Čaj - spôsob, ako zastaviť čas

Camellia sinensis.

Jeseň už definitívne vytiahla svoje chladné zbrane. Nepohoda v mnohých vyvoláva túžbu po teplom nápoji, spravidla čaji. Čaj však nie je pre jeho ctiteľov vec sezónna, sprevádza ich dennodenne, tak ako väčšinu ľudí káva.

Čaj nie je fast food

V televízii bola nedávno takáto reklama: Mladý muž si pripravuje zelený čaj, pretože je zdravý. Zaleje horúcou vodou lístky v čajníku, čaká. Vyzerá to ako dosť náročná operácia. Jeho partnerka je moderné dievča a ide na to jednoduchšie. Otvorí si plastovú fľašku inzerovaného produktu a labužnícky sa napije. Má to bez roboty, nemusí čakať, kým to vychladne a je to akože to isté.

Ale nie je. Ak má niekto čaj naozaj rád, táto reklama ho neoslovila. Iste, aj ľadový čaj má vo svete svoje miesto, podobne ako bufet s rýchlym občerstvením. Ten však nikdy nenahradí večeru pri sviečkach. Piť čaj je rituál, ktorý zahŕňa aj prípravu, a táto predohra nie je stratou času. Samotné pitie čaju je estetický zážitok a na konci tohto procesu citite príliv energie. Najlepšie to vedia v Číne a Japonsku, kde je s pitím čaju spojených množstvo rituálov.

Čo je čaj?

Ak sa začneme baviť o čaji, malý problém nám hneď narobí slovenčina. Je jasné, čo je čajovník, plným menom čajovník čínsky, Camellia sinensis. Je to vždyzelený ker, ktorého lístky sa spracúvajú na čaj. Ako už naznačuje latinský názov, jeho najbližším príbuzným je okrasný kvet kamélia. Samotný pojem čaj však v našom jazyku nemusí znamenať len odvar z čajovníka, ale aj z kvetov, rastlín či kôry. Teraz však budeme hovoriť len o nápoji pripravenom z lístkov čajovníka.

Zelený, čierny, polozelený

Botanik Karl Linné si v 18. storočí myslel, že zelený čaj a čierny čaj pochádzajú z dvoch rôznych rastlín, a aj ich pomenoval dvoma rôznymi latinskými názvami. Tento omyl vraj medzi návštevníkmi čajovní pretrváva až dodnes, dokonca si myslia, že zelený čaj nie je z čajovníka, ale z mäty piepornej alebo nejakých bylín. Čajovník je však jeden (aj keď má všelijaké podoby) a rôzne chute čaju spôsobuje ich rôzne spracovanie.

Lístky čierneho čaju prejdú procesom okysličenia, teda oxidáciou. Často sa hovorí o fermentácii, to je však kvasenie, a to v tomto prípade nenastáva. Lístky sa mechanicky narušia, pôsobením prostredia sa rozkladá chlorofyl a bielkoviny a vytvárajú sa rôzne chemické reakcie. Čaj stmavne a zmení vlastnosti, chuť a účinky. Zelený čaj je prírodný, nerobí sa s ním teda nič, len sa odborne vysuší. Zvláštnym typom čaju je polozelený čaj - oolong. Ten sa okysličuje iba veľmi krátko, takže zostane akosi na polceste. Aromatizované čaje sa dochucujú buď v priebehu spracovania, alebo až po ňom.

Je množstvo rôznych delení čajov - podľa miesta zberu či spôsobu spracovania alebo použitých lístkov, ale recept, ako objaviť pravé čaje, je len jeden - treba ich ochutnať. Našťastie, čajovne už nie sú dnes už raritou.

U nás je čajový pravek

Štýlová čajovňa s krásnym výhľadom je aj v Banskej Štiavnici. "U nás je síce stále čajový pravek, ale zlepšenie už cítiť dosť výrazne," hovorí Ján Majsniar, ktorý ju prevádzkuje už sedem rokov. "Mnohí ľudia už zistili, že čaj je dobrá vec. V čajovni zažívam aj kuriózne prípady, napríklad si niekto objedná ten najdrahší a najjemnejší japonský čaj za stopäťdesiat korún. Starostlivo mu ho pripravím, prinesiem a on si vypýta cukor a dá si ho do čaju tri lyžičky. Tým ho úplne zničí."

