SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Budeme jesť kyselinu listovú s chlebom?

Vitamín B9 čiže kyselina listová je dôležitou súčasťou biologickej štruktúry nášho organizmu. Pri jej nedostatku nám hrozia závažné ochorenia. Odborná verejnosť, ktorá má do tejto problematiky čo povedať, je rozdelená na dva tábory.

Na jednej strane sa lekári snažia vyburcovať aktívnu účasť štátu a uzákoniť obohacovanie múky týmto vitamínom, na strane druhej sa mlynári celoplošnej novele bránia.

Kyselina listová alebo folová urýchľuje metabolizmus bielkovín. "Je dôležitá pre syntézu nukleových kyselín, ktoré sú nosným materiálom genetických informácií. Takže výrazne ovplyvňuje rast, vývoj a reprodukciu buniek a je určujúcim faktorom pri tvorbe červených krviniek i regulácii vývoja bielych krviniek," vysvetľuje gastroenterológ Igor Kajaba, odborník na výživu zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. "Životne dôležitá je pre správny vnútromaternicový vývoj plodu, ktorému by jej prípadný nedostatok mohol spôsobiť vývojové a rastové poruchy najmä v prvých týždňoch tehotenstva. Vtedy žena nemusí vedieť, že je tehotná, a nedoplní prípadný deficit tohto vitamínu v tabletkách."

Skryť Vypnúť reklamu

Nedostatok kyseliny listovej sa môže prejaviť aj málokrvnosťou a problémami s vylučovaním v súvislosti s činnosťou tenkého čreva.

Kyselina listová je zároveň dôležitá aj pre chromozómy a gény: zabraňuje ich mutáciám, ktoré môžu byť prvým krokom k rakovine. A podieľa sa aj na odbúravaní homocysteínu, ktorý sa považuje za nezávislý faktor srdcovo-cievnych ochorení. Pôsobí toxicky na cievy, ktoré následným zápalom, ukladaním tukových látok a zvápenatením vytvoria obraz artériosklerózy. V neposlednom rade je vitamín B9 významným faktorom prevencie degeneratívnych ochorení centrálneho nervového systému (Alzheimerova a Parkinsonova choroba).

Vegetariáni sú za vodou

Ako dostať kyselinu listovú do organizmu?

Najprirodzenejšie je zaraďovať pravidelne do jedálnička potraviny, ktoré sú jej hlavným zdrojom.

Skryť Vypnúť reklamu

Mali by sme preto pravidelne jesť špenát, šalát a ostatnú listovú zeleninu, kvasnice, pečeň, ľadviny a iné vnútornosti, vaječný žĺtok, obilné klíčky a celozrnné pekárenské výrobky, citrusové a bobuľové ovocie, hydinové a bravčové mäso a strukoviny.

Odporúčané denné dávky tohto vitamínu závisia od veku. Dojčatá do jedného roka by mali prijať v potrave 60 mikrogramov vitamínu B9, deti vo veku 1 až 6 rokov 100 mikrogramov a v období povinnej školskej dochádzky 150. U dospelých je optimálnou dávkou 200 mikrogranov kyseliny listovej, výnimkou sú tehotné ženy, ktoré potrebujú navyše ďalších 100 a dojčiace mamičky až 200 mikrogramov.

Vegetariáni si pravidelnou konzumáciou listovej zeleniny zabezpečujú dostatočný prísun tohto vitamínu. Potvrdila to odborníčka na výživu Marica Kudláčková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorá robila výskum o vplyvoch stravovania na zdravotný stav človeka.

Skryť Vypnúť reklamu

Obohacovanie múky

Ako je to však s prevažnou časťou populácie?

Klinické štúdie nekompromisne poukazujú na deficity v stravovacích návykoch Slovákov. Ročne skonzumujeme priemerne 80,5 kilogramov zeleniny, hoci podľa odporúčaní odborníkov by to malo byť 128 kilogramov.

Ešte menej často si kladieme na tanier ovocie. Za rok si v priemere každý z nás pochutná na 53 kilách, no ak chceme byť zdraví, mali by sme ho zjesť takmer raz toľko.

Mnohí tiež ignorujú dobre mienené rady preorientovať sa na celozrnné potraviny. Navyše vnútornosti, jeden zo zdrojov tohto vitamínu, už roky zatracujeme. Obávame sa totiž toxických látok, ktoré sa v nich v prípade nekvalitného životného prostredia kumulujú.

Preto sa zrodila iniciatíva obohacovať niektorú z často používaných potravín o kyselinu listovú. Ideálnou sa ukazuje byť múka.

