Mata Hari bolo umelecké meno Margarethy Geertruidy Zelle, tanečnice s exotickým zjavom, kurtizány a najznámejšej špiónky z obdobia prvej svetovej vojny. Narodila sa 7. augusta 1876 v holandskom Leeuwardene.
Jej otec bol Holanďan, no po matke zdedila jávsky pôvod. Už v ranom veku nechala pôsobiť svoju fantáziu, písala si vlastnú biografiu, do ktorej uviedla aj to, čo ani zďaleka nebolo pravdivé. Vyštudovala učiteľský inštitút v Leidene a ako osemnásťročná sa vydala za námorného veliteľa Campbella MacLeoda.
Dvojica sa presťahovala na Jávu, žili spolu aj na Sumatre a Margaretha porodila syna a dcéru. Neskôr sa však po smrti syna rozhodla pre návrat do Európy a manželstvo sa skončilo rozvodom. O dcéru sa napokon staral MacLeod sám.
Nebola prenikavo krásna
V prvých rokoch 20. storočia žila Margaretha v Paríži, kde vystupovala v cirkuse. V tom čase sa živila predvádzaním kaskadérskych kúskov na koni. V cirkuse pôsobila pod umeleckým menom Lady MacLeod. Aby prežila, zarábala si aj pózovaním pre maliarov ako modelka. V roku 1905 sa po prvý raz presadila ako tanečníčka orientálnych tancov.

V rovnakom čase ju začali pred predstaveniami uvádzať pod menom Mata Hari, čo v preklade z indonézskeho a malajzijského jazyka znamená "slnko", alebo "oko dňa". Mata Hari bola úžasným produktom. S publikom flirtovala, pôsobila promiskuitne, pohyby jej tela budili v mnohých nepoznanú vášeň, iní ňou pohŕdali.
Vystupovala v Berlíne, Paríži i Amsterdame a všade s obrovským úspechom. Promiskuitne však nielen pôsobila, ale taká i v skutočnosti bola. Poznala postele bohatých a vplyvných mužov, spomedzi ktorých bolo mnoho vojenských dôstojníkov a politikov.
O Mata Hari sa nikdy nehovorilo, že bola prenikavo krásna, ale rozhodne bola atraktívna a pútala pozornosť svojou provokatívnosťou.
Vďaka posteľným zážitkom vedela aj to, čo iní iba tušili. V roku 1914, kedy vypukla prvá svetová vojna, mala Mata Hari 38 rokov a plno dlhov. Ako postupne starla, nemohla sa už spoliehať iba na prednosti svojho tela a mladistvú príťažlivosť.
Údajne to bol hlavný dôvod, prečo sa rozhodla pre kariéru špiónky. Viaceré odtajnené dokumenty britskej a francúzskej tajnej služby ale naznačujú, že ako špiónka nebola príliš úspešná. V mnohom však ťažila z toho, že Holandsko bolo počas vojny neutrálne.
Vďaka svojmu holandskému občianstvu mohla voľne prekračovať hranice a cestovať. Vždy sa preto pohybovala na tých trasách, ktoré boli najbezpečnejšie a všade, kam prišla, vzbudzovala veľkú pozornosť. Istý čas pôsobila ako dvojitá agentka.
Zamotaná do špionáže
Ako prví ju do svojich služieb prizvali Francúzi, no keď to Nemci zistili, požiadali ju o spoluprácu.

Zakrátko ju vypočúvala britská tajná služba a vo výpovedi uviedla, že je agentkou francúzskej tajnej služby. Oveľa neskôr sa však našli listy, ktoré poslala Nemcom napísané neviditeľným atramentom.
Tie mali jej tvrdenie, že bola iba Francúzskou agentkou, vyvracať. Nie je teda celkom jasné, kedy klamala a kedy hovorila pravdu.
V januári 1917 nemecký vojenský attaché v Madride vyslal správu o tajnom nemeckom špiónovi, respektíve špiónke, pod označením H-21, ktorý mal Nemecku výrazne pomáhať.
Rádiový signál so správou však zachytili agenti francúzskej tajnej služby a podľa ďalších pripojených informácií boli schopní rozpoznať, o koho išlo. Zaujímavé je, že správa bola zašifrovaná kódom, o ktorom už Nemci vedeli, že Francúzi ho dešifrovali. Historici tvrdia, že to bolo preto, aby v ju v prípade dvojitej špionáže zneškodnili.
Mata Hari zatkli 13. februára 1917 v jej parížskej hotelovej izbe. V čase zatknutia sa zdalo, že Francúzsko a jeho spojenci vyjdú z vojny ako porazení. Začal sa súdny proces, v rámci ktorého bola obvinená zo špionáže a spolupráce s nepriateľským Nemeckom. Mata Hari zomrela 15. októbra 1917 vo veku 41 rokov.
Vzdušný bozk na popravisku

Dôsledky svojho konania si však pravdepodobne neuvedomovala. Podľa zdrojov musela zomrieť nie preto, že spôsobila Francúzsku nejaké výrazné straty, ale skôr preto, že v roku 1917 bola francúzska armáda na pokraji vzbury.
Súdny proces, ktorý predchádzal rozsudku smrti, mal odpútať pozornosť od rozhodnutí neschopných francúzskych generálov. Svoju smrť však prijala a postavila sa jej tvárou v tvár dôstojne.
Telo Mata Hari neskôr vedci použili pre štúdium ľudského tela. Jej hlavu umiestnili v parížskom múzeu anatómie, ale v roku 2000 sa zistilo, že hlava pravdepodobne začiatkom roku 1954, kedy sa múzeum sťahovalo, zmizla. Záznamy z roku 1918 poukazujú aj na to, že múzeum disponovalo aj ostatnými pozostatkami jej tela. Keďže Mata Hari bola dvojitá špiónka, aj keď jednoznačné to nie je, podnietilo to fantáziu verejnosti a vznikli tak rôzne klebety o jej smrti.
Podľa jednej údajne poslala vzduchom bozk popravnej čate, podľa inej zasa svojmu obhajcovi, ktorý bol zároveň svedkom pri procese a jedným z jej milencov. Mnohí veria, že pred smrťou náhle rozovrela svoj kabát a popravnej čate vystavila na obdiv svoje nahé telo. Dohadov o jej posledných minútach je však viac.
SPRACOVANÉ PODĽA: en.wikipedia.org., http://encyklopedia.sme.sk/, http://mati sak.blog.obroda.sk