajú do dôchodku, preto ich je viac aj na školách,“ vysvetľuje Hrapková.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa nej Univerzita tretieho veku pomáha brzdiť konzervatívne názory a ponúka svieži pohľad na svet. Ženy sa vďaka štúdiu stávajú rovnocennými partnermi pre manželov. „Sú tu aj také, ktoré boli celý život v domácnosti a prihlásia sa na univerzitu. Dalo by sa to nazvať aj emancipáciou v staršom veku. A zároveň všetko, čo sa tu naučili, vedia využiť. Sú vzorom aj pre svoje vnúčatá či deti. Povedia si, keď sa mama či babka učí, budem sa učiť aj ja. Jedna z našich študentiek mi povedala, že ju v práci pustili k počítaču, pretože mala od nás certifikát,“ tvrdí Nadežda Hrapková.

Veľký záujem
Univerzity tretieho veku na Slovensku nemajú takú tradíciu ako v iných krajinách. Prvá univerzita takéhoto zamerania bola založená v roku 1973 vo Francúzsku, o dva roky neskôr vznikla svetová asociácia. U nás prvá Univerzita tretieho veku vznikla v roku 1990, a to na Univerzite Komenského v Bratislave. Aj tá však postupne prešla rôznymi zmenami. Na Slovensku boli univerzity pôvodne pripravované iba pre dôchodcov. „Zrušili sa štúdiá popri zamestnaní, podchytili sme tak ľudí vo fáze prípravy na dôchodok, to znamená desať rokov pred odchodom naň,“ hovorí Nadežda Hrapková. Veľmi dôležitý je psychologický moment, aby ľudia vnímali dôchodok ako svetlú budúcnosť. Dnes ľudia bežne žijú do osemdesiatich rokov, v šesťdesiatke idú do dôchodku a dvadsať rokov, teda štvrtinu života, im spoločnosť neumožňuje realizovať sa. „Univerzita tretieho veku pri Univerzite Komenského v súčasnosti praská vo švíkoch. Má 750 čakateľov v databáze,“ vysvetľuje Hrapková. V iných mestách Slovenska síce nemajú preplnené kapacity, ale na nedostatok študentov si nesťažujú. „V prvom ročníku je 62 študentov. To je zatiaľ najviac, čo sme doteraz vo Zvolene mali,“ hovorí Ivana Radlerová.

SkryťVypnúť reklamu

Vedú humanitné predmety
Medzi najnavštevovanejšie študijné odbory patria dejiny, gerontológia či základy výpočtovej techniky, ale aj jazyky. Každá z univerzít má svoj vlastný systém, vo všeobecnosti fungujú na princípe trojročného štúdia. Prvé dva semestre sú venované všeobecnej príprave, na ďalšie štyri semestre si záujemcovia vyberajú konkrétne odbory. Štúdium je záujmové, jeho zakončením nie je získanie titulu, ale certifikátu. Na konci semestra alebo ročníka sa píšu semestrálne testy či seminárne práce. „Naším cieľom nie je vyvolávať v nich stres. Boli by sme neradi, keby ľudia prestali chodiť preto, lebo majú strach zo skúšok,“ dodáva Hrapková.

„Nechcem zaspať na vavrínoch“
Markéta Petrovičová (70) Na UTV vyštudovala odbory architektúra a dejiny umenia, teraz tam pôsobí ako učiteľka nemeckého jazyka.

„Veľa som sa naučila od mojich učiteľov a kolegov. No najviac mi dali terajší žiaci,“ hovorí Markéta Petrovičová. Na Univerzitu tretieho veku sa pred pätnástimi rokmi prihlásila aj pre veľmi zlú životnú situáciu. „Ťažko som ochorela, opustil ma manžel a deti neboli na poriadku. Do práce som už nemohla chodiť. Žili sme dosť biedne z môjho invalidného dôchodku. No ja som stále mala pocit, že ešte čosi v živote chcem. Pretože jediná vec, ktorá mi stále slúži, je môj mozog a musím ho plne využiť. Plánovala som študovať riadne, no nedalo sa,“ opisuje svoju situáciu Markéta. Privítala, keď sa na Slovensku otvorila Univerzita tretieho veku pri Univerzite Komenského. „Vedela som, že už niečo také existuje v Poľsku. Na univerzitu som preto začala chodiť už druhý rok po jej založení,“ hovorí študentka

