Dieťa a pes bez zranení

Situácia dieťa vs. pes:
Dieťa prichádza k psíkovi, ktorý sedí pred obchodom a čaká na majiteľa. Prichádza ku psovi, zohýna sa, hladká ho, trochu štuchá, aby sa pohol, hral sa. Možno sa dotkne obojku, či vodítka. Pes nespolupracuje, iba sedí. Zavrčí, možno vyskočí. Ak aj nekusne, dieťa sa veľmi zľakne. Odíde s plačom.
Dieťa si myslí: „Aký krásny psík. Nebuď smutný. Poď ku mne, poď pohladkám ťa. Pohráme sa trochu.“
Psík to vidí takto: „Kto si, čo po mne chceš? Nechaj ma, kam ma to chceš zobrať. Ja tu musím čakať na pána. Neber ma preč, pomoc!“
Kde vznikol problém: Ani dieťa, ani pes nemajú byť nechaní bez dozoru. Dieťa nemá pristupovať k cudziemu psovi, ak pri ňom nie je jeho majiteľ a nepovolí to. Pes, pokiaľ nie je bezzubí flegmatik, nemá čo byť sám bez pána (ale stane sa, pes môže odbehnúť, stratiť sa, byť na venčovisku, v prírode).

Pes útočí v dvoch prípadoch:
1. Ak sa snaží ubrániť si svoje dominantné postavenie vo svojej skupine, svorke. Pes vníma človeka ako rovnakého svojmu druhu, zaradzuje sa do rodiny, kde vyrastá, vytvára si v nej postavenie, ako vo svorke. Je to dané pudovo. Je na výchove, aby pes vnímal človeka ako nadradeného. Toto je mimoriadne citlivá záležitosť, najmä pri bojových plemenách, ktoré treba vedieť vychovať. Stále však platí, že neodôvodnený, nepodnecovaný útok je chyba majiteľa a jeho výchovy. Šteniatko je ako počítač bez operačného systému, čo do neho nahráme, ako bude fungovať ej na nás. Ovplyvňujú to iba jeho parametre.

2. Ak sa snaží brániť sa, či už seba, svoje územie alebo členov rodiny. Pes môže útočiť, ak sa cíti ohrození, bojí sa, cíti bolesť alebo je chorý.

Ak máte v domácnosti dieťa aj psa, dajte si pozor, aby:
Ste nenechávali dieťa so psom osamote, najmä pri hre s hračkou, pokiaľ si nie ste istý, že pes je natoľko navyknutý na dieťa a jeho vilomeniny, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo. 

Pokiaľ dieťa cíti strach, obavy a príliš veľký rešpekt zo psov, nie je vhodné, aby boli držaný spolu. Takisto treba uvážiť chovanie strážnych psov pri rodinných domov. Netreba sa spoliehať na reťaz, ktorá je pre psa týraním.

Buďte opatrný najmä pri kŕmení, ak má pes šteniatka alebo je na svojom miest a spí. Je vhodné dieťaťu vysvetliť, že toto nie je doba na hranie a psík chce mať súkromie.

Pes by mal byť pravidelne očkovaný, odčervnený a kontrolovaný veterinárom. Pelech a miesta, na ktorých sa pes zdržuje treba dezinfikovať.

Naučte dieťa, ako sa zachovať pri kontakte s cudzím psom. Môžete mu tým zachrániť život:
Nikdy netreba pristupovať k psovi bez súhlasu majiteľa. A to ani s dobrým úmyslom ho pohladkať.

Do psa netreba štuchať, ťahať ho za uši, chvost a srsť, chytať ho tak, aby nemohol odísť, ak sa cíti nepríjemne. Najmä malé deti nevedia odhadnúť, čo už psovi môže byť nepríjemné, bolestivé. Pes nemá rád ani priamy pohľad do očí.

Dieťa by nemalo na psa kričať, ani pred ním utekať. Rozhodne sa netreba zahánať vetrovkou či palicou. 

Pri útoku psa by sa malo dieťa stočiť do klbka, rukami si prikryť uši, lakte ku kolenám, tak aby si chránilo hlavu a krk. Hrať mŕtveho nepomôže.

Samozrejme, že ak je v blízkosti dospelá osoba, okamžite má psa odohnať a dieťa ošetriť, vo vážnejších prípadoch odviesť na ošetrenie. Útok treba hlásiť na polícii.

Správnou výchovou detí aj psov a zodpovedným prístupom dospelých sa dajú zranenia eliminovať až na nulu. Psík nemá byť hrozba, má byť najlepším priateľom.

Autor: Alexandra Mešková