Prvý prešľap: Fajčenie
Ťukám si na čelo pri pohľade na matky, ktoré jednou rukou držia dieťa a druhou cigaretu. To, že v tehotenstve sa musí prestať fajčiť vieme a aj dodržiavame. Ale čo potom? Maličké bábo sa nebráni, prvý krát zakucká a potom si zvykne. Fajčí sa doma, fajčí sa na návštevách, fajčí sa v kaviarniach a dieťa pasívne fajčí s vami. Pritom je vedecky dokázané, že pasívne fajčenie je škodlivejšie, takže svojej ratolesti od narodenia zarábate na rakovinu.
Druhý prešľap: Obezita
Jednoročné dieťa v McDonald’s a tlačí do seba hranolčeky a hamburger. Očividne mu chutí. Nie je sa čomu diviť, pretože prirodzené chute človeka sa dajú otupiť veľmi rýchlo. Čudovať sa môžeme iba matke, ktorá dovolí svojmu dieťaťu sa takto stravovať. Alebo výber odmeny za vysvedčenie: McDonald vs. cukráreň. A k tomu každý deň aspoň jedna sladkosť a už sa váš potomok rozrastá do krásy. Možno si poviete, že je mladý, vybehá to a podobne, ale uvedomte si, že aké stravovacie návyky si odnesie z detstva, také s ním pôjdu celý život. Ak ho naučíte na rezne, hamburgery, sladkosti, chipsy, s veľkou pravdepodobnosťou bude mať problémy s obezitou. A obezita nie je iba estetický problém, spôsobuje rad chorôb, ale snáď stačí spomenúť, že nechcete, aby vášho žrútika skolil v 40tke infarkt.
Mnoho detí neraňajkuje, desiatuje sladkosti, v školskej jedálni dostane buchty na pare alebo pár kúskov mastného mäsa s kopou ryže, z toho je polovicu a doma sa dotlačí chlebom alebo sladkosťami a potom teplá večera, pri telke chipsy. Pohybom je ťukanie do klávesnice a vynesenie smetí. Potom sa nečudujme, že detská obezita sa šíri ako epidémia. Opatrenia robte už pri prvých zaobleniach vašej ratolesti, bude to ľahšie a menej „bolestivé“. Nezabudnite mu ale vysvetliť, že je to pre jeho dobro a zdravie, aby si nemyslel, že je trestaný.
Tretí prešľap: Anorexia
Či sa vám to páči alebo nie, pravda je taká, že 95% dievčat trpiacich touto chorobou uvádza problémy v rodine. Či už nesúlad partnerov, prílišná nevšímavosť alebo naopak veľké tlaky na dieťa, sústredenie sa na výsledky. Snažte sa neriešiť partnerské problémy pred deťmi a nemyslite si, že panelákové steny zachytia krik a výčitky. V hlave dieťaťa sa ľahko zrodí myšlienka, že je to jeho vina. Po rozvode sa o to viac musíte venovať pocitom a prevencii.
Ak máte doma dcérku, nech vás ani nenapadne vypustiť z úst vety ako: „Ách, zasa som pribrala, som samý špek, vyzerám otrasne.“, „Som nanič, musím schudnúť.“, „Ide leto, je čas na diétu.“ a podobne. Tieto slová vedia urobiť mnoho škody. Budujte vo svojej dcére, ale aj synovi zdravé sebavedomie, vieru vo vlastné sily a vedomie, že človek sa nehodnotí podľa vzhľadu a hmotnosti. Dosť propagandy za vychudnutosť nachytá v televízii, časopisoch a v škole.
Ďalšou spoločnou črtou chorých dievčat je až buldočí perfekcionizmus. Ten potom aplikujú na túžbu byť chudá a už je nejedenie, klamanie ohľadom jedla, váhy, cvičenia na svete. Najmenej vidia rodičia, často trvá roky, kým si niekto niečo všimne a aj si to pripustí. Nemyslite si, že vás sa to netýka, že máte ešte čas, niektoré anorektičky sa prichádzajú liečiť vo veku 8-9 rokov, vo 12tich sa nad tým lekár ani nepozastaví. Nenápadne svoju dcérku sledujte, už pri prvých slovách o diétach, pri prvom vylučovaní určitých potravín a prvých schudnutých kilách, bite na poplach. Toto je práca pre psychológa. Čím skôr, tým je väčšia šanca na vyliečenie a to bez poškodenia zdravia.
Štvrtý prešľap: Prehnané nároky
Dieťa je dieťaťom práve preto, lebo jeho svet má byť pekný a plný hier. Od troch rokov je schopné sa vo forme hier učiť napr. anglické slovíčka, počítať, cvičiť si pamäť riekankami a pesničkami. Toto učenie ale prenechajte pani učiteľkám a vychovávateľkám v škôlke. Tam sa učia aj hrajú presne podľa ich veku a potrieb. Po príchode z detského predškolského zariadenia si nájdite čas na vaše spoločné hry, neodkladajte dieťa pred telku. V tomto veku vás veľmi potrebuje. Od 6-7 rokov začnú školské povinnosti.
V detskom veku nie je miesto ani na profesionálne tréningy, každý šport má byť braný ako zábava. Nenúťte deti chodiť na hudobnú či výtvarnú, nechajte ich, nech si sami nájdu k niečomu vzťah. Radšej ich vezmite na zápas, na koncert, do divadla, či výstavu. Nenapĺňajte si prostredníctvom detí svoje nesplnené sny. Nechajte ich snívať svoje vlastné.
Autor: Alexandra Mešková