Skryť Vypnúť reklamu

Argumenty iniciátorov projektu

"Obohacovanie múky kyselinou listovou alebo inými mikroživinami je finančne a technologicky nenáročné. Malo by ďalekosiahle pozitívne dôsledky na zdravie obyvateľstva," tvrdí Igor Bukovský, odborník na výživu a jeden z iniciátorov projektu. Obohacovanie základných potravín o vitamíny svet pozná už desaťročia, pretože rieši problém zvýšeného výskytu niektorého z ochorení a nevyžaduje zmenu stravovacích návykov obyvateľstva.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie už 30 krajín využíva fortifikáciu pšeničnej múky ako účinný nástroj prevencie niektorých civilizačných ochorení. Jej používanie upravuje legislatívna norma v USA, Kanade, Poľsku a Maďarsku, chlieb obohatený o kyselinu listovú konzumujú obyvatelia aj takých krajín ako je Čile, Guatemala a Kuba. Obohacovanie navyše umožňujú aj právne predpisy Európskej únie.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa doktora Bukovského týmto krokom ušetríme mnoho rodín od osobných tragédií. "Nebudú sa rodiť desiatky postihnutých detí s rázštepmi pier alebo podnebia či poruchami vývoja miechy, stovky žien nedostanú rakovinu prsníka a ďalšie stovky ľudí sa vyhnú rakovine hrubého čreva i konečníka a tiež infarktu, mozgovej príhode či Alzheimerovej chorobe."

Mlynári sa bránia

S povinným používaním kyseliny listovej pri výrobe múky mlynári zásadne nesúhlasia. V prvom rade spochybňujú jeho efektívnosť, pretože podľa nich zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom viacerých negatívnych faktorov. V ich stanovisku zaznel aj názor, že v súčasnosti sa zvyšuje záujem o celozrnné výrobky, ktoré sú prirodzeným zdrojom kyseliny listovej.

Podľa spracovateľov múky je však najväčším problémom nestabilita vitamínu B9. Znehodnocuje sa dlhodobým skladovaním, intenzívnym slnečným žiarením, teplom a vylúhovaním vo vode.

Skryť Vypnúť reklamu

"Múka je polotovarom určeným na ďalšie spracovanie v kyslom a teplom prostredí. Kysnutie a pečenie znižujú obsah kyseliny listovej v konečnom produkte na minimum," tvrdí Radovan Šillo, predseda Slovenskej spoločnosti mlynárov.

Podľa inžiniera Šillu sú dôležitým argumentom ich negatívneho postoja aj technologické problémy, pretože nie je jasné, v ktorej fáze výroby by kyselinu listovú mali do múky pridávať. Mlynári tiež operujú finančnou náročnosťou projektu a faktom, že Európska únia svojich normách obohacovanie síce nezakazuje, no ani neprikazuje.

Rozhodne ministerstvo

V poslednom kole sporu zabodovali mlynári. Po troch rokoch príprav sa záležitosť pre ich radikálny postoj zmietla zo stola. Ministerstvo zdravotníctva však bude musieť napokon jednoznačne rozhodnúť a obohacovanie príslušnou normou legislatívne upraviť, pretože Úrad verejného zdravotníctva v Bratislave ako odborná inštitúcia ministerstva zaujíma jednoznačné stanovisko. Vyjadrila ho Iveta Trusková z odboru hygieny: "Spotreba zeleniny a ovocia ako prirodzeného zdroja vitamínu B9 je u nás dlhodobo pod odporúčanou normou. Jednou z možností plynulého prísunu deficitných výživových látok do organizmu človeka je obohacovanie potravín. Je preto dôležité podporiť aj navrhovanú fortifikáciu múky kyselinou listovou. Takisto je však potrebné podporiť mlynárov v snahe získať finančné zdroje na zavedenie novej technológie."

Skryť Vypnúť reklamu

Prirodzené zdroje vitamínu B9

* špenát, šalát a ostatná listová zelenina, zelené vňate

* strukoviny a ich klíčky

* obilniny, obilné vločky a celozrnné pekárenské výrobky

* citrusové a bobuľové ovocie

* kvasnice

* vaječný žĺtok

* pečeň, obličky a iné vnútornosti

* hydinové i bravčové mäso

Nedostatok kyseliny listovej môže spôsobiť

* rastové a vývojové defekty plodu hlavne v prvých týždňoch tehotenstva

* poruchy regulácie vývoja bielych krviniek a málokrvnosť

* poruchy činnosti tenkého čreva a problémy s vylučovaním

* rakovinu prsníka, hrubého čreva a konečníka

* srdcovo-cievne ochorenia a infarkt či mozgovú porážku

* degeneratívne ochorenia centrálneho nervového systému (Alzheimerova a Parkinsonova choroba)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 381
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 515
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 291
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 548
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 808
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 707
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 636
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 373
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 177
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 171
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Osmelené

Odporný boj o maternice sa nekončí. Dáme si polročnú pauzu a začneme odznova

Záborská avizuje, že sa nevzdáva.

Soňa Jánošová
Ilustračné foto.
Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.

Podcast Dobré Ráno.
Ženy po oslobodení koncentračného tábora Bergen-Belsen, 1945, ilustračná fotografia