Čo (ne)viete o malých mužoch?

Reč je nie je o charakterných mužoch s nízkym vzrastom, ale „zamindrákovaných“. Vlastnú malosť kompenzujú na svojich blízkych, sekírujú okolie. Trúfnu si iba na slabšieho, pretože cítia, že tu im to prejde.

Poznáte nejakého?
Jazdia väčšinou v obrovských autách, alebo majú mohutné motorky, tvária sa uvoľnene a ležérne, hoci sotva malými nohami dosiahnu na pedále. Obľubujú veľké obydlia a v nich rozsiahle „letiská“ namiesto štandartných postelí - ktovie prečo? Veľa predstierajú. Muži menšej výšky sa radi hrajú na velikánov, majú príliš veľkolepé plány, sú hysterickí. Ja viem, že nie všetci. Existujú i malí veľkí muži, ktorých sa to netýka. Bez ohľadu na to, či sú starí alebo mladí, plešatí alebo zarastení... vyžarujú pokoj, rozvahu, trpezlivosť a chuť pracovať na svojom duševnom raste.

Je ich menej alebo viac? Ako to cítite vy? História vie toho veľa o zakrpatených mužoch, posadnutých neukojenou túžbou po moci: tyranov, diktátorov, krutovládcov. Napoleon, Nero, Hitler... Kto z nich vedel tolerovať a počúvať iných okrem seba? Nezdá sa vám, že títo podpriemerne vysokí páni s vodcovskými sklonmi a s dominantnou povahou viac deštruovali ako budovali? Napokon, musíme chodiť do histórie? Nemálo nedorástnutých šéfov firiem alebo politických lídrov si netrpezlivo a arogantne vyžaduje rešpekt okolia samoľúbym a cholerickým spôsobom. Na svete je veľa „malých“ povýšeneckých ľudí, preferujúcich vlastné pohodlie na úkor ostatných.

Viete, že
...duševná nevyrovnanosť a nestabilita nízkych mužov je zmerateľná? Podľa výskumov údajne s každými 5 centimetrami, odrátanými z priemerného vzrastu, rastie u mužov riziko sebevrážd až o 9 percent(!) Údajne sa ťažko vyrovnávajú s neúspechom a so zhoršenou situáciou v práci i v súkromí. Možno aj preto mnohí kompenzujú svoj výškový nedostatok nárastom svalovej hmoty. Zaťatí malí chlapi sú úspešnými zápasníkmi a kulturistami. Trénujú s oveľa väčšou motiváciou ako ich vyšší súperi. Sú mimoriadne bojovní. Neznesú, keď ich podceňujú a porážajú silnejší jedinci.

Našli ste už správny recept na maličkých?
Keďže sa sami cítia ako velikáni, akceptujte to. Utvrďte ich v tom, že sú jedineční. Nezabúdajte im hovoriť, akí dokážu byť zruční a šarmantní. Potrebujú to počuť. Privierajte oči nad ich hystériou, jedovitosťou, tvrdohlavou náturou a povýšenectvom až dovtedy, kým vám to bude osviežovať nudné chvíle a kým vás bude príjemne zabávať ich večné pachtenie sa za „veľkými skutkami“. Ale pozor: Keď sa malým mužom prestane dariť, zvaľujú vinu na vás. Penia a kopú okolo seba malými nožičkami. Ponižujú takmer všetkých, správajú sa nesebakriticky. Trúfnu si najmä na slušných a tolerantných ľudí priemerného vzrastu, ktorí doteraz trpezlivo tlmili ich vášne a nálady. Úctu majú iba k vysokým, úspešným a agresívnym ľuďom, na ktorých sa chcú za každú cenu podobať. Ide ich roztrhnúť od zlosti, keď má ich kolega väčšie auto, dom, vyššiu partnerku... Zámerne prehliadajú toho, kto im pomohol získať postavenie. Svoju malosť a chýbajúci šarm nahrádzajú rečičkami o vlastnej genialite.

Máte ešte dostatok trpezlivosti pustiť sa do spolužitia s týmito malými, dynamickými, a netrpezlivými „velikánmi“? Ak sa malý muž pri vás nenaučil byť veľkým, onedlho zistíte, že veľa z toho, čo robí, je póza. Stratíte záujem schytávať jeho výpady a neustále tlmiť jeho bezzubé vyskakovanie. (Malé psy štekajú najhlasnejšie). Keď si nabudúce premeriate „neveľkého“ človeka priamym pohľadom, zistíte, že rýchlo znervóznie a začne očami uhýbať. Viete, na čom ste, ale nepomýľte sa: Majte na zreteli, že „malý muž“ nemusí zakaždým znamenať „nevysoký“.

Autor: Maja Tallová