Návrat do práce

Deti pre vás znamenajú radosť, pre zamestnávateľov choroby, návštevy lekárov, krúžky. A tým aj vašu častejšiu neprítomnosť. „Mnoho mojich známych si po pôrode hľadalo prácu, ktorá by ich napĺňala. Absolvovali množstvo pohovorov. No keď prišlo k tomu, že majú doma malé dieťa, zatvorili sa im dvere. Je to tichá diskriminácia, ktorá tu však funguje,“ hovorí psychologička Lucia Čierňavová.

S tým má svoju skúsenosť aj Katarína Vargicová, ktorá pracuje ako ekonómka. Z firmy, v ktorej bola zamestnaná päť rokov, odišla pre tehotenstvo. Naplánovala si, že dva roky ostane s dieťaťom doma. „Pritom so šéfom som bola dohodnutá, že nastúpim späť. No firma medzi časom zanikla, a tak som sa začala rozhliadať a hľadať si iné miesto. Bola som presvedčená, že s vysokou školou a desaťročnou praxou to nebude problém. Už prvé pohovory ma presvedčili o opaku. Keď som spomenula jedenapolročnú dcéru, poďakovali sa mi, že sa mi ozvú. Neozvali sa. Vyšiel mi asi až desiaty pokus,“ spomína Katarína.

Vždy pripravená
Desiatky odoslaných životopisov, ktoré ostanú bez reakcie, či viac neúspešných pohovorov zamáva aj so silnejšou náturou. A myšlienkam o svojej neschopnosti či bezvýchodiskovej situácii sa vyhne asi máloktorá. „Určite je to pre ženy frustrujúce. Preto je dobré hľadať riešenia ešte skôr, aby k takýmto situáciám ani nedošlo,“ radí psychologička. Čo to znamená? Nehľadajte si prácu na poslednú chvíľu, teda len niekoľko mesiacov predtým, ako sa chcete zamestnať. Dobré je začať ešte počas dovolenky, zorientovať sa lepšie v tom, čo sa deje na trhu práce. Ak ste zamestnaná, zisťujte, či je vaše miesto ešte aktuálne a čo sa na ňom od vás očakáva. „Pre matku je dobré, ak sa počas materskej na sto percent nevenuje iba dieťaťu, ale aj sama sebe a sledovaniu okolitého sveta. Tiež by sa mala zaujímať o nové trendy v oblasti, v ktorej pracuje. A celkovo sa nevyhýbať spoločnosti,“ radí Erika Bohdanová z personálnej agentúry A-credit. Takisto je nevyhnutné zdokonaľovať sa vo veciach, ktoré ženu po nástupe do práce čakajú. Ani by ste neverili, ako ľahko môžete za dva roky prísť o svoju plynulú angličtinu alebo zručnosť pri práci s počítačom. „Jednoducho si treba vytvoriť svoj systém a venovať sa aj sebe,“ vysvetľuje psychologička.

Rozdelenie úloh
Aj tak však ostáva ešte veľa vecí, ktoré môžu prvé týždne v práci poriadne skomplikovať. V prvom rade nie každá matka dobre zvláda odlúčenie od dieťaťa, s ktorým v poslednom čase trávila takmer 24 hodín denne. Často to nie je iba dieťa, kto si ráno pri odchode do škôlky poplače. „Je to normálne, najmä ak sa medzi matkami a deťmi vytvorí silné puto. Pomôže brať to ako normálnu situáciu, ktorá trvá prechodné obdobie. A najmä si to matka musí vyriešiť sama, aby tým dieťa nezaťažovala,“ tvrdí psychologička. Nástup do práce však môžu osladiť aj kolegovia. Ešte vždy sa totiž nájdu takí, ktorí na vás pri skoršom odchode budú prinajmenšom nepekne zazerať. „Určite to, ako žena zvládne nástup do práce, záleží aj na ľuďoch, ktorí s ňou pracujú. Či aj oni majú deti, alebo aká je ich miera tolerancie,“ objasňuje Čierňavová.

