Najstaršie rituály žien

Zdá sa, že iniciačné rituály v dnešnej dobe neexistujú. Kresťanstvo sa stalo svetovým náboženstvom práve preto, že sa oddelilo od gréckych a východných mystérií a hlásalo spásu pre všetkých ľudí. Napriek tomu iniciačné mystéria ako slabý odvar tých najstarších môžeme badať v krste, či náboženských spoločenstvách, ktoré dávajú dôraz na znovuzrodenie „podľa predpisu“, aby veriaci viditeľne deklaroval zážitok znovuzrodenia. Úlohou iniciácie bolo zmeniť človeka, jeho postavenie v spoločenstve, či filozoficky povedané iniciáciou sa dosahovala bytostná zmena doterajšieho spôsobu života – človek sa stal niekým iným.

Napriek tomu, že väčšina odborných kníh sa venuje mužským iniciáciám, existovali aj ženské. Boli možno menej rozšírené, menej prepracované a individuálne (na rozdiel od chlapčenských kolektívnych), ale mali rovnaké vážne dôsledky v živote žien ako chlapčenské.
Ženská iniciácia začína prvou menštruáciou. Práve preto prebieha individuálne u každej dievčinky. Dievča je odlúčené od rodiny podobne ako chlapci pri svojich iniciačných rituálov. Doba odlúčenia je rôzna, od troch dní až po niekoľko mesiacov, či dokonca rokov. Počas tejto doby sa stretne viac dievčat a môže prebiehať akési „školenie“ staršími ženami v otázkach sexuality, plodnosti, zvykov kmeňa. Nejde len o vzdelanie, ale o duchovný rozmer ženskej špecifickosti a o zasvätenie do úlohy stvoriteľky.

Ženské náboženské rituály sú menej dramatické ako chlapčenské, aj z toho dôvodu, že dievčatá vstupujú do mystéria, ktoré je im „prirodzené“ a „viditeľné“, v ktorom si majú uvedomiť premenu, ktorou práve prechádzajú a stať sa dospelou ženou. Zatiaľ čo chlapci sa učia pochopiť pôvodný mýtus, Božstvo, posvätné predmety, pokúšajú sa zažiť udalosť, ktorá sa stala na začiatku vekov, teda veci „neviditeľné“ resp. skutočnosti, ktoré patria do histórie a kultúry a nie sú ich bezprostrednou skúsenosťou. Dievčatá naopak odhaľujú vo svojich rituáloch viditeľné známky ich pohlavnej zrelosti a následky z toho vyplývajúce.

Po ceremoniálnom odlúčení dievčatá zostávajú v lese, alebo v špeciálnom dome. Les aj dom symbolizujú záhrobie aj materské lono zároveň. Temnota záhrobia je niekedy umocnená aj tým, že dievčatá nemajú prístup na slnko. Toto tabu ukazuje na spojitosť ženy s mesiacom. Väčšinou sa ich nesmie nikto dotýkať ani sa nesmú pohybovať. V niektorých juhoamerických spoločnostiach sa nesmú dotknúť zeme, preto sa zdržujú aj spia v závesných sieťach. S iniciačnými rituálmi sú spojené aj určité obmedzenia v jedle.

Záverečný ceremoniál ukončenia odlúčenia je sprevádzaný niekde rituálnym kúpeľom, niekde piesňami, či tancom, ale všade je dievča predstavené (ukazované) celému spoločenstvu. V sprievode ostatných vykrikujúcich žien chodia z domu do domu, aby každý vedel, že dievča sa stalo dospelou, teda schopnou založiť si rodinu. Tento domorodý zvyk ukazovania má veľký význam. Dievča sa stalo novým človekom. Získalo nové postavenie v spoločenstve s novými povinnosťami, ale aj novými právami a samozrejme pre mužov „nadobudla“ nové schopnosti.
Obrady ukazovania znamenia, predmetu, zvieraťa, človeka patria medzi najstaršie obrady (pravdepodobne existovali už pred artikulovanou rečou), ktorými ukazovaný objekt sa stáva výnimočným, tajomným, posvätným.

V dobe odlúčenia sa ženy učia aj špecificky ženské zručnosti. Pradenie a tkanie. Nie v zmysle nejakej deľby práce na mužské a ženské, ale ide o mytologickú symboliku týchto prác nadväzujúcu na Lunu, ktorá „spriada“ čas, či „tká“ ľudskú existenciu. Bohyne osudu sú priadky. Ide o nočnú ženskú činnosť, ktorú treba vykonávať v skrytosti a tajne. Pre mužov je to nebezpečné remeslo s magickou mocou, preto sa musí vykonávať v domoch a čase na to určených. Práve tieto činnosti sa stávajú základom pre tajné ženské spolky ako protiklady k tajným mužským spoločnostiam.

Ženské iniciačné rituály majú niekoľko stupňov, počnúc prvou menštruáciou, prejdúc k prvému tehotenstvu a končiac prvým dieťaťom.

Sú to pradávne zabudnuté mystéria krvi korunované pôrodom, v ktorých ženy prežijú náboženskú skúsenosť nepreložiteľnú do mužského sveta, neprenositeľnú pre mužskú skúsenosť a stanú sa stvoriteľkami života.

Autor: Ivana Kaduková-Adamcová