Nebezpečnejšia, ako sa zdá

Pre väčšinu z nás je chrípka iba nepríjemná skúsenosť, no v niektorých prípadoch môže mať naozaj vážny priebeh a následky, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici. U vysoko rizikových osôb môže spôsobiť až ohrozenie života. Chrípka prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest.

Jej nástup je obvykle náhly. Začína sa zimnicou, bolesťami hlavy a teplotou, ktorá rýchlo vystúpi na 39 - 40 ºC. Vtedy pociťujeme celkovú slabosť, únavu, malátnosť, máme bolesti svalov a kĺbov, najmä rúk a nôh. V dôsledku zápalu sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek vzniká postupne suchý kašeľ, nádcha, pocit sucha, škriabania v hrdle a pálenia za hrudnou kosťou. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky približne po piatich dňoch odznejú, hoci únava a slabosť môžu pretrvávať dlhšie. K úplnému uzdraveniu obvykle dochádza do dvoch týždňov.

Rande naslepo
„Vírus chrípky sa roznáša vzduchom, pričom nakazený človek vylučuje veľké množstvo vírusu z dýchacích ciest najmä v prvých dvoch dňoch ochorenia. To je hlavný dôvod rýchleho šírenia chrípky. Samozrejme, že pobyt v uzavretých, preľudnených priestoroch s nedostatočným vetraním šírenie urýchľuje. Vírus je zároveň schopný krátky čas prežívať aj vo vonkajšom prostredí, napríklad na rukách, vreckovkách, povrchoch predmetov, takže sa môže prenášať aj touto cestou,“ vysvetľuje epidemiologička MUDr. Zuzana Krištúfková z Katedry epidemiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Následky chrípkovej infekcie sú vážnejšie a trvajú dlhšie, pokiaľ sa choroba poctivo nevylieči. Väčšinou sa zotavíme v priebehu štrnástich dní, no problémy môžu nastať u zdravých ľudí a v každom veku. Prípadnými komplikáciami je napríklad zápal pľúc, bronchitída a ušná infekcia.

Ako sa ochránime
Aby sme sa vyhli nakazeniu chrípkou a prenosu vírusov z infikovaného človeka, je potrebné udržiavať sa stále v dobrej fyzickej kondícii, najmä správnou životosprávou, dostatočným prísunom vitamínov, pohybovou aktivitou s každodenným pobytom na čerstvom vzduchu a otužovaním. Najmä v chladnom období je dôležité vhodné obliekanie, ktoré zabráni podchladeniu, pretože to sa považuje za štartujúci mechanizmus. „Keďže chrípka sa prenáša vzduchom, dôležité je časté účinné vetranie miestností a upratovanie navlhko, ktoré zabráni šíreniu infekcie zvíreným prachom. Takisto včasná izolácia a liečba chorého má dva významy: po prvé sa zabráni šíreniu nákazy a zároveň sa významne zníži riziko ťažkého priebehu a vzniku komplikácii,“ upozorňuje lekárka.

Prvá pomoc
Na Slovensku sa každoročne evidujú približne dva milióny ochorení na akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky, pričom očkovanie je podľa lekárov najúčinnejším prostriedkom. To sa odporúča najmä osobám, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť vzniku komplikácií, alebo ktoré sú najviac vystavené riziku nákazy. „Protichrípkovú vakcínu je možné podať každému, okrem osôb s kontraindikáciou uvedenou v príbalovom letáku,“ hovorí epidemiologička.

Pozor na nákazu
Epidémiou možno nazvať stav, ak je výskyt choroby v populácii alebo v regióne podstatne vyšší ako bežne počas celého roka. „Chrípkové epidémie sa vyskytujú prakticky každý rok, hoci ich rozsah a intenzita sa značne menia. Odhaduje sa, že každoročne ochorie na chrípku približne 10 - 15 % ľudí na svete. V priebehu veľkej epidémie chorobnosť môže dosiahnuť až 50 %,“ hovorí MUDr. Krištúfková. „V našom klimatickom pásme ako ‚chrípkovú sezónu‘ označujeme obdobie od 1. októbra do 30. apríla. Chorobnosť sa zvyšuje najmä v priebehu decembra a januára a spravidla začiatkom februára kulminuje v epidémii, ktorá v priebehu štyroch až ôsmich týždňov zachváti celé územie Slovenska.“ £

