Ocitli ste sa v situácii, kedy vám šéf vyjadril nespokojnosť medzi štyrmi očami, pritom iba vy viete, ako vám v tejto situácii krivdil? Dotlačil vás až k - „dokáž, že som sa mýlil“ – a vy ste sa chytili? Teraz mu zazlievate, že vás neprávom obvinil a ešte viac vás mrzí, že vám prestal veriť? Nezabudnete mu to? Raz mu to vrátite? Dostali ste sa do pasce manipulácie a namiesto toho, aby ste to zastavili, spejete aj vy sami k pozícii budúceho manipulátora. Čo ste mali urobiť? Asertívne reagovať na neoprávnené obvinenie.
Asertívny človek má pozitívny vzťah k druhým ľuďom. Neočakáva od nich zákernosti, ale dôveruje im a dáva najavo, že sú schopní splniť jeho požiadavku. Jeho priame jednanie ho vedie k jasným vyjadreniam, čo chce, čo si myslí a ako situáciu vidí. Má dostatok sebavedomia na kompromisy, aj na zmenu názoru pod tlakom argumentov. Nebojí sa požiadať o pomoc, či radu iných ľudí. Vie počúvať. Niekomu toto správanie ide samo od seba, iní sa k tomu pracne dopracujú skúsenosťami a iní si zaplatia kurz asertívneho správania. Vy môžete začať so základnými technikami asertivity už teraz.
Ako prvé je dôležité naučiť sa presadzovať svoje oprávnené požiadavky. Táto asertívna technika „pokazenej gramofónovej platne“, kde pokojne opakujete svoju požiadavku bez ospravedlňovania sa, zdôvodňovania sa, či bránenia sa, je dobrá na to, aby sme sa nenechali odviesť od problému, ktorý chceme vyriešiť. Nech by človek pred vami tvrdil bársaké faktické výmysly, vy viete, že právo je na vašej strane a preto môžete odpovedať „áno, mohlo by to tak byť“. Avšak nesmiete prestať trvať na vašej požiadavke. Musíte jednať tak, akoby človek na druhej strane naozaj chcel vyriešiť váš problém a preto nemáte dôvod sa stavať na zadné, bojovať, či inak ukazovať svoju nervozitu, lebo výsledok tohto stretnutia je aj tak vopred daný stavom vecí. Ak pochybujete o tom, či ste v práve, reč tela prezradí váš strach a je koniec vašich nádejí na presadenie. Túto techniku používajte len ak je vaša požiadavka oprávnená.
Podobným umením je povedať „nie, ďakujem“ bez vysvetľovania dôvodov, ospravedlňovania sa, pocitov viny, úzkosti a neistoty. Nenapádame protistranu zato, čo od nás chce, ale povieme mu, že chápeme jeho dôvody, prečo tak nalieha, avšak pre nás je to neprijateľné. Opakujeme svoje nie, kým to druhá strana nepochopí. V opačnom prípade nám hrozí, že nám ľudia vnútia hocičo, že budeme robiť veci, ktoré nechceme a to len preto, aby sme sa niekoho nedotkli, alebo aby sme si nepokazili povesť, alebo...
Ďalším bodom v zvládaní asertívneho správania je vedieť požiadať druhých o láskavosť. Ak prosíme, nesmieme mať pocit, že sa druhému vydávame na milosť a nemilosť, ani čakať, že naše želania si vyčítajú z našich očí. Ak si budeme myslieť, že sme posledný z posledných, lebo žiadame iných o niečo, do nášho hlasu sa dostane strach a neistota. Naša prosba tak pravdepodobne bude odmietnutá. Ak si myslíme, že si to nezaslúžime, tak si to naozaj nezaslúžime. Preto zrozumiteľne formulujeme svoje želanie a rátame aj s odmietnutím. Nerobíme z odmietnutia tragédiu, ani nechystáme pomstu, ale sme radi, že sme to aspoň skúsili.
Za asertívne majstrovstvo sa považuje kompromis, v ktorom si obe strany ponechajú svoje hodnoty. Vo väčšine konfliktných situáciách majú pravdu obe strany, preto by sme sa mali naučiť počúvať druhého a rešpektovať jeho oprávnené požiadavky. Alebo vymyslieť tretie riešenie výhodné pre obe strany. Musíme mať na pamäti, že sa snažíme vyriešiť problém, nie zvíťaziť nad druhým. Avšak ani pri perfektnom zvládaní všetkých asertívnych techník, nebudeme vychádzať so všetkými ľuďmi. Vždy to však treba skúsiť po dobrom...
Autor: Ivana Kaduková-Adamcová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
