Robo Papp sa narodil 12. januára 1982 v Šali. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu chemickú, no už odmalička ho viac zaujímala hudba. Venuje sa najmä hudobnému štýlu r’n’b, vydal tri sólové albumy, momentálne pripravuje materiál na ďalší. Nedávno sa oženil.
Mama ako kamarátka
S mamou sme boli vždy kamaráti. Asi aj preto, že som sa jej narodil ako dvadsaťdvaročnej a mali sme k sebe blízko. Nepoznal som tresty, zákazy, všetko sme spolu riešili - aj moje frajerky. Spolu sme si chodili niekam sadnúť a dodnes si výborne rozumieme, aj keď sme dosť rozdielne povahy. Priviedla ma k tomu, že sa o seba starám. Mama je kozmetička, takže som odmalička chodil do rôznych salónov, kde robila, a to sa mi ako spevákovi hodí dodnes. Chvalabohu som však po nej nezdedil totálny hudobný hluch. Keď videla, že to s muzikou myslím vážne, platila mi prvé nahrávky, demá, kúpila mi prvú gitaru. Vždy mi verila a nepripustila, že by mi to nemalo vyjsť.
Protiklady sa priťahujú
Evu som stretol, keď som išiel robiť rozhovor do rádia, kde pracovala ako produkčná. Upútala ma výzorom, aj tým, že mala zmysel pre humor. Preskočila iskra. Bol som vtedy hrozne hanblivý 18-ročný chalan, takže prvý krok spravila ona a nabralo to celkom rýchly spád. Vedel som, že patríme k sebe. Prišli aj krízy, ktoré sa skončili dvomi rozchodmi. No vždy potom som mal pocit, že je náš vzťah lepší a lepší. Ešte viac som si uvedomil, že by som bez nej nevedel byť. Asi aj preto, že sa dosť dopĺňame. Ja som impulzívny, Eva zodpovedná. Ja som bordelár, ona je veľmi poriadkumilovná a praktická. Bez nej by som si nevedel usporiadať život. Takisto je oveľa pokojnejšia ako ja. A hoci veľa vecí berie pragmaticky, má zmysel pre humor.Páči sa mi, že je vyrovnaná osobnosť, čo mi dáva nesmiernu silu. Eva sa rozumie veciam okolo hudby, ale to nie je v našom vzťahu rozhodujúce. Je kritická a máloktoré moje skladby sa jej páčia. Na posledný album mi aj robila texty, tie ma dokonale vystihli. Po šesťročnom vzťahu sme sa v lete vzali. Aj keď sme si mysleli, že to nič nemôže zmeniť, predsa len máme iný pocit. Patríme si a všetko je akési prirodzenejšie. Hľadáme si dom a rozmýšľame o deťoch.
Hudobné inšpirácie
Jana Kirschner ma ovplyvnila viac-menej nechcene. Nikdy sme neboli veľkí kamaráti, ale keď sme obaja začínali, mali sme spoločný manažment a vídali sme sa pracovne. Vždy som jej veril a videl v nej model, ako to môže fungovať. Napríklad oveľa viac sa venovala hudbe ako novinárom a veciam okolo. Je to osobnosť a veľký muzikant. Nikdy nerobila veci pre peniaze, ale pre to, aby ju to hudobne niekam posunulo. S Darou Rolins je to iná kapitola. Moja manželka je s ňou kamarátka odmalička a zoznámila nás. Môj sen bol s Darou niečo urobiť a veril som, že to vyjde. Potom pokrstila môj druhý album, išli sme na mesačné turné a nahrali sme dva duety. Videl som u nej profesionalitu, v ktorej podľa mňa v slovenskom ani v českom šoubiznise nemá konkurenciu.
Článok nájdete aj v magazníne SMEženy - vychádza každú sobotu ako príloha denníka SME