Prečo ženy mužom nerozumejú?

tým či oným a ako to on pochopil, respektíve nepochopil?
Ešte dlho po záverečnej, potom, čo sa slovné súboje zahrali do autu pod teplú perinu a vy ste vytiahli iné zbrane, si trieskate hlavu o čelo postele a zúfalo prosíte nejakého supervedca ,aby už konečne vynašiel ten zázračný kód, ktorý dešifruje mužské myšlienkové pochody a vám konečne svitne....?

Spoliehať sa na rozličné príručky a brožúrky ,ktoré odhaľujú „šokujúce zistenia“ o mužskej duši a prezrádzajú, ako tie „šokujúce zistenia“ čo najlepšie využiť vo svoj prospech, a mimochodom väčšinou ich píšu ženy, nie je práve najrozumnejší nápad. Tieto múdre knižky sa vyjadrujú príliš zovšeobecnene a keďže autorky nemajú ani potuchy, čo za „exemplár“ ste si nasťahovali do života, ich rady sú v konečnom dôsledku pri riešení konkrétneho problému nepoužiteľné. Vzťahové záležitosti a partnerská komunikácia sa jednoducho do určitej vopred narysovanej šablóny vtesnať nedajú. Nech si hovorí kto chce, čo chce.

Dobrodružná cesta do tajných zákutí mužskej duše sa určite nepraktikuje ani formou vysedávania pri kávičke s bandou rovnako postihnutých kamarátok, ohováraním každého jedinca opačného pohlavia a snahou o hĺbkovú analýzu jeho šedej kôry mozgovej.

Na to, aby ste zistili ,aká funkcia prislúcha tomu ktorému koliesku v hlave vášho drahého a konečne pochopili „reči jeho kmeňa“, musíte otočiť spôsob svojho doterajšieho myslenia o stoosemdesiat stupňov. Nie je to veru ľahká úloha, hoci po x nedorozumeniach je zrejme vaše odhodlanie porovnateľné s odhodlaním križiakov pred ich prvou výpravou.

Tajomstvo, pokiaľ vôbec ide o nejaké tajomstvo... :-D, spočíva v spôsobe komunikácie a v spôsobe myslenia. Muži a ženy skrátka komunikujú inak.
Mužom sa zdá ženský spôsob komunikácie príliš komplikovaný, rozvláčny a nezrozumiteľný. Zatiaľ čo „páni tvorstva“ vyjadrujú svoje myšlienky sformulované do reči priamo, presne sledujúc cieľ a účel svojej výpovede, ženy málokedy dokážu vyjadriť nejakú myšlienku jednoducho.
Kým nežnejšie polovičky dospejú k jadru výpovede, teda cieľu toho, o čo sa primárne chceli s recipientom podeliť, viackrát počas rozprávania odbočia do postranných uličiek, zamotajú sa do vedľajšieho reťazca myšlienok o ktorý zavadili, okľukou pozbierajú ešte ďalšie informácie, na ktoré si zrazu v procese výpovede spomenuli a až po veľmi dlhom čase reč stočia na pôvodnú tému, o ktorej mali v úmysle rozprávať.

Ženy si navzájom rozumejú a majú celkom slušnú prax v porozumení jedna druhej. Ale muži jednoducho nestíhajú. Majú radi, keď sú veci presne stanovené, pomenované a vypovedané stručne a jasne. Pri príliš zložitej komunikácii s množstvom vsuviek a odbočiek kamsi mimo „jazdnej dráhy“ im postupne ubúda kyslík v mozgu a prestanú vnímať. Potom sa ich nežnejšie polovičky čudujú, že im nevenujú dostatok pozornosti, nepočúvajú ich a preto ich už nemajú radi....klasika. A oheň je na streche.
Často to však nie je o tom, že muža nezaujíma, čo mu jeho drahá hovorí. Ale pokiaľ dotyčná chrlí zo seba prívaly slov v štýle Niagarských vodopádov, v mužovej hlave začne po chvíli bzučať ako v úli , nestačí absorbovať takú masu informácií bez logickej súvislosti a má z toho celého len riadny guláš. Nehovoriac o tom, že keď sa jeho „kvetinka“ príliš rozreční, onedlho prekročí hranicu únosnosti a jej reči sa pre neho stanú rozťahanými a tým pádom otravnými a jednoducho vypne. „Miláčik, o čom si to rozprávala pred chvíľkou? Prepáč, na sekundu som sa zamyslel...“  V preklade: „ Už asi pol hodinu driemem.“

Muži sú presvedčení o tom, že keď sa chcú so svetom podeliť o nejakú prevratnú myšlienku, ktorá im skrsla v hlave, jej transformácia do rečového prejavu by mala zabrať čo najmenej času a mala by byť čo najefektívnejšie podaná, teda najzrozumiteľnejšia. (Samozrejme, pokiaľ sa nechystá okolie obšťastniť fenomenálnou teóriou o uplatnení gravitačnej sily pri strieľaní gólov do futbalovej brány).  Áno pre neho znamená zvyčajne áno. Nie znamená nie. Bodka.

Ženy sa však dokážu len s veľkými ťažkosťami (ak vôbec) prispôsobiť faktu, že muži sa vyjadrujú o mnoho jednoduchšie ako ony. Preto často hľadajú za slovami svojho drahého iný, skrytý význam a do aleluja vymýšľajú konšpiračné teórie o tom, „ ako naozaj myslel to, čo povedal a či povedal naozaj to, čo si myslel a či tým nemyslel náhodou niečo iné...“ ...Uf! Smiešne na tom je, že v 99 prípadoch zo 100 jediný význam, aký jeho slová majú je ten. Ktorý z nich trčí už na prvé počutie.

Prečo teda ženy nerozumejú mužom, keď pochopiť ich nie je žiadna veda? Pretože hľadajú skrytý význam aj tam, kde sa žiaden postranný význam neukrýva. Robia z komára somára. Viete si však predstaviť, že by bolo všetko jasné ako facka? Čo by potom mohli ženy na babských jazdách do nemoty pitvať, rozoberať a nanovo skladať? Koniec koncov, rozvíja to fantáziu a kreativitu.