Jednou z najčastejších príčin manželských (partnerských) hádok sú peniaze. Žiaden div, málokedy sa stretnú dvaja ľudia s úplne rovnakým vzťahom k financiám, ich šetreniu alebo utrácaniu, rovnakými prioritami, do čoho investovať teraz a do čoho až neskôr. S romantickou predstavou, že na peniazoch vôbec v bežnom živote nezáleží, vystačíte nanajvýš dovtedy, kým vám na dvere nezaklope exekútor kvôli neuhradenému nájomnému a keď sa už týždeň pred výplatou musíte na striedačku živiť lesnými korienkami a ďatelinou z neďalekej lúky. Peniaze netreba brať ale ani ako najvyššiu hodnotu a myslieť si, že nadbytok peňazí je zárukou šťastného vzťahu bez hádok (ono, ten dôvod sa vždy nájde).
Protiklady sa nepriťahujú!
V oblasti financií je lepšie, keď ste s partnerom podobné typy pokiaľ ide o vzťah k peniazom. Ak je jeden z vás typ, ktorý musí utratiť všetko až do poslednej koruny, pravidelne pozýva celú okolitú spoločnosť „na rundu“ a aj keď nemáte peňazí nazvyš, kupuje si rôzne veci, ktoré mu práve padnú do oka, aj keď ich nikdy nevyužije, zatiaľ čo druhý by za pár korún pokojne predal aj vlastnú obličku, možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tvrdiť, že váš vzťah je jednou veľkou prechádzkou mínovým poľom.
Žiadne extrémy
V partnerskom živote nie sú dobré žiadne extrémne typy. Ak je váš drahý extrémne šetrný, deťom nedovolí zo zásady kúpiť v lete ani kopček zmrzliny (zbytočné výdavky!), výplata putuje od vášho zamestnávateľa rovno na jeho účet, odkiaľ vám milostivo vydáva zopár drobných na nákup základných potravín s dodatkom, aby ste nezabudli priniesť blok z registračnej pokladne, asi sa z toho čoskoro zbláznite.
Ak je naopak typom, ktorý utratí celý rodinný rozpočet do poslednej koruny už týždeň po výplate, budete nútená zatajovať mu všetky možné peniaze a modliť sa, aby neprehral v kartách aj váš byt a deti. Všetky vaše kamarátky síce obdivne vzdychajú nad tým, že vám prinesie každý týždeň ohromujúcu kyticu, ale vás trápi, že pri všetkých nepredvídaných výdavkoch (pokazená práčka, lieky...), si musíte ísť pýtať pôžičku k svojim rodičom, hoci ste sa od nich už pred desiatimi rokmi osamostatnili.
Na nákladoch v domácnosti by sa mali určitým spôsobom podieľať obaja partneri. Nie je dobré, keď len jeden pokrýva celý chod domácnosti a ten druhý len šetrí. Dochádza tak k situáciám, kedy ten, ktorého peniaze sú určené výhradne na šetrenie, nemá vôbec prehľad o tom, koľko čo stojí, nemá predstavu o výdavkoch, ktoré si chod domácnosti vyžaduje, obviňuje druhého, že priveľa míňa. Ten z partnerov, ktorý chod domácnosti financuje, zase občas v hádkach vytiahne ako argument, že vlastne všetko platí on, tak druhý nech je láskavo ticho a nestará sa to toho a hneď je oheň na streche.
Spoločný účet?
Ak ste sa rozhodli prevádzať svoje výplaty na spoločný účet, nemali by ste tam odovzdávať celú sumu. Je lepšie, ak sa dohodnete na určitej rovnakej percentuálnej časti výplaty, ktorá pôjde na spoločný účet a zvyšok by ste si mali nechať poslať na svoj vlastný účet. Každý partner má nárok na svoje „vreckové“, je dosť ponižujúce oznamovať partnerovi, že vyberáme vyššiu sumu zo spoločného účtu, aby sme mu mohli kúpiť darček k narodeninám.
Domáce účtovníctvo
Ak máte pocit, že nemáte prehľad, kam sa vaše peniaze každý mesiac rozkotúľajú, skúste si na pár týždňov viesť o tom doma záznamy. Možno vám to pomôže predvídať v budúcich mesiacoch, kam bude treba investovať viac, zistíte, kde by sa dalo ušetriť. Je ale neproduktívne hádať sa s partnerom na konci mesiaca kvôli chýbajúcim desiatim korunám, ktoré vám v domácom účtovníctve nesedia.
Vo vzťahu k peniazom je tak, ako vo všetkom, treba nájsť rovnováhu. Nie je dobré odriekať si úplne všetko kvôli budúcim radostiam (ktoré ani nemusia nastať), ale ani minúť vždy všetko do posledného haliera a nezaoberať sa nepredvídateľnou budúcnosťou.
Zlaté pravidlo znie: Akýkoľvek systém, pokiaľ ide o peniaze v domácnosti, je dobrý, ak vyhovuje obom partnerom. (Nájsť taký systém je ale fuška).
Autor: Monika Rolková