Zdravie z hlbín vôd

Taktiež omega-3 mastné kyseliny znižujú krvný tlak, stimulujú aktivitu imunitného systému, tiež pôsobia na dobrý stav vlasov, pokožky a nechtov. Konzumáciou rýb sa znižuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení (hypertenzia, ateroskleróza, infarkt srdca) a zároveň napomáhajú znižovať hladinu cholesterolu a tuku v krvi. Pre obsah železa ryby pôsobia priaznivo pri krvotvorbe, majú vysoký efekt proti zrážanlivosti krvi.

Ryby sú zdrojom selénu – antioxidantu, ktorý v tele znižuje škodlivosť vplyvov voľných radikálov, konzumáciou napomáhajú znižovať riziko vzniku rakoviny. Selén na seba viaže ťažké kovy, akou je aj ortuť a tým zabraňuje poškodeniu organizmu. Významnou zložkou hormónov štítnej žľazy je jód a ryby sú jeho bohatým zdrojom, preto ich pravidelnou konzumáciou zabezpečujú správnu činnosť štítnej žľazy. Tiež obsahujú aj vitamín D, ktorý sa dá získavať najmä v letných mesiacoch a to iba pôsobením slnečného žiarenia na pokožku. Vitamín D pôsobí v prevencii proti osteoporóze, napomáha lepšiemu vstrebávaniu vápnika v organizme a tým bráni rednutiu kostí, čiže osteoporózy.

Konzumácia rýb
Najvhodnejšie je ryby konzumovať aspoň 2-krát týždenne. Najvyšší obsah nenasýtených mastných kyselín omega-3 majú morské ryby, makrely, losos. Mimoriadne vysoký obsah vápnika majú celé ryby, ktoré sú konzervované alebo marinované, pretože okrem mäsa obsahujú aj kosti. Čo sa týka obsahu vápnika, tak v pomerne dosť väčšej miere ho obsahujú ryby morské ako sladkovodné (pre porovnanie losos obsahuje na 100g - 49 mg vápnika a kapor na 100 g obsahuje 5 mg vápnika). Morské ryby majú aj vyšší obsah železa.

Z racionálneho hľadiska a tiež prevencie vzniku srdcovo-cievnych ochorení nie je vhodná tepelná úprava rýb vyprážaním, nakoľko dlhodobým tepelným pôsobením tukov vznikajú karcinogénne látky. Najvhodnejšia kuchynská úprava je varenie, dusenie, tiež grilovanie a pečenie, najlepšie v alobale bez pridania živočíšneho tuku. U konzervovaných, či nakladaných rýb do soli je dôležité brať do úvahy nachádzajúci sa vysoký obsah sodíka. Ich nadmernou konzumáciou, ako aj v prípade inej sterilizovanej, konzervovanej, či nakladanej potraviny do soli, sa zaťažujú pre vysoký obsah sodíka obličky a tiež nadmerné množstvá sodíka v strave zvyšujú krvný tlak, spôsobujú opuchy dolných končatín. Nakoľko sodík v tele zadržiava vodu, by mala byť konzumácia takýchto výrobkov striedma.

Nakoľko je škodlivá ortuť vyskytujúca sa v rybách?
Je pravda, že ryby sa považujú za hlavný zdroj, ktorou sa ortuť dostáva do organizmu. Väčšie množstvá ortuti sa nachádzajú vo väčších rybách: barracuda, žralok, makrela a tuniak. Nadmerné koncentrácie ortuti v organizme môžu spôsobovať neplodnosť alebo srdcové príhody. Údajne, podľa vedcov z New England Journal of Medicine pochádza tvrdenie, že: „Dve až štyri porcie rýb s dôrazom na druhy s vysokým obsahom mastných kyselín, ale nízkym obsahom ortuti, ako sú lososy alebo malé oceánske ryby, znižujú podľa súčasných odporúčaní riziko kardiovaskulárnych ochorení.“

Má konzumácia rýb škodlivý vplyv na vývoj plodu?
Pre správny vývoj detského organizmu, rast a tvorbu kostry, pre obsah vitamínu D v rybách a taktiež pre správny vývoj centrálno-nervovej sústavy (pre obsah nenasýtených mastných
kyselín, a spomínaný obsah vitamínov a minerálov v rybách), sa odporúča konzumácia rýb práve u tehotných žien.