Ako vlastne možno niečo tak romantické ako je partnerský vzťah prirovnávať k obchodnej dohode? Úplne jednoducho.
Otázka je: Do koho sa zamilujeme? Je to čisto iracionálne rozhodnutie?
Nie, zamilujeme sa obvykle do niekoho, kto uspokojuje naše potreby, prípadne o kom predpokladáme, že má potenciál uspokojovať ich v budúcnosti. Pokiaľ je našou prioritou intelekt, zrejme sa zamilujeme skôr do niekoho bystrého, s kým sa zoznámime, pretože zakrátko zistíme, že tento človek uspokojuje našu potrebu rozumných debát, má takú dávku logického myslenia, akú potrebujeme na to, aby sme boli spokojní.Ak chceme získať bohatstvo, veľmi ľahko sa zamilujeme do človeka, ktorý je bohatý, prípadne o ktorom predpokladáme, že v budúcnosti bude. Nie je na tom nič zvláštne. Tento človek uspokojuje naše potreby, máme dôvod mať ho radi. Ak preferujeme fyzickú atraktivitu, zamilujeme sa do niekoho, kto uspokojuje naše estetické cítenie. Nie je to žiaden kalkul. Ak je pre muža krása dôležitou hodnotou, prečo by si hľadal partnerku medzi ženami, ktoré mu nie sú vizuálne sympatické? Takáto osoba by neuspokojovala celý život jeho potrebu a vzťah by nebol šťastný, tak ako ani obchodná dohoda nie je dobrá, keď musíte zaplatiť za niečo, čo ste vlastne nechceli, nesedí vám to, nepáči sa vám to...
Každý má iné hodnoty
Prečo by zamilovanie sa do niekoho bohatého malo byť chápané ako niečo zlé a zamilovanie sa do niekoho, kto vám denne nosí kyticu poľných kvetov naopak dobré? V oboch prípadoch ide o to isté. Žena, pre ktorú je finančné zabezpečenie a z neho plynúca istota dôležitou hodnotou, sa zamiluje do niekoho, kto túto jej potrebu uspokojí. Žena, pre ktorú je dôležité uspokojovanie potreby romantiky a denné nosenie kvetov, sa zamiluje do niekoho, kto jej tie kvety nosí a tým jej potrebu uspokojuje. Rovnaký princíp.
Mám ťa rád preto, že si?
Je milé predpokladať, že druhého máme radi pre neho samého a nie preto, čo nám prináša, ako sa správa, čo pre nás robí. Ale predstavte si, že ten koho milujete teraz by vyzeral úplne inak, správal sa k vám úplne inak, nemal by rád podobné koníčky ako vy, nekomunikoval by s vami tak, ako teraz, zamilovali by ste sa do neho aj tak? Pravdepodobne nie, lebo teraz uspokojuje vašu potrebu, robí pre vás veci, ktoré máte radi, vyzerá tak, ako sa vám to páči. Keby ste ho mali radi len pre neho samého a nie preto, ako sa k vám správa a čo pre vás robí, nevadilo by vám, ani keby sa k vám začal správať o sto percent horšie. Stále by to predsa bol on sám a ak ho máte radi len preto, že existuje, budete ho milovať za každých okolností...
Len jedna vlastnosť nestačí
Jedna vlastnosť spravidla nepostačuje na to, aby ste sa zamilovali. Niektorá je síce hlavnou, ale musí byť podporená ešte niektorými vedľajšími, ale tiež dôležitými vlastnosťami. Preto sa nezamilujeme do niekoho len a len preto, že je fyzicky atraktívny. Takých ľudí sú okolo nás stovky. Ten, komu venujeme svoju pozornosť musí mať okrem krásy ešte kombináciu pre nás dôležitých iných vlastností.
Krehká rovnováha
V začiatkoch vzťahu si partneri navzájom uspokojujú svoje potreby- emocionálne, fyzické, hmotné, každý dáva z niektorej z nich viac než ten druhý, ale má to vykompenzované zase inak. Keď sa táto rovnováha vychýli, vo vzťahu to začína škrípať. Jedna zo strán má dojem, že viac dáva, než dostáva a začne sa búriť. Čo môže nastať potom? Tichá domácnosť, odchod k rodičom, pocity nespravodlivosti, hádky, rozvod? Ćokoľvek z uvedeného. Chcete si vynútiť rovnováhu naspäť. Bojujete, načas sa vám to podarí a po čase sa rovnováha opäť vychýli a treba bojovať znova. Preto nie je partnerský vzťah ako nebo bez oblakov, ale skôr ako aprílové počasie.
Autor: Monika Rolková