Sexuálna výchova na Slovensku v podstate absentuje.
Je to dedičstvo sveta rigorózneho konzervatizmu, kde všetko sexuálne je považované za hriešne či nečisté a sex medzi dvoma partnermi je možný výhradne až po svadobnom zväzku (najlepšie len čisto za reprodukčným účelom).
Takýto potláčaný vzťah k vlastnej sexualite sa premieta do výchovy v mnohých slovenských rodinách dodnes. Téma sex je výsostné tabu. Je to čosi, o čom sa proste nehovorí. Výchova potom niekedy skĺzava do neprirodzených extrémov.
Ak napr. pri spoločnom pozeraní filmu sa na televíznej obrazovke mihne obnažené ženské ňadro, rodičia zakrývajú svojmu predpubertálnemu synčekovi oči, v snahe uchrániť ho od pohľadu na nahé ženské telo. Akoby bolo čímsi neprirodzeným či hrôzostrašným. Akonáhle však v tom istom filme jedna postava rozreže druhú katanou na štyri kusy – je to v poriadku. Násilie je tolerované i v detských kreslených seriáloch. Nahota však nie. (Pričom na tejto planéte sa vyskytujú i kultúry, ktorých jedinou odevnou súčiastkou je bambusová trubka na penis či lyková suknička a svet sa kvôli tomu točiť neprestal :-) – pozn. aut.)
Keď rodičom ratolesť dorastie do tínedžerského veku, informačné embargo doma pokračuje. Sex proste nejestvuje. Sexuálna výchova v školách sa preberá čisto teoreticko-akademicky (Keď spermia oplodní vajíčko...) a jej praktická úžitková hodnota je pre adolescentného poslucháča nulová. Výsledkom je, že tínedžer čerpá informácie od svojich kamarátov či kamarátiek, ktoré bývajú častokrát skreslené. A sexuálne povedomie je naozaj nízke. (Človek sa na internetových fórach môže dočítať napr. pálčivú otázku šestnásťročnej slečny, či nemôže otehotnieť, keď sa „jej priateľ spravil na nohavičky“, či sa „pri bozkávaní s kamarátkou nedá chytiť AIDS“ a pod.) A tak sa nepriamo podporuje vznik neplnoletých matiek a voľné šírenie pohlavných chorôb.
Potom sú rodičia, ktorí sa snažia svoje -násťročné ratolesti pred podobnými vecami izolovať. Obvykle cestou vyhrážok a zákazov, najmä u dcér, zabraňujúc im stýkať sa s potenciálnymi nápadníkmi, ísť sa zabávať von s priateľkami, navštíviť diskotéku a pod. Problémom je, že táto metóda narobí poväčšinou viac škôd než úžitku. Modelovým príkladom by mohol byť prípad rodiny, kde otec bigotným spôsobom vštepoval dcére, že mimomanželský sex je tvrdý hriech, zaručená vstupenka do horúcich pekiel a akonáhle sa dievčina osamostatnila a oprostila od rodičovského dozoru, začala striedať milencov ako na bežiacom páse. Čo teda papa dosiahol? Okrem presného opaku pôvodného zámeru ešte istú stratu dôvery medzi dieťaťom a rodičom, to ako prídavný bonus.
Človek je vskutku zaujímavý živočích. Ako jediný druh svojej planéty má problémy vysporiadať sa s vlastnou sexualitou a mať k nej zdravý vyvážený vzťah. Sex je väčšinou buď nadhodnotený alebo zavrhovaný. Preceňovanie sexuality sa viaže k nástupu dnešného veku reklamy, kde sex predáva a spoločnosti, ktorá kladie najväčší dôraz na prežívanie vlastných pôžitkov. Jeho zavrhovanie vyplýva z predsudkov, ktoré sa generačne tradujú a z neschopnosti nadviazať plnohodnotný vzťah s opačným pohlavím, z dôvodu potlačenej vlastnej sexuality, následkom príliš bigotnej konzervatívnej výchovy.
Ani jeden zo spomínaných extrémov nie je dobrý.
Školský systém, zdedený z čias komunizmu, je však po desaťročia neschopný reflektovať aktuálne otázky sexuálnej výchovy. Za sedemnásť rokov po revolúcií neprišlo k nejakej výraznej moderne. A preto by rodičia mali pripraviť svoje deti do života aj spoločnými rozhovormi na intímne témy. Sexualita je predsa prirodzenou súčasťou života. A pokiaľ sa v nej nepomôžu svojim potomkom orientovať rodičia, zastúpia ich neplnoletí kamaráti či internetové porno.
Autor: Martin Fabok
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
