Posttraumatická stresová porucha

Takouto spúšťacou udalosťou môže byť prežitie prírodnej katastrofy (záplavy, zemetrasenie, víchrica, požiar...), účasť vo vojnovom konflikte, znásilnenie, lúpežné prepadnutie, autonehoda...Nie je nevyhnutné, aby trauma jedinca postihla ako obeť, stačí byť svedkom traumatickej udalosti (vraždy, samovraždy, autonehody a pod.).
Posttraumatická stresová porucha vzniká ako odozva na traumatickú udalosť. Nerozvinie sa u každého, kto udalosť prežil, do hry vstupujú aj iné faktory ako je napríklad zraniteľnosť osobnosti, okolnosti nehody a pod.

Hlavnými príznakmi sú:
-úzkosť, poruchy spánku, nadmerná ostražitosť
-opakované znovuprežívanie traumatickej udalosti v spomienkach a snoch (tzv.flashback)
- prežívanie úzkosti pri okolnostiach pripomínajúcich traumatickú udalosť (napr.strach sadnúť si do auta po prežití autonehody), vyhýbanie sa takýmto okolnostiam alebo miestam
-podráždenosť, návaly hnevu
-ťažkosti s koncentráciou
-neschopnosť spomenúť si na niektoré dôležité momenty z udalosti
-pocit otupenia, nedostatok záujmu o činnosti, ktoré jedinec vykonával pred udalosťou
-pocit odcudzenia od ľudí, stiahnutie sa zo spoločnosti
-pocit bezmocnosti, straty kontroly nad sebou
-obviňovanie sa za to, čo jedinec urobil alebo prípadne neurobil počas traumatickej udalosti
-obviňovanie sa za to, že prežil, zatiaľ čo niekto iný pri tej udalosti zomrel
-strata istoty

V liečbe posttraumatickej stresovej poruchy sa používa kombinácia liekov a psychoterapeutických postupov. Dobrý liečebný efekt majú antidepresíva a kognitívne-behaviorálna terapia. Základom je vytvorenie kvalitného terapeutického vzťahu, prehodnotenie pacientovho prežívania seba samého i okolitého sveta, nájdenie cesty ako sa vysporiadať s prežitou traumou a plánovanie budúcnosti.

Autor: Monika Rolková