Aj toto však treba riešiť preventívne a s podobnými situáciami rátať už vopred. Nájsť si niekoho, kto s dieťaťom pomôže, keď bude choré alebo ho bude treba odviesť do krúžku, a s kolegami sa dohodnúť, že v iných prípadoch rady zaskočíte zasa vy. Rovnakú fér hru treba hrať aj so zamestnávateľom. Aj keď niekedy sa bude zdať jednoduchšie zatajiť, že na vás doma čaká trojročný škôlkar, skúste byť priama. A nebojte sa určiť si pravidlá či dokonca podmienky. Často sa to môže vyplatiť. Erika Bohdanová si dokonca myslí, že niektorí zamestnávatelia viac ocenia čerstvé mamičky ako bezdetné. „Pretože matky si uvedomujú, že svoju častejšiu neprítomnosť alebo kratší pracovný čas musia niečím nahradiť. A tak sú často spoľahlivejšie, vzdelanejšie, viac im na práci záleží. Pretože si viac cenia svojej šance.“

Materská a rodičovská dovolenka v zákonoch
Presné informácie nájdete v Zákonníku práce v paragrafoch 166 až 170 alebo na www.zbierka.sk. Podľa nich:
1.  prináleží žene materská dovolenka 28 týždňov
2.  ak žena porodila zároveň dve alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú ženu, má nárok na materskú dovolenku 37 týždňov
3.  žena nastupuje na materskú dovolenku 6 týždňov pred pôrodom, najskôr 8 týždňov. Materská dovolenka však nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu
4.  rodičovská dovolenka sa začína spravidla hneď po skončení materskej dovolenky. Dĺžka rodičovskej dovolenky je u nás 3 roky. V prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je to 6 rokov.

Kedy je ideálny čas nastúpiť do práce?
Opýtali sme sa psychologičky Lucie Čierňavovej: „Správny čas určite neexistuje, je to nesmierne individuálne. Záleží aj na tom, ako matka zvláda obdobie dovolenky. Je lepšie byť s dieťaťom v pohode kratší čas ako nervózna dlhodobo. Ide skôr o kvalitu ako kvantitu spoločne stráveného času. Určite treba brať ohľad na dieťa. Treba si zvážiť, či je v poriadku ísť už po pár mesiacoch do práce.

Odporúčala by som ostať aspoň jeden rok doma. Je dôležité, aby si mama mohla vytvoriť vzťah k dieťaťu, aj aby dieťa mohlo dostať to, čo potrebuje. Z výskumov vyplýva, že je optimálne, ak aspoň počas prvého roka dieťa zažíva intenzívnu starostlivosť. Rozhodujúce sú totiž prvé mesiace, keď dieťa získava základný pocit bezpečia. Keď nemá pri sebe osobu, na ktorú sa môže spoľahnúť, sú z toho v dospelosti často nevysvetliteľné strachy. Prvý rok potrebuje dieťa neustály kontakt s niekým, kto mu bude k dispozícii. Môže to byť mama, babka alebo otec. To je základ psychického zdravia do ďalšieho života.“

Podpora EÚ
Záujmové združenie Mymamy funguje od roku 2000. Jeho hlavným cieľom je poskytnúť ženám priestor na komunikáciu a podporu v čase materskej dovolenky či starostlivosti o deti v predškolskom veku. Ponúkajú napríklad projekt Z materskej dovolenky do práce – je spolufinancovaný Európskou úniou. Je určený nezamestnaným ženám po materskej dovolenke, ktoré sa starajú minimálne o jedno nezaopatrené dieťa, uchádzačkám o zamestnanie s rodinnými povinnosťami, ženám končiacim materskú dovolenku. Viac informácií vám poskytnú v materskom centre Mymamy na t. č. 051 / 771 07 07, na www.mymamy.sk alebo v materskom centre Bambino na t. č. 052 / 77 32 413, bambino@sinet.sk.

Čo je materské centrum?
Materské centrá sú podporné neziskové zariadenia pre rodiny s deťmi. Zakladajú ich ženy na materskej dovolenke, ktoré sa zárovéň stávajú na určité obdobie ich manažérkami. Medzi aktivity materských centier patria programy pre deti (herňa, ale aj opatrovateľská služba), pre ženy (kurzy cudzích jazykov či psychologická poradňa), pre celé rodiny. Na Slovensku ich funguje viac ako osemdesiat. To najbližšie si môžete nájsť na stránke www.materskecentra.sk. Občianske združenie Únia materských centier, Baštová 5, Bratislava, t. č. 02/544 179 06.