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Univerzity tretieho veku, ktorá si tak spĺňala sen zo svojej mladosti. Pôvodným povolaním je učiteľka, no vždy mala vzťah k umeniu a fascinovala ju architektúra. Preto vyštudovala dva podobné odbory. „Postupne som zistila, že mi je to málo. Požiadavky kladené na študentov sú pre mňa pomerne malé, univerzity tretieho veku na Slovensku nedávajú kvalifikáciu ako napríklad v Rakúsku, preto je to pochopiteľné,“ vysvetľuje. Po čase sa jej študenti a kolegovia veľa ráz pýtali, či by tam nezačala vyučovať nemčinu. A to ju oslovilo. Chcela si vyskúšať, nakoľko je starý človek schopný naučiť sa jazyk. „Vzala som si ľudí, ktorí po nemecky vôbec nevedeli. Spočiatku som netušila, aké metodické postupy mám zvoliť, ako rýchlo látku prebrať.

Teraz môžem povedať, že síce im to ide pomalšie ako mladým študentom, ale sú neskutočne usilovní, píšu si úlohy, učia sa. Moji žiaci ma vedú k tomu, aby som sa pripravovala na každú hodinu a nezaspala na vavrínoch,“ hovorí Markéta. Teší ju, keď jej študenti po nemecky napíšu pohľadnicu, alebo jej povedia, že si v zahraničí vedeli objednať, či vypýtať v obchode. „Univerzita mi dala veľa. Našla som kamarátku, s ktorou sa od prvého ročníka stretávam. Zároveň je to vyplnenie voľného času. Je sa na čo tešiť a na čo sa pripraviť.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Psychológia bola dlho môj sen“
Katarína Luptáková (41) Na UTV vyštudovala odbory okrasné a liečivé rastliny ako súčasť životného prostredia a psychológiu, teraz študuje anglický jazyk.

Keby bol jej príbeh a cesta na Univerzitu tretieho veku pri Technickej univerzite vo Zvolene sfilmovaný, mnohí by to označili za typickú americkú rozprávku. „Mám skončenú drevársku priemyselnú školu. Narodil sa mi však syn so zdravotným postihnutím a hľadala som si prácu, ktorá by mi najviac vyhovovala, pretože potreboval a stále potrebuje zvýšenú starostlivosť. Zvolila som si zamestnanie upratovačky, aby som mala ,čistú hlavu‘ a mohla som sa venovať jemu,“ spomína Katarína. Na univerzite tak upratovala aj triedu, do ktorej chodili študenti Univerzity tretieho veku. „Keď som zotierala tabuľu, vždy tam boli poznámky z psychológie. Prečítala som si ich a až potom som tabuľu zotrela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začala som sa zaujímať, pýtať sa študentiek, čomu sa venujú. A keďže moje deti potrebujú iný prístup, psychológii som sa venovala, túžila som ju študovať,“ vysvetľuje Katarína. Vtedy mala tridsaťpäť rokov. Na študijnom oddelení jej povedali, že nespĺňa vekový limit štyridsať rokov. Nevzdala sa a po troch rokoch sa osobne stretla s gestorom Univerzity tretieho veku. „Navrhol mi externé štúdium, no to by som nezvládla časovo. No hlavne som chcela robiť niečo pre seba - nie to, čo musím, ale čo chcem. Tak mi povolili študovať na Univerzite tretieho veku.“ Prvý rok jej vysnívaný odbor psychológiu neotvárali, a tak začala študovať trojročnú špecializáciu okrasné a liečivé rastliny, ďalší rok pridala už aj psychológiu.

