Kde sa vzala plastická chirurgia

Plastická chirurgia je pojem, ktorý sa nám vynorí pri pohľade na umelé prsia, poskakujúce vo výstrihu peroxidovej blondíny na televíznej obrazovke. Táto oblasť chirurgie však disponuje oveľa širším poľom pôsobnosti. Okrem vylepšovania zovňajšku a utíšenia komplexov, teda estetickej chirurgie, zahŕňa aj život či zdravie zachraňujúce transplantácie, operácie rázštepov a podobne.

Plastická chirurgia tu bola už dávno. Kozmetická, resp. estetická chirurgia sa dá považovať za akýsi boom, ktorý vypukol koncom 19. a začiatkom 20. storočia ako jeden z tisícov ďalších dôsledkov tých čias .

Ako hlboko do minulosti siahajú korene plastickej chirurgie?
Chirurgia vo všeobecnosti sa popri pôrodníctve považuje za najstarší medicínsky odbor. Dôkazy o prvých chirurgických zákrokoch pochádzajú z doby kamennej. Už naši pravekí predkovia otvárali v rámci liečebnej kúry telesné schránky svojich blížnych a snažili sa preniknúť do tajov ľudského organizmu.

Plastická chirurgia je dieťaťom starovekej indickej medicíny. Pred zhruba 4000 rokmi Indovia vyvinuli metódu, pomocou ktorej nahradili odseknutý nos alebo uši kožnými lalokmi z líc či čela. Useknutie častí tváre sa v tej dobe totiž bežne používalo ako populárna forma trestu. Potrestaní hriešnici si potom samozrejme nepripadali príliš atraktívne a tak sa snažili nájsť spôsob, ako prinavrátiť svoju nevzhľadnú fasádu do pôvodného stavu. Slávny indický chirurg Sushruta vykonával transplantácie kože už v 8.storočí pred Kristom. Jeho chirurgické operácie opisuje dielo Sushruta Samhita.
V stredoveku ,rovnako ako i iné medicínske odvetvia, chirurgia klesla na úroveň remesla. Pokrok v oblasti plastickej chirurgie stagnoval prakticky až do 18 - 19 storočia. potom však vývoj nabral rýchle obrátky.

Prvým známym plastickým chirurgom na americkom kontinente bol doktor John Peter Mattaner, ktorý sa narodil v roku 1787 vo Virgínii. Všestranný Mattaner uskutočnil prvú operáciu rázštepu v Novom svete v roku 1827 pomocou nástrojov, ktoré sám navrhol.

Odkiaľ sa vzal botox?
V médiách sa často objavujú porcelánové tváričky rozličných celebrít po tridsaťpäťke bez jedinej vrásky a tak máme aspoň hmlisté znalosti o tom,. na čo asi botox slúži. Skutočný pôvod a účel tejto „injekcie mladosti“ však medzi laickou verejnosťou príliš rozšírený nie je.

Botulinum toxín je v podstate baktéria, ktorá často zapríčiňuje toxikáciu zle spracovaných a uskladnených mäsových výrobkov. Nemecký lekár a básnik Justinus kernenr ,ktorý ako prvý prišiel na myšlienku použiť botulinum toxín ako liek, ho z tohto dôvodu nazval „klobáskovým jedom“. S botulotoxínom sa vcelku úspešne zaoberalo viacero jeho nasledovníkov, s úmyslom izolovať túto baktériu a umelo ju vypestovať. Písal sa rok 1949, keď skupina vedcov okolo Burgena objavila, že botulotoxín zabraňuje nervovo svalovému spojeniu a teda aj sťahovaniu mimických svalov.

O viac než tridsať rokov neskôr , konkrétne v roku 1973, použil Alan B. Scott botulotoxín typu A pri experimentoch s opicami. O sedem rokov neskôr si to v oficiálnom duchu odskúšal aj na človeku trpiacom strabizmom.

Objavenie kozmetického efektu botoxu sa pripisuje manželskému páru Carrutherovcom z Vancouveru v kanade. V apríli 2002 americká FDA ( Food and Drug Administration ) oficiálne uznala botox ako prostriedok na dočasné odstránenie „mračivej“ vrásky medzi obočím nad koreňom nosa. BTX – A, ako sa v skratke hovorí botulotoxínu typu A, bol tiež schválený ako medikament proti nadmernému poteniu v oblasti podpazušia. Pole pôsobnosti botoxu tým však ale nekončí. Neustále sa vynárajú štúdie polemizujúce o jeho možných pozitívnych účinkoch v prípade zdravotných ťažkostí ako je astma, bolesti hlavy a podobne. Botoxová injekcia ako „rýchly omladzovač“, je v dnešnej dobe na amerických klinikách krásy najbežnejšou úpravou zovňajšku.