Adresy, ktoré vám pomôžu
www.employment.gov.sk – informácie o dĺžke trvania a nároku na materskú. 
www.socpoist.sk  – informácie o žiadosti na materské.
www.porada.sk  – finančné záležitosti späté s materskou a rodičovskou dovolenkou.

Môj manžel zvláda všetko okrem dojčenia
Lenka Šoltýsová (32), PR-manažérka hotela RADISSON SAS CARLTON a asistentka generálneho riaditeľa, na materskej dovolenke bola 28 týždňov, 9-mesačný syn Samuel

Pri pohľade na vždy upravenú a usmiatu PR-manažérku bratislavského hotela sa dá ťažko tipnúť, že okrem časovo náročnej práce zvláda aj výchovu deväťmesačného syna. Počas materskej popri dojčení a prebaľovaní vybavovala pracovné telefonáty a neskôr aj odbiehala do hotela. „S riaditeľkou sme sa dohodli, že na ten čas nebude za mňa hľadať náhradu. Kontakty a vzťahy som si budovala niekoľko rokov.“ Skombinovať prácu s rodinou vraj nikdy nebrala ako problém. Bola to pre ňu výzva. „Moji kolegovia ma po materskej brali úplne v pohode. Možno aj preto, že je tu niekoľko žien, ktoré majú bábätká. Takže sme tu spravili taký menší babyboom,“ smeje sa.

To, že by ako matka v práci poľavila, rezolútne odmieta. „Práve naopak. Mám pocit, že sa moja produktivita práce zvýšila. Viem si lepšie naplánovať a rýchlejšie splniť všetky pracovné povinnosti.“ Lenka nikdy neuvažovala o tom, že by si jedného dňa do práce pribalila aj syna s kočíkom. „Výpomocou mi je manžel. Ako profesionálny tanečník má flexibilnú prácu. Keďže robí najmä na projektoch, máva aj dvoj- či trojmesačné voľno. Vtedy sa stará o syna on. Niekedy už so smiechom hovorím, že manžel okrem dojčenia zvláda úplne všetko.“ A keď nemôže, na rade je Lenkina mama. Vety ako - „Za mojich čias,“ či „Rob to inak“ vraj nikdy od nej počúvať nemusí. Výchovu svojho vnuka akceptuje. „Obidvaja majú moju absolútnu dôveru. Viem, že bez nich by som to zvládala ťažko.“ No aj napriek tomu priznáva, že ráno sa jej niekedy odchádza z domu ťažšie. O to viac sa však teší domov. „Vždy ráno sa mu hodinu naplno venujem. Keď prídem z práce a syn je ešte hore, okúpem ho a nakŕmim. Vtedy idem na tisíc percent a venujem sa iba jemu. Tak ako aj cez víkendy. Mám pocit, že za ten čas, čo spolu strávime, odo mňa dostane veľa.“

Musím sa spoliehať iba na seba
Elena Kolínková (29), regionálna koordinátorka pre sieť Únie materských centier, na materskej dovolenke bola tri roky, dcéra Emma (5)

Aj keď neprežíva práve najľahšie obdobie, pôsobí absolútne vyrovnane. Päťročnú dcérku vychováva sama, len nedávno musela zvládnuť sťahovanie do Bratislavy a navyše zabehnúť sa v novej práci. Napriek tomu sa nesťažuje. Ešte ako študentka vysokej školy odišla do zahraničia, kde sa živila ako opatrovateľka detí. Bolo to tehotenstvo, čo ju priviedlo späť na Slovensko. „Najprv som pre finančnú situáciu chcela pracovať skôr ako po troch rokoch. Keď som sa začala zaujímať o výchovu dieťaťa, rok na materskej sa mi zdal veľmi krátky,“ tvrdí. Po dvoch rokoch však opäť začala uvažovať o práci.

