V partnerskom vzťahu nie je miesto na tresty

Trest možno aplikovať vo vzťahu, ktorý nie je rovnoprávny, napríklad vo vzťahu nadriadený- podriadený, učiteľ- žiak, rodič- dieťa, sudca-obžalovaný. Partner nie je naše dieťa (aj keď sa tak občas správa), náš podriadený (hoci by nám to občas situáciu uľahčilo), ani náš žiak (aj keď ho často zvykneme poučovať o všetkom možnom).
Keď sa partner voči nám niečím previní (či už ide o skutočné previnenie alebo len náš pocit, že sme boli poškodení), máme viacero možností, ako s tým naložiť.

Odveta
Často to vyzerá asi nasledovne: „Tak ty si mi nezavolal, že prídeš neskôr, v poriadku, ani ja ti nezavolám, keď sa niekde zdržím do noci. Zabudol si mi kúpiť darček na výročie, no ako chceš, ja ti „zabudnem“ kúpiť na narodeniny, aby si videl, aké to je. Bol si mi neverný, veľmi rýchlo viem nájsť niekoho, s kým ti to vrátim.“ A kolobeh akcií pekne-krásne pokračuje. Úplne zbytočne. Odveta nič nevyrieši.

Ignorácia previnenia
Napočítame do desať, zhlboka sa nadýchneme a pokračujeme ďalej akoby sa nič nestalo. Bez ohľadu na to, čo partner vyviedol, prenesieme sa cez to s pokojom Angličana a neriešime to. Okrem toho, že v nás začne stúpať tlak ako v tlakovom hrnci, má to ešte jednu nevýhodu: niektoré typy partnerov radi takýto prístup zneužijú a postupom času sa správajú ako odtrhnutí z reťaze. Tí ostatní takýto prístup nepochybne ocenia.

Trest
V partnerskom vzťahu sa najčastejšie navzájom trestajú partneri mlčaním (tradičná „tichá domácnosť“), ženy sú špecialistky na trest nazvaný „odopieranie sexu“.

Vyjadrenie nesúhlasu a návrh riešenia
S konaním partnera môžeme vyjadriť nesúhlas, neútočíme na neho ako osobu. Môžeme navrhnúť riešenie, ktoré by nám vyhovovalo. Teda napríklad: „Keď sa niekde zdržíš dlho do noci, vadí mi, keď mi nezavoláš. Budem rada, ak mi to nabudúce oznámiš.“ A nie: „Si sebec, nikdy mi nič nedáš vedieť, je ti jedno, že sa doma strachujem, či sa ti niečo nestalo.“ Jemu to skutočne nemusí byť jedno, akurát mu jednoducho nenapadlo, že sa kvôli pár hodinám budete tak stresovať.

Rolu pre nás zohráva aj to, či hodnotíme pochybenie ako úmyselné, náhodné alebo spôsobené ľahkomyseľnosťou druhého. Ak partner mešká na schôdzku, pretože sa v meste stala dopravná nehoda, ktorá zdržala premávku, berieme to inak, než keď mešká, pretože sa zarozprával s kamarátom pri pive. To už možno klasifikovať ako ľahkomyseľnosť. Lenže my to obvykle vezmeme a aj označkujeme ako úmysel (obľúbené „To si mi urobil naschvál“). Nahnevaný človek totiž zvykne vidieť úmysel aj tam, kde vôbec nebol.

S trestami treba zaobchádzať veľmi prezieravo, obvykle nepomôžu partnerský konflikt vyriešiť. V rovnoprávnom vzťahu je ich treba obmedziť na minimum (aj keď to stojí mnoho sebazaprenia).

Autor: Monika Rolková