Ochorenie očí známe ako vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) je jednou z najčastejších príčin straty centrálneho videnia u dospelej populácie vo vyspelých krajinách. Toto degeneratívne ochorenie postihuje makulu (žltú škvrnu), ktorá zodpovedá za ostré centrálne videnie. Ide zároveň o nezvrátiteľné ochorenie, ktoré postihuje hlavne ľudí nad 65 rokov. Oko postupne stráca schopnosť ostro rozlišovať detaily, dochádza k strate videnia v centrálnej oblasti zorného poľa. Pacienti s touto diagnózou nie sú schopní rozoznávať tváre, majú problémy s čítaním a bez pomoci druhej osoby môžu mať problémy aj iného charakteru.
Práve na toto ochorenie upozorní Svetový deň zraku, ktorým je 12. október. Príčinami vzniku makulárnej degenerácie môže byť nezdravý životný štýl, UV žiarenie v slnečnom svetle, zlá životospráva s vysokým podielom tukov, nedostatok pohybu, alkohol a fajčenie. Medzi hlavné rizikové faktory pre vznik VPDM patrí aj vek nad 50 rokov, ochorenia srdca a ciev. Degenerácia makuly sa dá stručne charakterizovať ako vekom narastajúce poškodenie vrodených ochranných mechanizmov sietnice. Nebezpečie vzniku a rozvoja ochorenia sa dá zmierniť pravidelnými kontrolami u očného lekára, vylepšením životosprávy, stravou bohatou na zelenú zeleninu a užívaním doplnkov výživy bohatej na antioxidanty. Život bez nikotínu a so zeleninou na tanieri je totiž ľahší a prijateľnejší ako v tme. Choroba skrývajúca sa za štyrmi písmenami - VPDM totiž spôsobuje praktickú slepotu.
Keďže toto civilizačné ochorenie postihuje centrálnu časť sietnice, stratu zraku nemožno vrátiť späť. Prehliadkou u očného lekára sa dá ochorenie zistiť a liečiť. V opačnom prípade sa prognóza pacienta už iba zhoršuje. V pokročilých štádiách sa degenerácia makuly vyskytuje v dvoch formách - atrofickej, čo je suchá forma degenerácie, druhou je vlhká forma. Prvá z nich sa prejavuje ubúdaním tkaniva sietnice a stratou zmyslového a pigmentového epitelu. Druhú formu sprevádza rast patologických ciev a zjazvenia tkaniva sietnice oka.
Sietnicu a ľudský organizmus ako taký najviac ohrozujú oxidanty (voľné radikály), teda reaktívne zlúčeniny kyslíka, ktoré sa uvoľňujú pri zhubných metabolických procesoch. Tieto procesy sú podmienené UV žiarením slnečného svetla. Organizmus zdravého, mladého človeka dokáže vďaka prirodzeným obranným mechanizmom oxidanty z organizmu odbúravať. So starnutím sa však táto schopnosť pomaly stráca, čoho dôkazom je aj poškodenie sietnice v oblasti žltej škvrny. Azda najviac ubližujú svojej sietnici fajčiari, ktorých ochorenie postihuje viac oko zvyšok populácie. Fajčenie, aj pasívne, napomáha tvorbe radikálov, ktoré poškodzujú bunky žltej škvrny na sietnici oka. Cigaretový dym navyše znižuje prekrvenie sietnice čím prispieva k rozvoju ochorenia.
Pri prevencii, ako aj počas liečby, pomáhajú vitamíny C a E, minerálny ako zinok a selén a karotenoidy - luteín a zeaxantín. Pre zachovanie normálneho videnia je podľa najnovších poznatkov vhodný práve luteín. Dožlta sfarbený pigment sa vo väčšej miere koncentruje v makulárnej oblasti sietnice a je rozptýlený aj v očnej šošovke. Organizmus si ho sám nedokáže vytvoriť, prijíma ho ale z potravy. Nachádza sa napríklad vo vaječnom žĺtku, červených paprikách, kukurici, špenáte, kapuste a ďalšej listovej zelenine. Odborníci odporúčajú, aby každý človek v skupine nad 50 rokov navštívil špecialistu, ktorý dôkladne vyšetrí jeho zrak. Ľudia majú tendencie prichádzať k lekárovi, až keď pocítia problémy s videním, no v poslednom období aj tieto problémy mnohí riešia iba kúpou okuliarov v obchodoch bez vyšetrenia. Okuliare síce môžu pomôcť pri čítaní, no lekárske vyšetrenie zahŕňa aj kontrolu očného pozadia, ktorá môže výrazne pomôcť pri odhalení závažných očných ochorení.
Na tlačovej konferencii o problémoch zraku hovoril člen predsedníctva Slovenskej oftalmologickej spoločnosti Andrej Černák a hlavný odborník na sietnicové ochorenia Jaroslav Hasa z I. očnej kliniky Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.