Aké čaje odporúča Ján Majsniar? "Niekedy si ľudia nevedia vybrať, tak povedia, aby som im dal, čo mám najradšej ja. Ja im však poviem, nech si taký určite nedávajú, lebo ja už mám pokročilejšie chute. Na druhej strane sa však ľudia boja experimentovať, dávajú si ovocnú Babičkinu záhradu a nechcú nič iné. Aj tak sa dá, ale myslím si, že keby sa odvážili vyskúšať niečo iné, niektorí by objavili nové svety. A mnohí si nevedia pripraviť čaj ani doma. Kúpia si zelený čaj, zalejú ho vriacou vodou, nechajú ho lúhovať niekoľko minút a potom povedia, že je to horké. Mnoho čajov je však veľmi lahodných a vôbec sa ich netreba báť."

Predavačka v obchode s čajmi v centre Bratislavy to nevidí až tak pesimisticky. "V obchode robím tri roky a v poslednom čase som si všimla, že začalo chodiť viac mladých mužov - čajíčkarov. O čaji majú všeličo načítané a občas sa so mnou aj hádajú, keď majú pocit, že nemám pravdu."

Ako sa rozozná pravoverný čajomilec? "Čajíčkari si nikdy nekupujú aromatizované a ochutené čaje. Tých, ktorí si kupujú voňavé ovocné zmesi, je však viac."

"Piť, ale aj pripravovať kvalitný čaj je pre mňa relax," hovorí čajomilec, biológ a publicista Tomáš Čejka. "Odkedy som objavil maličké íšingské kanvičky, v ktorých sa pripravujú viacnálevové čaje, ale sú dobré aj na improvizovaný domáci čajový obrad, mám pocit, že som odhalil v niektorých čajoch úplné nové erotické dimenzie. Ale, aby som pravdu povedal, k takej zemiakovej babe alebo vajcovým hriankam si viem predstaviť len klasického ,sedláka' - tak totiž voláme u nás doma klasický Pigi čaj s citrónom a asi kilom cukru."

Čo to s nami spraví?

Čaj je jedným z pôžitkov, ktoré pôsobia blahodarne na organizmus. Zelený čaj je pri pravidelnom pití dokonca dokázateľnou prevenciou nádorových ochorení (ale len čerstvý, niekoľko hodín odstáty zelený čaj sa piť neodporúča). Aktívnou látkou v čaji je kofeín, no aj pri intenzívnom popíjaní sa nemusíme báť srdcových problémov, pretože čaj pôsobí šetrnejšie ako káva. A na popoludňajšie alebo večerné popíjanie si môžeme vybrať druh s menším alebo minimálnym obsahom kofeínu. Spravidla sú silnejšie, povzbudzujúcejšie zelené čaje, ale aj medzi nimi sa dajú nájsť druhy vhodné na večer.

Špeciálne miesto medzi čiernymi čajmi má pu-ehr, ktorému sa hovorí tukožravý. Má charakteristickú zatuchnutú vôňu, pretože je jediným čajom, ktorý sa spracúva ušľachtilými plesňami (ako niektoré syry či tokajské víno). Pokiaľ by ste chceli piť pu-ehr len kvôli chudnutiu, radšej si zvoľte účinnejší spôsob. Pu-ehr je však naozaj zdravý, prečisťuje organizmus, odbúrava cholesterol a má aj antibakteriálne účinky.

Z histórie čaju

Krajinou s najstaršou čajovou tradíciou je Čína. Číňania pripisujú objav čaju cisárovi Šen-nungovi (2737- 2697 p. n. l.). Asi najkrajšia (aj keď trochu drastická) legenda o čaji má indický pôvod. Svätý Dharum alias Bodhidharma prišiel do Číny v roku 519 p. n. l. učiť sa duchovným cestám. Priblížiť k Bohu sa chcel pôstmi a bdením. Raz, vyčerpaný modlitbami, zaspal. Keď sa zobudil, bol nešťastný a nahnevaný, pretože zlyhal. Zo spánku obvinil svoje viečka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý deň na mieste, kam dopadli, vyrástol krík. Keď si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spať.

Do Európy sa čaj dostal v 17. storočí. V 18. storočí prenikol do Británie, kde sa stal súčasťou do tamojšej kultúry, aj keď mnohí čajomilovia nevedia Britom odpustiť, že si dávajú do čaju mlieko.