OČKOVAŤ alebo NEOČKOVAŤ
čo radí LEKÁRka a čo HOMEOPATička

S injekciou proti ochoreniu
„Zloženie očkovacej látky proti chrípke sa aktualizuje pred každou sezónou,“ hovorí MUDr. Krištúfková. Vakcinácia môže spôsobiť aj niektoré nežiaduce vedľajšie účinky, napríklad bolestivú reakciu v mieste vpichu, začervenanie, opuch, zvýšenú teplotu, malátnosť. Všetky ťažkosti však vymiznú po niekoľkých dňoch. „Následne po očkovaní začne imunitný systém produkovať protilátky proti bielkovinám vírusov, ktoré boli v očkovacej látke. Ak sa človek infikuje skutočným vírusom, tieto protilátky sa nadviažu na častice vírusu, ktoré vnikli do organizmu a vírusy sú odstránené skôr, ako vyvolajú ochorenie, alebo ochorenie prebehne len mierne. Dostatočná ochranná hladina protilátok sa vytvorí za 10 - 14 dní po očkovaní,“ vysvetľuje epidemiologička.

Pomocou celosvetovej siete laboratórií identifikujú štyri centrá Svetovej zdravotníckej organizácie vírusy, ktoré cirkulujú vo svete. Na základe týchto informácií sa vakcíny každoročne aktualizujú tak, aby obsahovali tie chrípkové vírusy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou môžu zapríčiniť rozsiahle a vážne epidémie. Podľa epidemiologičky je najvhodnejšie dať sa zaočkovať v období od polovice septembra do konca novembra. Ak sa totiž očkuje neskôr, môže sa stať, že očkovacia látka nestihne zabezpečiť imunitnú odpoveď. „Neraz sa ľudia sťažujú, že napriek očkovaniu na chrípku neskôr ochoreli. Je potrebné však overiť, či ochorenie bolo skutočne zapríčinené vírusom chrípky. Niektorí ľudia, najmä starší, si napriek očkovaniu nevytvoria dostatočnú hladinu protilátok. U tých osôb je však pravdepodobné, že ochorenie bude prebiehať oveľa miernejšie, bez komplikácii a bez toho, aby si vyžadovalo hospitalizáciu alebo aby vyústilo do úmrtia,“ uzaviera lekárka.

Očkovanie s následkami
Doktorka homeopatie Viera Golská považuje za hlavný problém vedľajšie účinky očkovania. „Môžu spôsobiť okamžité alebo aj trvalé následky. K tým okamžitým patrí teplota, alergické reakcie či kŕče, ktoré majú niekedy veľmi ťažký priebeh. Medzi trvalé radíme napríklad epilepsiu, zníženie schopnosti adaptácie na neskorší liekový proces alebo paralýzu.“ Ak sa človek rozhoduje, či sa má dať zaočkovať, alebo nie, mal by si to vraj veľmi dobre zvážiť. „My homeopati si myslíme, že každá jedna baktéria alebo vírus, ktorý zaočkujeme do tela, má v organizme nejaký ohlas. Závisí potom od konkrétneho imunitného systému, či je dosť silný a či ho tá reakcia nezničí. To znamená, že treba rozlišovať, či ide o pacienta slabšieho, ktorého môže vakcinácia nabúrať, alebo o človeka so silným imunitným systémom, schopným vytvárať si protilátky.“

Homeopati sa zhodujú na tom, že najideálnejšie je hľadať vírusy vnútri nás, nie vonku. „Ten nepriateľ je priamo v našom organizme, je to náš slabý imunitný systém. Preto ho treba budovať, ale nie formou vakcinácie,“ hovorí Viera Golská. „Každý by mal dbať na dlhodobé budovanie si imunity správnou životosprávou, racionálnou stravou obsahujúcou málo soli, tukov, cukrov a bielej múky, ale s vysokým obsahom vitamínov, minerálov, ktoré si najmä v zime musíme do stravy vedome pridávať. Dôležité sú prirodzené produkty, najmä vo forme prírodných antibiotík - cesnak, propolis či echinacea. Taktiež je veľmi účinný včelí peľ bohatý na vitamín B. Netreba zabúdať ani na duševnú harmóniu, pretože stresy, traumy a zlé zážitky veľmi vážne oslabujú imunitu a zanechávajú na nás stopy,“ dodáva homeopatička.

Ako rozoznať chrípku od prechladnutia
Bežné prechladnutie trvá kratšie, človek má nádchu, kýcha, slzia mu oči a bolí hrdlo. Ochorenie je obmedzené len na horné dýchacie cesty, teplota do 38 ºC prichádza zvyčajne do dvoch dní od prepuknutia nádchy. Pri chrípke je to naopak – horúčka vyletí z ničoho nič hore a až po niekoľkých dňoch prichádza kašeľ a zapálené hrdlo.

Kto by sa nemal očkovať
l osoby alergické na slepačie vajcia,
l ženy v prvom trimestri tehotenstva a
l deti mladšie než šesť mesiacov.

Článok nájdete aj v magazníne SMEženy - vychádza každú sobotu ako príloha denníka SME

Autor: Eva Miklánková