Žena, ktorá zadefinovala ženskú módu - Coco Chanel

, hoci ona sama tvrdila, že na svet prišla v Auvergne. Jej matka zomrela, keď mala iba 12 rokov. Zakrátko prišla aj o otca, ktorý sa vzdal nielen malej Gabrielle, ale aj jej štyroch súrodencov. Deti sa dostali do výchovy príbuzných a istý čas žili v sirotinci v Auzbazine.

Keď mala 17, ujali sa jej sestry z kláštora v Moulinse, no keď po čase odmietla prácu krajčírky a chcela sa stať kabaretnou speváčkou, nestačili sa čudovať. Coco bola čarovná, ale rozhodne nie ako Edith Piaf. Prezývku Coco dostala v čase, keď vystupovala ako kabaretná speváčka v klube La Rotonde, kde sa často chodili baviť vojaci. Keď v jeden večer spievala pieseň Qui qu'a vu Coco očarila natoľko, že ju odvtedy nikto neoslovil inak ako Coco. Vďaka spevu sa spoznala s Étiennom Balsanom, ktorý jej neskôr odfinancoval sťahovanie do Paríža a pomohol jej otvoriť vlastný obchod. Láskou jej života však bol anglický vojenský dôstojník a neskôr priemyselník Arthur "Boy" Capel. Práve on jej otvoril dvere do vyššej spoločnosti. Niektoré zo zdrojov uvádzajú, že to bol práve on, kto jej v roku 1913 pomohol otvoriť prvý obchod s klobúkmi.

Skutočný módny prevrat spôsobila začiatkom 20-tych rokov počas Veľkej hospodárskej krízy, keď s Capelovou finančnou pomocou otvorila svoj prvý veľký obchod - predajňu na 31 Rue Cambon, ktorá patrí k najvyhľadávanejším butikom dodnes. Návrhársku iskričku v nej zapálila už jednoduchosť ošatenia, s akou sa stretávala u ostatných sirôt a personálu v sirotinci. V polovici 20-tych rokov otvorila ďalšie dva butiky - jeden v Paríži a jeden v Biarritzi, kde zamestnala 300 ľudí. Počas tohto obdobia vytvorila nezabudnuteľný parfum No 5. Išlo o prvý parfum, ktorý sa predával po celom svete bez ohľadu na hranice. Odvtedy sa číslica "5" považuje za jej šťastné číslo. Jej partnerom pri výrobe parfumov sa v roku 1924 stal Pierre Wertheimer. Vlastnil 70 percent spoločnosti, Coco Chanel 10 percent a ďalší spoluvlastník zvyšných 20. Parfumerskú spoločnosť dnes riadia Wertheimerovi potomkovia.

Pamätným bol pre ňu rok 1923, ktorý odštartovala impozantným kompletom. Okamžite sa stal symbolom originality a elegancie a tieto dve označenia sú pre módu pod značkou Coco Chanel charakteristické dodnes. Začiatkom 30-tych rokov sa skoro vydala za jedného z najbohatších mužov Európy - Vojvodu z Westminstru. Keď napokon od myšlienky upustila, zdôvodnila to tým, že vojvodkýň z Westminstru je veľa, ale Chanel iba jedna. V roku 1931 ju najal Samuel Goldwin, ktorý jej za obliekanie hviezd sľúbil honorár vo výške jedného milióna dolárov. Tvorila tak pre Kathrine Hepburn, Grace Kelly, Elizabeth Taylor a Gloriu Swanson. Všetky jej modely zachovali jednoduché línie, nechýbalo im lemovanie, typickým prvkom bola úzka sukňa prepojená so zlatou retiazkou a nohavice. Gombíky, ktoré dotvárali štýl Coco Chanel sa podobali minciam a boli pozlátené. Typickým znakom pre všetky je dvojité písmeno "C", ktoré prezrádza autorský módny dom.

