Panická porucha - strach a úzkosť

Lapala po vzduchu, cítila, že v aute nemá dostatok kyslíka, otvárala okno, aby sa nadýchla. Triaslo ju a mala pocit, že určite dostala infarkt. Odstavila auto za krajnicu a privolala sanitku. Kým sanitka prišla, záchvat pominul, ale pre istotu ju vzali do nemocnice, kde jej urobili rôzne vyšetrenia, nič však nenašli. Alena ale odvtedy žila v neustálom napätí, že sa záchvat zopakuje. Bála sa sama sadnúť za volant, aby sa niečo podobné neprihodilo znova. Druhý záchvat dostala o mesiac, keď bola sama doma. Opäť ju zaskočil svojou náhlosťou, zrazu ju obliala horúčava, rozbúchalo sa jej srdce, myslela, že zomiera. Potila sa, tŕpli jej ruky. Po niekoľkých minútach záchvat opäť odoznel. Lekár ju poslal k neurológovi a kardiológovi. Výsledky vyšetrení boli opäť negatívne. Napokon sa dostala k psychiatrovi, ktorý jej diagnostikoval panickú poruchu a predpísal jej lieky, ktoré by jej mali pomôcť. Odporučil jej aj vhodnú psychoterapeutickú pomoc, ktorá pomôže pri liečbe tejto poruchy.

Panická porucha dostala svoj názov podľa gréckeho boha Pana, ktorý striehol v lese a desil pútnikov, ktorí ho vyrušili zo spánku, obrovským krikom. Základným príznakom panickej poruchy sú záchvaty panickej úzkosti. Objavujú sa nečakane a nie sú obmedzené na žiadnu určitú situáciu. Sú typické svojou intenzitou a náhlosťou objavenia sa. Človek z ničoho nič pociťuje silné búšenie srdca, bolesť na hrudi (pocit tzv.balvanu na hrudi), má závrat, pocit, že sa zadusí, že sa mu nedostáva dostatok kyslíka, objavuje sa strach zo smrti, intenzívne potenie, sucho v ústach, strach zo zbláznenia sa, strach zo straty vedomia, návaly tepla alebo chladu. Záchvat obvykle o niekoľko minút sám od seba prejde. Tých pár minút ale človeka vystraší natoľko, že sa začne obávať podobného záchvatu v budúcnosti.

Prvé záchvaty paniky sa objavujú obvykle v mladom dospelom veku, zhruba medzi 20. a 30.rokom. Priebeh záchvatov je individuálny, u niekoho sa ďalší záchvat zopakuje po niekoľkých dňoch, u iného až po rokoch. U žien sa vyskytuje častejšie ako u mužov.

Pravý záchvat paniky sa objaví bez vonkajšej ohrozujúcej situácie. Ak sa záchvat paniky vyskytne v extrémnej situácii, kedy je naozaj ohrozený život človeka, nehovoríme o panickej poruche.

Ak sa panické záchvaty objavujú len v určitej špecifickej situácii (časté sú napríklad pri cestovaní dopravným prostriedkom- teda na uzavretých miestach, z ktorých je obtiažny únik, v situáciach, kedy je človek na preľudnenom mieste, v dave a pod.)- nediagnostikuje sa panická porucha, ale agorafóbia s panickou poruchou (agorafóbia v preklade =strach z otvorených priestranstiev).

Panická porucha vzniká kombináciou viacerých faktorov. Výskumy potvrdili vplyv genetickej výbavy jedinca. Častejšie panickými záchvatmi trpia ľudia citliví, úzkostliví, takí, ktorí majú tendenciu každý telesný príznak vnímať veľmi vážne (každé pichnutie pri srdci ako príznak infarktu a pod.). Spusteniu poruchy môže napomôcť aj stres, veľké životné zmeny, úmrtie blízkeho človeka.

Stanovenie diagnózy trvá zvyčajne aj niekoľko rokov, pretože ľudia najprv navštevujú všetkých možných odborníkov, psychiater je až poslednou možnosťou. Po diagnostikovaní panickej poruchy sa uplatňuje kombinovaná liečba- lieky plus psychoterapia, kde je pacient poučený o panickej poruche a stresovej reakcii svojho organizmu, učí sa kontrolovať záchvaty paniky pomocou regulovania dychu, nacvičuje relaxáciu a takisto sa pracuje s problémami v jeho živote, ktoré môžu mať s panickou poruchou súvislosť.

Autor: Monika Rolková