Tento rok skončila oba študijné odbory. „Úplne to splnilo, čo som čakala. Bol tam vynikajúci kolektív ľudí, mňa ako najmladšiu mali za ,benjamínka‘. Pred prvou skúškou sme sa strašne báli, každú sme potom išli niekam osláviť, sadnúť si spolu. Vzťahy zostali a sú veľmi krásne. Takisto vyučujúci boli na úrovni a dokonca hovorili, že kvôli nám sa ešte museli dovzdelávať a poctivo sa pripravovať na hodiny. Naučila som sa veľa,“ konštatovala Katarína. Teraz si uvedomuje, že začala sama na sebe pracovať. Dvadsaťročná dcéra a dvanásťročný syn s ňou štúdium prežívali. Pred prvou skúškou jej posielali esemesky, ako jej držia palce. „So synom sme sa učili spolu. Keď deti vidia, že sa rodičia učia, tak to plne rešpektujú a motivuje ich to.“ Na štúdium psychológie sa dokonca dala aj jej dcéra. Katarína Luptáková teraz študuje anglický jazyk a jej ďalším snom je druhý stupeň psychológie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Univerzita tretieho veku – čo to vlastne je?
Ide o záujmové štúdium, ktoré sa skladá z troch rokov, to znamená šiestich semestrov. Prvý semester sa začína v októbri alebo v novembri, druhý vo februári.
Prvý rok sa vyučujú všeobecné základy, ďalšie dva ročníky sa venujú konkrétnemu zameraniu.
Na Univerzitu tretieho veku sa možno prihlásiť aj prostredníctvom prihlášky cez internet.
Prednášky sú väčšinou každé dva týždne, deň aj čas je rôzny.
Študijný poplatok sa väčšinou pohybuje v rozmedzí do tisíc korún za rok (zamestnaní platia o niečo vyššie poplatky ako dôchodcovia alebo invalidi).

Kde nájdete Univerzity tretieho veku na Slovensku:
UTV Centrum ďalšieho vzdelávania pri Univerzite Komenského v Bratislave, www.uniba.sk/utv
UTV pri Slovenskej technickej univerzite, http://icv.stuba.sk
UTV pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, www.umb.sk
UTV pri Žilinskej univerzite, www.utc.sk
UTV pri Technickej univerzite v Košiciach, www.tuke.sk/tu/u3v
UTV pri Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, www.aoslm.sk/ovzd
UTV pri Technickej univerzite vo Zvolene, www.tuzvo.sk/cdv
UTV pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, www.uniag.sk
UTV pri Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, www.ukf.sk

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo chcú ľudia študovať na Univerzite tretieho veku?
Záujem rozšíriť si vedomosti v cudzom odbore 265
Potreba kvalitne využívať voľný čas 187
Túžba študovať na vysokej škole 119
Potreba spoločenského kontaktu 114
Potreba rozšírenia vedomostí potrebných na povolanie 86
Záujem rozšírenia vedomostí vo vlastnom odbore 71
Snaha vyrovnať sa okoliu 19
(Výskum bol uskutočnený Univerzitou tretieho veku pri Univerzite Komenského, zúčastnilo sa na ňom 414 študentov.)

 

Článok nájdete aj v magazníne SMEženy - vychádza každú sobotu ako príloha denníka SME

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 16 994
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 842
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 190
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 434
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 072
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 632
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 215
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 830
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Simona Mištíková

Riaditeľka PR agentúry a lektorka soft skills.


Veľkonočné tradície majú mnoho podôb.


Pavol Juračka
Katarína Del Rio a Bianka Urbanovská zo ZA SEBA, o.z.

Agresora najviac prekvapí, keď obeť neostane ticho.


29
Nepečený cheesecake s ovocím.

Rýchly cheesecake bez pečenia je lahodný a osviežujúci. V tomto článku nájdete recepty aj tipy na cheesecake bez zapínania rúry.


redakcia SME ženy
  1. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  2. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  3. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  4. Ján Karas: Keď moc nemá tvár: Prebudenie tých, ktorí mlčia na hrane autority a toxického riadenia
  5. Gabriela Sabolová: Ako Aničke takmer zakázali riadiť auto
  6. Liga za ľudské práva: Adriana Mesochoritisová: Dobre mienené rady môžu byť pre ženy v násilných vzťahoch nebezpečné
  7. Matúš Radusovsky: Rôzne druhy medu a ich benefity
  8. Michaela Witters: Čo za ľudí vychováva deti, ktoré dokážu niekomu takto ublížiť?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 027
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 002
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 43 111
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 38 362
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 043
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 118
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 18 356
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 586
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
reklama
SkryťZatvoriť reklamu