Blúzky z dielne Coco Chanel zvykla zdobiť mašlička, zips na sukniach sa nachádzal na boku. Chanel dbala na kvalitu a eleganciu a s francúzskou precíznosťou a jemnosťou sa jej to darilo niekoľko desaťročí. Vedela, že iba kostým nestačí a svojim klientkam vedela vždy dobre poradiť. Jedným z jej tromfov boli perly, inými coco-chanelovské kabelky a iné doplnky. Bola odvážna, čo sa prejavilo tým, že ako prvá obliekla ženy do nohavíc a tým zadefinovala ženskú módu 20-storočia viac, ako ktokoľvek iný. Coco žila dlhodobo v parížskom hoteli Ritz a to spočiatku aj počas okupácie francúzskej metropoly nacistami. Okrem toho vlastnila byt nad svojim obchodom na Rue Cambon a Vilu La Pausa v Roquebrune na Francúzskej riviére. V tom čase ju mnohí obviňovali z antisemitizmu a homofóbie. Súviselo to s pomerom, ktorý udržiavala s nemeckým dôstojníkom Hansom Guntherom von Dincklageom. Nikdy sa však nevydala. To, že mohla v hoteli ostať, tiež zabezpečil on. Vo francúzskej spoločnosti si pokazila dobré meno a mnohí sa preto domnievajú, že jej ho zachránil povestný parfum.

Okrem toho, že ju považovali za antisemitku, sa hovorilo aj o jej bisexualite. Na kritiku reagovala zatvorením obchodov a odišla s von Dincklageom do Švajčiarska, kde žila 15 rokov. Niektoré z prameňov uvádzajú, že Coco Chanel bola tajnou agentkou. Veľký comeback v znamení CC sa konal v roku 1954. Dôvodov, prečo sa vrátila, sa ponúka viacero. Nikto presne nevie, či sa iba nudila, alebo jej v móde začalo čosi chýbať, prípadne, či ju k tomu dohnal nízky dopyt po jej parfume. Coco sa vrátila k svojim modelom z 30-tych rokov, ktoré už boli odvážnejšie a hravejšie. Niektorí sa domnievajú, že ju inšpiroval Dior so svojimi korzetmi a to ju vyprovokovalo dramaticky posunúť vlastné hranice. Celé 50-te a 60-te roky predstavovali v jej živote etapu intenzívnej práce pre niektoré hollywoodske štúdia, pričom obliekala napríklad Audrey Hepburn, Liz Taylor a Anne Baxter. V tomto období si jej štýl obľúbili ženy hlavne v USA.

Koncom 60-tych rokov sa stala súčasťou establishmentu, čomu sa vždy vyhýbala a proti čomu rebelovala. Zdalo sa, že Chanel má premyslené, všetko, do čoho sa pustí. Vedela, akú úlohu zohráva v propagácii spoločnosti logo a reklama, chápala silu osobnosti aj podstatu kopírovania jej vlastných modelov inými návrhármi. Na množstve fotografií je zachytená, ako fajčí cigaretu, hlavu jej zdobí klobúk a ona sa uprene díva vpred. Rovnako často mala dekolt ozdobený perlovými náhrdelníkmi rôznych dĺžok. Chanel chcela byť iná, jedinečná a nezávislá. A spravila preto všetko, čo bolo v jej silách. "Coco Chanel sa pred 75 rokmi podarilo pomiešať slovník dámskej a pánskej módy. Ženám ponúkla pocit luxusu. Keďže sama si spočiatku nemohla dopriať módne hity tej doby, vytvorila si vlastné. Chanel sa nespája s umeleckou vlnou tejto doby. Do tejto kategórie patril Diaghilev, Picasso, Stravinsky a Cocteau, ale Coco nie. Rovnako ale ako oni, aj Coco búrala stereotypy a vždy vedela, ako sa vyjadriť, " píše sa na internetovej stránke www.time.com. Posledné roky svojho života prežila v švajčiarskom Lausanne. Zomrela 10. januára 1971. Jej hrob zdobí päť sôch levov z bieleho kameňa.