Aby hádka nebolela

A keď už sa nedá výmene názorov vyhnúť, treba sa aspoň pohádať tak, aby to padlo na úrodnú pôdu.

Čo je to vlastne hádka? Stručná definícia by mohla znieť: výmena názorov medzi dvoma (alebo aj viacerými) ľuďmi, sprevádzaná výbuchmi emocií. Každý z účastníkov tejto citovo podfarbenej diskusie zastáva vlastný názor a snaží sa o jeho správnosti a nespochybniteľnosti silou - mocou presvedčiť svojho „protivníka“, ktorý je zasa skalopevne presvedčený o svojej pravde. Informáciu, že už ide o hádku a nie o klasickú rozpravu, nám signalizuje zvýšená hlasitosť prejavu aktérov a známky netrpezlivosti, podráždenia a hnevu.

Vo vzťahoch muž – žena by sa dala hádka prirovnať k slovnému ping pongu. Ako loptička medzi hráčmi poletujú medzi rozhnevaným párikom výčitky a obvinenia. Nie nadarmo sa hovorí, že muži pochádzajú z Marsu a ženy z Venuše. Pri hádkach toto porekadlo platí dvojnásobne. Muž vidí realitu z iného uhla ako žena a aj jeho verbálne prostriedky a metodika argumentácie sa odlišuje od tých ženských.

Zatiaľ čo správanie krehkejšieho pohlavia pri hádke je prešpikované citmi, vyskytuje sa hystéria, krik, slzy, muži sa zväčša snažia o chladnú analýzu a racionálne zdôvodnenie problému. Nezriedka sa v hádkach usilujú o uplatnenie rodovej dominancie. Niektorí jedinci sa pri vyplytvaní všetkých kľúčových argumentov snažia uplatniť túto dominanciu aj použitím burácajúceho hlasu či dokonca násilia, čím chcú demonštrovať svoju silu a prevahu nad partnerom v spore.

Ženy majú tendenciu hodiny a hodiny pitvať akýkoľvek problém, prevracať ho z jednej i druhej strany, zhora i zdola, čo mnohých predstaviteľov opačného pohlavia neskutočne otravuje. Pre mužov je hádka čosi nepríjemné, čo chcú odbaviť čo najskôr a vonkoncom sa netúžia k tomu vracať, ženy naopak trpia pocitom, že problém nie je doriešený a snažia sa stoj čo stoj konfliktnú záležitosť podrobiť siahodlhej hlbkovej analýze.

Hoci bez občasnej výmeny názorov by bol vzťah nepochybne jednotvárny a nudný, hádky neznamenajú poriadne si na partnera zahulákať a zanadávať. Mali by viesť ku konštruktívnemu záveru a obohatiť oboch partnerov.

Ako však dosiahnuť, aby sa snahy o riešenie konfliktu nezmenili na hustú salvu výčitiek a lá talianska rodinka a týždeň tichej domácnosti?

1. Nehádajte sa naslepo. Len preto, že vás niečo štve, to nemusí zákonite schytať vaša polovička. Vstupujte do hádky s tým, že chcete čosi vyriešiť. Ak potrebujete vypustiť paru, skúste kurzy thajského boxu.


2. V prvom rade by si každá strana mala uvedomiť pôvodnú príčinu a podstatu problému, teda o čom sa naozaj vadia a snažiť sa o vyriešenie tejto jednej čiastkovej nezhody. Nemá zmysel zaťahovať do sporu ďalších milión nevyriešených záležitostí z minulosti spôsobom: Veď keď už sa hádame, bola by škoda neprebrať ešte aj toto a tamto. Budete sa hádať donekonečna.


3. Nechajte partnera dohovoriť. Neskáčte mu do reči s vášnivým presvedčením, že trepe dve na tri a len vy ste nespochybniteľným zosobnením pravdy. Skúste si niekedy zahryznúť do jazyka a pozorne počúvať, čo sa vám snaží vysvetliť. Možno prídete na to, že jeho názory nie sú až tak veľmi odveci.


4. Pozrite sa na vec jeho očami. Je to síce ťažké, ale neuveriteľne vám to môže pomôcť. Nemusíte sklopiť uši a na všetko mu na záver hádky nekriticky pritakávať, ani sa nemusíte snažiť s jeho argumentami za každú cenu stotožniť, ale pokúste sa odosobniť a pozrieť sa na vec aj z iného, t. j. jeho uhla. Ak vás rovno neosvieti a nevyrieši to zamotaný spor, určite vás to aspoň obohatí a rozšíri mantinely vašej tolerancie. Pokiaľ budete obaja vzájomne rešpektovať váš odlišný pohľad na svet, vyhnete sa mnohým nedorozumeniam.


5. Nezvyšujte hlas. Nemusíte dokazovať správnosť vášho úsudku krikom a jačaním. Neplatí, že čím hlasnejšie budete vrieskať, tým viac dosiahnete. Dosiahnete jedine partnerov znechutený výraz v tvári a chrbát vo dverách pri jeho odchode. Hádky netreba riešiť krikom, ale koktejlom namiešaným z trpezlivosti, racionálneho uvažovania, vzájomného porozumenia, porcie úcty, tolerancie a empatie.