Keďže pre odchod do zahraničia nedokončila vysokú školu, ako hovorí, veľmi rýchlo zhodnotila svoje šance. „Už počas materskej som preto zakladala materské centrum a začala tam pracovať.“ Potom sa zo Skalice presťahovala do Bratislavy. Zmenila prácu. A musela začať odznova. „Vlastne iba v tomto období zažívam, ako by som po piatich rokoch nastúpila z materskej. Predtým nebol problém dohodnúť sa, keď bolo dieťa choré, vyzdvihnúť ho zo škôlky. Teraz cítim, že ma už tlačí čas.“ Riešenie preto hľadá v opatrovateľke. Rodičia, ktorí bývajú v Skalici, jej už toľko pomáhať nemôžu. „Tým, že som sama na výchovu, musím sa spoliehať iba na seba. Keď sú na dieťa dvaja, predsa len si vedia rozdeliť čas a dá sa to zvládnuť jednoduchšie.“

Sama cíti, že mať menšie dieťa a nájsť si prácu, môže byť komplikovanejšie. „Nenazvala by som to priamo diskrimináciou. No keď prídem do zamestnania a nespomeniem dcérku, je všetko v poriadku. Pri dieťati totiž veľa zamestnávateľov vidí komplikáciu. A hoci to nikto nepovie priamo, matke sa výber zamestnaní zužuje. Určite sú výnimky, sú firmy, kde sú veľmi ústretoví k matkám s deťmi.“ Tvrdí, že zamestnávateľov chápe, no zároveň sa jej to zdá nelogické. „Nebudeme rodiť deti? Alebo si žena musí vybrať? Spoločnosť by mala vyjsť mamičkám viac v ústrety aj v živote, nielen na papieri.“

Všetko má svoj zmysel
Ružena Novotová (39) redaktorka ženského časopisu, na materskej dovolenke bola desať rokov, synovia Peter (14) a Matej (7)

Keď sa jej spýtate, či roky strávené na materskej dovolenke ľutuje, odpovedá rázne: „Absolútne nie! Pretože som videla, že to všetko malo zmysel.“ Plánovala sa po trojročnej materskej dovolenke vrátiť späť do práce. Prišlo však ale. „Starší syn sa narodil s detskou mozgovou obrnou. A nebolo veľmi na výber. Jeho zdravotný stav si vyžadoval celodennú starostlivosť. Je totiž veľký rozdiel, či sa o postihnuté dieťa intenzívne staráte, alebo ho zveríte niekomu inému.“ A tak denne venovala niekoľko hodín rehabilitácii. Po šiestich rokoch však prišli výsledky a s tým aj nádej, že by sa Peter mohol postaviť na vlastné nohy.

Na rad prišli úvahy o ďalšom dieťati. „Po narodení mladšieho syna však Peter ešte nechodil. Prvý rok bol veľmi náročný.“ Aj to sa však začalo zlepšovať. Práca Ružene chýbala, tak počas desiateho roku na materskej pomáhala založiť materské centrum. „Vybavovanie a vymýšľanie projektov mi veľmi pomohlo. Opäť som sa dostala viac medzi ľudí.“ Pol roka predtým, ako chcela nastúpiť do práce, začala rozosielať životopisy. Poslala ich stodvadsať. A výsledok? Pozvali ju na dva pohovory. „Bez toho, že by som súčasne pôsobila v materskom centre, asi by to na mňa pôsobilo dosť deprimujúco.

No odporučili mi, aby som situáciu doma pri pohovoroch priznala.“ Poslúchla ich. Jeden konkurz vyhrala. „Začala som pracovať ako redaktorka časopisu o bývaní: zvykať si opäť na spoločnosť a ľudí.“ Zmenou bolo pre ňu už len to, že mohla ísť s kolegyňami na obed. „Prijali ma bez problémov, a to mi dosť pomohlo.“ Aj manžel si musel na vzniknutú situáciu zvykať. Domáce práce sa rozdeľujú podľa toho, kto má viac času, rovnako je to s vozením detí či s rehabilitáciou. A funguje to. „Bez svojich rodičov by som to nezvládla. Keď máte okolo seba priateľov, blízkych, je naopak obohacujúce, keď sa matka nevenuje iba rodine.“

Článok nájdete aj v magazníne SMEženy - vychádza každú sobotu ako príloha denníka SME