Miroslav Vester sa narodil v roku 1965 v Trenčíne. Vyštudoval odbor ekonomicko-matematické metódy (dnes operačný výskum a ekonometria) na Fakulte riadenia vtedajšej Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Venuje sa informačným technológiám a investičnému bankovníctvu. Vlani otvoril v Bratislave vegetariánsku reštauráciu.
Keď sa povie vegánstvo, veľa ľudí si predstaví vychudnutých askétov, ktorí sa za celý život poriadne nenajedia. Veď nielenže nesmú jesť mäso, ale na rozdiel od vegetariánov museli zo svojho jedálnička vyradiť aj syry, mlieko, vajcia. Miro Vester by však určite nesúhlasil. Vegánom je zhruba osem rokov a vraj sa to vôbec nevylučuje s gurmánstvom. Pozná stovky výborných receptov, z ktorých sám mnohé vymyslel, a pred rokom si dokonca otvoril vegetariánsku reštauráciu.
Vzťah k vareniu sa u Mira Vestera zrodil v detstve, jeho rodiča boli výborní kuchári. Kým mama varila tradičnú kuchyňu a piekla skvelé koláče a zákusky, otec rád experimentoval.
"Vymýšľal si rôzne recepty, napríklad čínske špeciality, ktoré boli za socializmu dosť veľkou exotikou. Mál som rád najmä kung-pao s búrskymi orieškami. Na "čínu" však chýbali v obchodoch potrebné ingrediencie, takže otec si musel vymýšľať rôzne náhrady. Pamätám si, že mal dokonca aj kuchársku knihu, ktorá vtedy vyšla o čínskej kuchyni, kde priamo radili, čo čím nahradiť. Napríklad namiesto sójovej omáčky použiť omáčku z worchestru a skaramelizovaného cukru."
Jednoduché pravidlá
Kým býval Miro Vester doma, nevaril, a bol len vďačným konzumentom rodičovskej kuchyne. S varením začal až na vysokoškolskom internáte. Spočiatku zvládol len prihriať konzervy, no časom sa prepracoval k zložitým jedlám a varenie ho začalo baviť. Inšpiratívne bolo najmä bývanie so študentom z africkej Etiópie. Vtedy ešte jedol všetko, aj mäso. S vegetariánstvom a vegánstvom začal až neskôr, keď sa objavili zdravotné problémy a bolo treba zmeniť stravovacie návyky.
"Najprv som experimentoval s rôznymi diétami, väčšinou sa však ťažko dodržiavali, a tak som skúsil vegánstvo, kde platí jednoduchá zásada - nejesť nič živočíšneho pôvodu."
Vraj to vôbec nevyžadovalo väčšie sebazaprenie. Zhruba po dvoch týždňoch úplne stratil chuť na mäso, takže dnes nehreší ani na oslavách či návštevách. Dokonca svojej rodine sem-tam uvarí aj niečo z mäsa, bez toho, aby ochutnal. V prvom rade však aj im chystá vegánske pochúťky.
Aj vegáni sú gurmáni
Už na prvý pohľad nie je Miro Vester žiadny askét. Je to chlap ako hora.
"Keď som začal s vegánstvom, najprv som chudol, ale časom sa organizmus prispôsobil a kilá som nabral späť. Napriek tomu sa cítim oveľa ľahšie ako predtým."
Vegánstvo mu vraj vyhovuje aj ako vášnivému potápačovi a jachtárovi. Vegánske jedlá sú ľahko stráviteľné, takže človeku po nich nie je ťažko. Samozrejme, aj z nich sa dá prejesť, ale človeku rýchlo vytrávi.
Mnohí ľudia si myslia, že vegánsky jedálniček musí byť veľmi fádny, Miro Vester ich však vyvádza z omylu.
"V podstate každé jedlo sa dá upraviť tak, aby neobsahovalo nič živočíšneho. Napríklad mexická špecialita chilli con carne, ktorá sa varí z mäsa a fazule. Ja namiesto hovädzieho použijem tempeh, surovinu zo sójových bôbov, a nespoznáte rozdiel."
Problémom vraj nie je ani jedenie v reštauráciách. Z príloh a šalátov sa vždy dá vyskladať chutné jedlo.
Inšpirácia zo sveta
Miro Vester zdedil po otcovi v kuchyni kreativitu. A keďže vymyslel množstvo receptov, rozhodol sa otvoriť si vegetariánsku reštauráciu, ktorej krédom je, že jedlá musia byť nielen zdravé, ale aj chutné.
"Vôbec to nie je problém. Vegánskych kuchárskych kníh nie je síce veľa, no mojím hlavným radcom je môj maškrtný jazyk. Inšpirujem sa talianskou, španielskou či arabskou kuchyňou. Všade nájdete vegánske jedlá, napríklad slávne francúzske ratatouille nie je nič iného ako pochúťka z dusenej zeleniny. Problémom nie sú ani sladkosti. Najmä arabské, turecké a grécke spĺňajú podmienky vegánstva, teda že sa v nich takmer nepoužíva mlieko, vajíčka ani maslo. Výborná je napríklad baklava, ktorá sa pripravuje z orieškov a medu."
Keď sme Mira Vestera požiadali o recepty, sypal ich ako z rukáva. Indické kofty, teda v cestíčku vypražený zelený hrášok s makom podávaný s pikantnou omáčkou, soté z tempehu s bazalkovou omáčkou, šampiňóny na shery.
"To je španielsky recept, rovnako ako špenát cordobese, kde sa pridá trošku škorice a jedlo dostane orientálny nádych."
Paradajkové story
Má vegán nejaké ovocie alebo zeleninu, ktoré nemusí? "Teraz už ani nie, ale ako dieťa som nemal rád paradajky. Asi som to podedil po babke, ktorá ich tiež nejedla. Až kým sa počas veľkej hospodárskej krízy nevybrala zarobiť si do Ameriky. Za prvé peniaze sa vybrala do reštaurácie, no keďže ešte nevedela poriadne po anglicky, pomýlila si potatoes a tomatoes, a namiesto zemiakov jej priniesli paradajky. Boli poriadne drahé, takže ich zjedla, a odvtedy jej začali chutiť."
FOTO SME - PAVOL MAJER
Recepty Mira Vestera
Vegetariánska nátierka španielsko-slovenského priateľstva
Balíček bryndze, asi 1 dcl španielskeho panenského olivového oleja, dve mladé cibuľky, hlavička mladého cesnaku, soľ, vínny ocot (najlepšie červený), červená paprika
Cesnak a cibuľku nasekáme nadrobno, posolíme, polejeme troškou vínneho octu a necháme postáť. Premiešame s bryndzou a pomletou červenou paprikou, potom zmes rozmixujeme s olivovým olejom. Výsledkom je lahodná odľahčená verzia tradičnej bryndzovej nátierky.
Zeler po čínsky
(vegánsky recept)
Zeler, olivový olej, chilli paprička, sójová omáčka, solamyl
Zeler nakrájame na tenké plátky alebo hranolčeky a pražíme na olivovom oleji, kým nezmäkne a nezhnedne. Môžeme pridať jednu chilli papričku. Podlejeme sójovou omáčkou, sladkou alebo slanou s troškou hnedého cukru, a zahustíme troškou solamylu s vodou. Podávame ako predjedlo.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
